Vyšetrovanie bolo ukončené. Pozerám sa na tieto slová v liste od policajtov a ani sa nečudujem, prípad bol vskutku zapeklitý. Ukradnutá karta, z ktorej si páchateľka o hodinku dokúpi kredit v Alze a ukradnutý mobil, do ktorého sa vložila iná SIMka a telefonovalo sa z neho. Pri návšteve v mieste trvalého bydliska povie matka, že dcéra (páchateľka) tu nebýva a nevie, kde je a SIMka, z ktorej sa volalo, je písaná na manžela, ktorý je v base. Pátranie končí v mŕtvom bode, policajti predsa nie sú redakcia Modrého z neba, ktorá tú istú osobu pred rokom našla a pozvala do relácie. A tak mi na pamiatku navždy v pamäti ostanú prejebané hodiny sedením na staniciach a dve strany policajnej správy. V stupni debility jednania s policajnými zložkami je tento zážitok iba niekde v polovici, mal som aj horšie.
"Odísť zo Slovenska je to najlepšie, čo môže dnes mladý človek spraviť," hovorí mi známy na pive, a o mesiac sa zamestná v McDonalde, v mekke mäkkých drôg a je stokrát šťastnejší, ako keby pracoval surfoval na nete v jednej z mnohých korporácii v hlavnom meste. Je mi ťažko posúdiť, či je to najlepšie, čo sa dá s vysokoškolským vzdelaním spraviť, keďže odhodlanie na zmenu krajiny je s pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi vlasmi stále menšie, a reťaz istôt, ktorú som si na nohu dobrovoľne uviazal je stále ťažšia a tak sa zmierujem s myšlienkou, že z tejto krajiny neobmedzených známostí odídem iba v prípade vojny.
"Sem nepatríte," posiela ma do riti sestrička, ktorej sa snažím vysvetliť, že toto som počul v predošlej rozjebanej budove, ktorú z nedostatku dobrých slov nazývame nemocnicou a odtiaľ ma poslali práve sem a ešte k tomu, podľa zákona by ma mali kurva zobrať všade. A tak nakoniec končím v súkromnej klinike, kde sa dovolám tak na desiaty krát, lebo zdvíhanie telefónov je prežitok. A je to oveľa lepšie, lebo prídem na presný čas a čakám iba štyridsať minút, kým doktor dokecá s kamošom a potom sa snažím nevšímať si, že z neho páchne alkohol, hlavne, že ma konečne niekto vyšetril. A to všetko iba za sedemdesiat euro, nabudúce radšej skapem.
V podstate je tu dobre. Aj keď sme akože západná krajina, ktorá je mentalitou tak ďaleko na východe, že v závode odstraňovania korupcie nás bez problémov o kolečko predbehlo aj Rumunsko, stále sa tu dá s oboma zavretými očami žiť pohodlným životom bez väčších starostí. Stačí nečítať noviny a nevšímať si, čo sa deje okolo. Nie je tu vojna, večer sa môžete bez obáv potĺkať ulicami hociktorého mesta, z výplaty sa dá bez väčších problémov ušetriť na hory, more alebo zafo. Nehrozia nám tornáda, nemáme žiadne ikonické budovy, ktoré by sa stali terčom mimozemšťanov, v najbližšom čase sa neponoríme pod more a keď náhodou Rusko anexuje Košice - nič sa nedeje, sú to len Košice.
Súd rozhodne v prospech protistrany aj keď mi všetci advokáti tvrdia, že to nie je možné, pretože je to porušenie zákona. Uznáva sa iba znalecký posudok protistrany, aj keď môj je presne opačný a znalca som nepodplatil ani nič iné. "Kebyže viem komu mám koľko dať, tak to celé trvá o dva roky menej," pochváli sa neskôr v slabej chvíľke chlapík z protistrany a ja môžem rozmýšľať, koľko bude trvať a stáť proces odvolaní sa niekam, kde konečne rozhodnú podľa zákona, čo pravdepodobne nebude v tejto krajine. Ospravedlňujem sa, ak ste čakali príhodu celkom absudrnú, táto je žiaľ úplne normálna.
Neklamme si. Nie sme výnimoční. To, čo máme tu, nájdete vo veľmi podobných farbách aj v okolí. Prijebaní fašisti, ktorí kričia na všetky strany, že sú cenzúrovaní, obviňujú všetkých ostatných z fašizmu a nevidia žiadny rozpor v tom, že obdivujú zároveň nacistické Nemecko a naše bratské Rusko, ktoré nám vždy podalo pomocnú ruku, nie sú iba na Slovensku. Homeopaticko-nábožní antivaxeri, cykloaktivistickí hipsteri, hnutie Borisových hoaxerov, roxoroví revolucionári, ojebaváči na daniach v koženej bunde z natáčania Winnetou - Posledný výstrel, politici, prochádzkujúci z jedného tvrdenia na druhé, komunistickí nostalgici, brexitoví entuziasti, crossfitujúci vegáni, minister mafie s plnou dôverou, bratislavská kaviareň a medzilaborecká krčma, slniečkári a mesiačikári, pospolitá masa hlupákov bez kritického myslenia, ktorá je dôkazom, že priama demokracia je chujovina - to všetko nie je iba slovenské špecifikum, ľuďom jebe všade. Srať na nich všetkých, je tu dobre.
A potom občas dostanete facku reality, pretože je tu dobre, len kým sa vám niečo nedojebe. To, v čom zaostávame najviac, sú tie najdôležitejšie veci - zdravotníctvo, súdnictvo a polícia. Ak budete odkázaní na pomoc jednej z týchto inštitúcii, tak to, s čím sa stretnete, bude pokus o zbavenie sa zodpovednosti za vás a neskôr absolútna neochota pomôcť. Doktori sa vás budú snažiť poslať do riti, lebo určite patríte inde a keď už sa vás nezbavia, tak ste len kus mäsa v mlynčeku. Policajti sa budú snažiť skresať škodu, ktorá vám vznikla pod hranicu trestného činu, aby mali menej práce a keď to nepôjde, všetko vyšetria tak dobre, že inšpektor Clouseau oproti tomu vyzerá ako odborník na svojom mieste. A po celý čas sú rovnako ochotní a ústretoví, ako obsluha Lidlu na Trenčianskej a v konečnom dôsledku ostanete nasratý na políciu viac, ako na zlodeja. Súdy budú všetko naťahovať dlhšie ako môžu a keď sa im náhodou podarí doručiť predvolanie a po rokoch začne súdne konanie, tak platí priama úmera - s čím väčším chujom sa súdite, tým väčšia šanca, že prehráte, lebo peniaze a nabudúce sa na to radšej vykašlete.
Návod na pokojný život na Slovensku je jednoduchý - ži a zomri zdravý, nedaj sa okradnúť, zbiť, zraniť a nesúď sa. Vtedy je tu dobre.
