Nakoľko minulé kopnutie si do dedinčanov žijúcich svoj pokojný život v bohom zabudnutých oblastiach nášho malého štátu nebolo dosť účinné, tak to musím napraviť a kopnúť si do konkrétnych dedinčanov.

Posledná piatková cesta do práce (do našej hlavnej dediny) bola celkom rýchla, veď bolo 18. novembra 2011, deň po štátnom sviatku a väčšina si urobila predĺžený víkend, aby si mohla umyť okná, vyprať posteľnú bielizeň a vytepovať koberce a muži zostali doma tiež, veď sa neoplatí vytiahnuť autíčko a míňať benzín za 1,475 za liter kvôli jednej osobe. Takto bola cesta pre tých, ktorí sa rozhodli radšej prespať deň v práci, ako zavadzať doma manželke, voľná.

Ale pozrime sa na všedné dni. Márne nám naša oranžová strana spojenia urobila dvojprúdovú cestu od Rovinky po križovatku so Slovnaftskou (bolo načase, lebo oranžová primátorka uzatvorila všetky cesty Podunajských Biskupíc tak, aby sa tam doprava nedostala). Márne máme dva pruhy, keď 5 kilometrov pred tým, ako sa rozdvoja máme zápchu a na satelitnej snímke je vidieť len toľko, ako sa kľukatí svetelný had od vzdialenejšieho konca Dunajskej Lužnej po koniec Rovinky. Pritom pred necelými 10 rokmi som bol za polhodiny v pohode autobusom zo Šamorína na Nivách? WTF? Kto za to môže, súdruhovia? Zase sú to dedinčania.

Vlastne vnukovia dedinčanov, čo dakedy posielali svoje deti do Blavy na štúdium a tí si tam založili rodiny, ich deti vyrástli, ale už sa im nepáčili králikárne v Petržke. Veď komu by sa páčili? Novostavby v štýle neskorého slovenského retardizmu 21. storočia boli tiež drahé, tak si radšej kúpili za tú cenu domček len päť minút od Blavy (možno desať zo začiatku).

Mladý párik sa nasťahoval do rodinného domu na dedinu a bol to pre nich čudný pocit. Ako prvá cigareta - najprv sa zatočí hlava, potom grcanie, ale po niekoľkých pokusoch sa začína prejavovať závislosť. Veď kto by povedal, že sused nebýva ani nad ani pod nami a vedľa je až na niekoľko metrov. Alebo že taký trávnik treba aj strihať a sneh odhŕňať...


Našťastie majú vybudované svoje enklávy a radia si navzájom. Napríklad ako zničiť myši, ktoré tam boli ešte pred nimi, keďže tam bola predtým orná pôda. A najväčší šok, že nechodia električky ani trolejbusy. Preto treba mať auto. Lepšie je mať dve a najlepšie jedno pre každého člena domácnosti plus jedno rodinné, aby mohli chodiť do práce, do školy, do krčmy a šopingovať, lebo miestna samoška je celkovo nanič.

Nakoniec sme dopadli tak, že starostovia prímestských častí Rovinka a Dunajská Lužná volajú po ersedmičke a organizujú pochod cez semafor, aby viedla tade, kde majú zakúpené pozemky. Ináč aj Šamorín sa môže premenovať na Blava suburbs, lebo ranné zápchy niekedy začínajú tam. Hlavne keď nasneží centimeter snehu a cestári sú prekvapení a ranné utrpenie v dĺžke 24 km trvá 4 hodiny.


A úplne najlepšie keď som hladný, smädný, čúrať mi treba a došla batéria v mp3 prehrávači (čo je asi najväčší bug zo všetkého)...