Väčšina snobov sa snobom nenarodí. Vlastne nenarodila. Na to, aby sa dakto snobom narodil, potrebuje, aby aj jeho rodičia boli takto postihnutí. Hneď na úvod si musíme ujasniť, že byť snobom je finančne náročné. V súčasnosti, keď sa narodí nejakému novozbohatlíkovi potomok, tak na neho hneď tatko prepíše polovicu majetku. Nie že by ho mal hneď tak rád. To len z racionálno-legislatívneho dôvodu. Keď už od narodenia máte pár stoviek miliónov, je ľahké byť snobom od narodenia.
Ale súčasný snob sa nenarodil snobom. On sa do tohto štádia musel krvopotne vypracovať. Možno na základnej a strednej to bol celkom normálny chalan a až následne mu preplo na výške alebo po jej skončení. Veď keď už má titul a pracuje v renomovanej spoločnosti, resp. ju aj vlastní, tak predsa nebude tráviť svoj drahocenný čas so sockami, ktorí pijú pivo, alebo obyčajné slovenské víno z Topoľčianok. Veď to je len kyselina s alkoholom. Ale také francúzske víno, tak to sa dá nazvať vínom. V tom víne cítiť slnečný svah, ktorý ovieva vietor od mora. To víno má buké, ktoré sa rozptyľuje na jazyku a vyvoláva extázu v chuťových bunkách, kde cítiť svieže marhule, sladké figy a horkasté mandle v pozadí. A vy si dopijete svoje červené, neskorý zber a cítite len hrozno. Z čoho asi vyrábajú víno tí Francúzi, keď tam je toľko chutí? Asi zabudol dodať, že to jeho víno má aj jemnú vôňu močovky, ktorou sa hnojilo na biofarme a jemný šmak pesticídneho prípravku, ktorým tamojší farmár udržuje bobule tajne v kondícii.
Ďalej pije 25-ročné škótske whiskey. Lebo mladšie ešte nemá takú výraznú chuť a staršie je už prezreté. A keď nepije alkohol, tak pije zásadne Evian, lebo to je čistá voda. Prečo potom nepije destilovanú vodu do auta, to nevieme.
Fajčenie sa mu hnusí, veď je to len mletý sajrajt natočený do papiera. Ale cigara je niečo celkom iné. Tá vonia. Pravdaže môže byť len kubánska, lebo inde ju nevedia robiť. Po pár rokoch inteleguánskej praxe prejde na fajku, lebo nebude podporovať režim popierajúci ľudské práva. A hlavne nie hnusných socialistov. Veď on je liberál.
Ako som spomínal, jeho intelekt je na vysokej úrovni. Asi to má z tých múdrych knižiek plných citátov slávnych, kde na každej strane je jeden citát. Asi preto ich číta tak pomaly, aby si na každý deň nechal na prežutie jeden múdry citát. Tiež obľubuje ruskú klasiku. Má celú zbierku v červenej koženej väzbe. Ale radšej si ich nevyberá z police, aby sa tie drahé knihy náhodou nezničili. Pri kúpe si ich pýtal ako dva krát meter a pol ruských klasikov v červenej väzbe, aby mu to ladilo s farbou nábytku v štýle renesančne recestistického intergalaktizmu.
Raz za čas chodí na operu. Síce ju nechápe, ale v jeho spoločenskom statuse je to predpísané ukazovanie sa na verejnosti a manželka aspoň predvedie najnovší model z Paríža, aby mohli ostatní závidieť.
Niekedy bola snobárňa (rozumej bydlisko snobov) v centre mesta na najvyššom poschodí niektorého toweru, kde v presklenom železobetónovom byte s rozlohou ledva 250 metrov štvorcových praktizoval svoj unudený snobský život. Dnes, keď je to mejnstrím a býva tam kdejaká socka, ktorá vyhrala v športke alebo mala dobrý podnikateľský plán, ako rýchlo a efektívne odrbať ľudí, ho to už nebaví a odsťahoval sa na vidiek. Nie na dedinu, veď tam sú len lúzri, ktorí vymenili mestské králikárne za dedinské s tým, že kým v meste mali všetko centrálne zabezpečené, tak teraz sú tí blbci odkázaní iba na seba a keď nasneží tri centimetre, do práce sa vlečú tri hodiny.
Snob to má vymyslené lepšie. On býva za dedinou pri lese, aby mal kľud, lebo si vie aj oddýchnuť a vtedy si vypína aj mobil. Dal si vybudovať súkromnú cestu k svojej haciende, ktorá je obklopená vysokým plotom, takže vôbec nemá pocit, že býva pri lese, keby mu život neznepríjemňovali tie hnusné lesné zvieratká. Ale to len do času, kým si nevybaví poľovnícke povolenie, lebo potom postrieľa všetko, čo sa hýbe a ani nemusí vyjsť z domu.
Hovorí si, že veľa vecí k životu nepotrebuje. Preto má v izbách naozaj len málo vecí. Vo všetkých dvadsiatich šiestich. Veď do spálne stačí obrovská dvojposteľ, do pracovne písací stôl s notebookom, do knižnice pár kníh v rovnakej väzbe, do hudobného štúdia veža s repráčikmi a uprostred pohodlné posedenie maximálne pred dvoch a do televíznej miestnosti plátno s projektorom a ozvučenie 25.8. Dvadsaťpäť reprákov dookola, aby bol dokonalý priestorový zvuk a osem subwooferov ukrytých pod sedadlami, ktoré pri nízkych tónoch masírujú aj zlatú žilu, čo ho privádza do stavu podobného orgazmu.
Na rozdiel od muklov a lúzrov v dedinách a mestách on sa nemusí tlačiť v zápche, aby sa dostal načas do práce. On je šéf, on rozhoduje o tom, kedy má prísť do práce. Pracovníkov berie ako nutné zlo, ktoré treba platiť a odčerpávajú mu zdroje jeho pôžitkárstva a tento mesiac opäť nebude môcť odletieť na kulinársku večeru do Švajčiarska. A dovolenkovať bude tiež len na Tenerife medzi sockami, ktorí nevedia rozlíšiť ani karibský rum od pančovaného českého umu. Kam ten svet speje? Samé obmedzenia a zákony. Na budúci rok si bude môcť dovoliť len dve dovolenky. Letnú do hnusného Egypta a zimnú iba sem do rakúskych Álp. Tá kríza je hrozná, zoberie všetko. Bude musieť požiadať kamaráta o pridelenie dotácie na udržanie pracovného miesta. Alebo radšej o štátnu zákazku, z tej sa dá celkom dobre vyžiť pár rokov. Najlepšie na informačné systémy. Potom na ich sfunkčnenie, upgrade, update, servis, či technickú podporu. A ak zaplatia, tak si urobí sám aj bezpečnostný a informačný audit na svoj systém...
