Kým príde na rad článok o Cardiffe (a ak vôbec príde), napíšem Vím o knihách ktoré som prečítal do posledného môjho knižného článku.

Začnime s dámami.

Karin Ledecká je známa svojou trilógiou Šikmý kostel I., II., III. Ostravsku. Tieto knihy čakajú, kým prídu na rad. Kniha Životice popisuje zabudnutú tragédiu v dedine Životice v Českom Těšínsku, kde podľa historických prameňov v noci zo 4. na 5. augusta, vojaci gestapa zavraždili 36 obyvateľov. Bola tam aj osobná pomsta, tak neboli všetci nutne z dediny a dokonca boli zavraždení aj nemeckí občania. Nasledovali veľké represálie, ktoré zasiahli širší okruh ľudí. Kniha je pútavo napísaná a mapuje aj udalosti, ktoré viedli k tragédii. Netreba viac rečí, ak vás táto téma zaujíma kupujte. A aby ste ušetrili na poštovnom, pribaľte si aj knihy Šikmý kostel I., II., III.

Ninu Špitálníkovú som už spomínal, teraz som sa začítal do knihy Severka, kde autorka rozpráva osude utečenkine z KĽDR. Je napísaná formou procesu. Odkrýva podrobnosti z jej života, ale píše sa v nej aj o ľuďoch ktorých udávala a tiež o praktikách v krajine. Veľmi ťažko sa z hlavnou postavou súcití, avšak si treba uvedomiť, že režim prebúdza v ľuďoch to najhoršie, aby mohli prežiť. Kniha je veľmi mrazivá a dobre sa číta.

Petra Klabouchová v knihe U severní zdi sa spracovala tému politických procesov v 50. rokoch v Československu. Muž s dierou v srdci odhaľuje hrozné tajomstvo Ďáblického cintorína, kde sú hromadne pochované obete režimu. A keďže to nikto nerieši, berie spravodlivosť do svojich rúk. Príbehy sa prelínajú s príbehom Ošetrovateľky umierajúcich, ktorá sa stará o umierajúcich pacientov a s príchodom novej pacientky sa začínajú diať divné veci. Veľmi divné. Budem sa opakovať, je to však ďalšia mrazivá kniha.

Veľmi zle sa obe knihy čítali, teda čítali sa dobre, nakoľko to dámam píše veľmi dobre, len z tej témy mi je zle. Dal by som ich povinne prečítať všetkým, ktorí totalitné praktiky obdivujú a obhajujú.

Petra Klabouchová napísala aj knihu Na plný koule. Historky zo zákulisia rockovej kapely. Autorka je manažérka pár rockových kapiel a na tej knihe to vidieť. Druhá vec je že, vie ku..., ehmm veľmi dobre písať. Obsah knihy sú rôzne príhody z turné Glam metalovej kapely.

Úplne prirodzene som si ako ďalšiu vybral knihu, ktorú som našiel v knižnej búdke Doors - ich vlastnými slovami od autorov John Tobler, Andrew Grayham je to kompilát výrokov jednotlivých členov kapiel, či v rozhovoroch, v komentároch, kdekoľvek. Kniha sa dobre číta, výroky sú logicky zoskupené. A tematicky úplne harmonizuje s knihou „Na plný koule“ od Petry.

A tá tretia? Všetko o mojom otcovi od Hany Lasicovej. Kniha je súbor rozhovorov dcéry a otca. Začal som ju čítať hneď po Doors a všetko zapadlo. Niežeby ma to prekvapilo. Pán Lasica bol síce elegán, ktorý sa kultivovane vyjadroval, na rozdiel od protagonistov predchádzajúcich dvoch kníh presah je minimálne v tom, že si veľmi vážil slobodu a to nie len umeleckú. A tiež to, že presne vedel pomenovať veci a bol rebelom. Kniha je pútavá, trochu ma vyrušuje podceňovanie sa autorky, znie to trochu prvoplánovo, buďte na mňa zhovievaví, veď ja vlastne neviem písať. Úplne zbytočne. Na tomto sa však dá ľahko popracovať. Medzitým jej vyšla výpravná kniha o Milanovi Lasicovi, tak keď sa zmenší kopa neprečítaných kníh, zameriam sa na ňu.

Marek Boško napísal knihu Vítejte v KLDR. Ricky Martin zomrie pri oplodňovaní Beyoncee na predávkovanie stimulačnými liekmi. Keďže to bol pravdepodobne posledný samec Západného čierneho nosorožca, je to celkom tragédia. Žeby predsa len nebol posledný? To si prečítajte v tejto veľmi bláznivej knihe, kde sa vedľa seba vyskytnú mimo iných pracovníci Madridskej ZOO, vietnamskí pseudo mafiáni, Mugabe, a Kim Čong-un. A ako to dopadne? Prekvapivo. Veľmi prekvapivo.

Paul Fischer - Kim Čong-il uvádí je ďalšia kniha z témou KĽDR. Keď chcete byť filmovým producentom a máte dosť peňazí, tak si na to najmete potrebných ľudí všetkých profesií a idete na to. Keď sa voláte Kim Čong Il a ste vo vedení KĽDR, máte nekonečné možnosti. Všetko je jednoduchšie. Výrazne jednoduchšie. A keď potrebujete známeho režiséra a speváčku, tak ich unesiete. Rozprávka? Ehmm, ani nie. Kniha sa venuje únosu režiséra Šin Sang-ok a herečky Čoi Eun-he ku ktorému došlo v roku 1978. Kniha je pekne zasadená do súvislostí, búra mýty, ktoré adorujú Kimovcov. Čo je však dôležitejšie veľmi dobre sa číta, nakoľko to nie je výpis suchých faktov ale beletrizovaný príbeh. Už som tu spomínal, že z nej mrazí.

Janwillem Van de Wetering - Cudzinec v Amsterdame. V anotácii k tejto sa mimo iného píše: Autor v tejto knihe neúprosne kritizuje istú časť dezorientovanej západoeurópskej mládeže, ktorá sa vyžíva v hindizme a drogách a nenachádza si miesto v súčasnom komplikovanom svete... Ale nekecaj... Toto autor určite nerobí. Anotácia je výrazne komunisticky tendenčná, kniha vyšla v preklade v roku 1981. Kritika tam je, ale skôr toho že aj keď si v druhej svetovej vojne bojoval v holandskej armáde, v Holandsku si menejcenná osoba a tiež toho, že cez náboženstvo vieš nalákať spústu ľudí a oj..., teda podviesť ich. Kniha je vlastne detektívka, kde zamotaný prípad riešia dvaja detektívi, ktorí pri vyšetrovaní záhadnej vraždy guruho vymysleného náboženstva „hindizmus“ narazia na migranta z Papui. Dej sa zamotáva, koniec je celkom prekvapivý. Kniha sa čítala veľmi dobre, nevadil mi ani archaický jazyk. Určite sa kuknem, či v antikvariátoch nenájdem ďalšie knihy tohto autora.

 

Varovanie. Prídu tri pivné knihy. Čítať len na vlastné nebezpečenstvo.

Martyn Cornell - Around the World in 80 Beers: A Global History of Brewing. Autor je pivný historik, medzinárodne rešpektovaný rozhodca, publicista. Po dlhšom čase mu vyšla kniha. Veľmi poučná kniha. Niektoré veci som vedel, čím sme však šli ďalej, tým viac bolo pre mňa noviniek. V tretej tretine som sa trochu strácal, pripisujem to však mne, nie autorovi. Asi najviac som sa zabavil pri pive č. 11 O'Hara's Red Ale, kde sa ako obvykle búra mýtus o tom, že Irish Red Ale je tradičný írsky štýl. Zaujali ma pivá z veľmi netradičných krajín z Afriky, či Ázie. Nechcem veľa prezrádzať, aby ste boli motivovaní kúpiť si túto knihu. Oplatí sa to. Kniha odo mňa dostala 10 pív z 10...

Tom Robbins je oceňovaný americký autor románov. Vôbec ho nepoznám, keď sa však kniha P jako pivo objavila v mojom výbere a stála skoro nič, tak som ju pribalil. Po prečítaní by som P jako doplnil o úplne iné slovo. Kniha hovorí o pive, konzumácii, výrobe a všeličom inom. Veľmi povrchne a hlavne detským štýlom, hlavná hrdinka je skoro šesť ročné dievča Grácia, ktorej sa zjavila víla Pivoňka, keď sa od žiaľu opila. Och. Absolútne neviem odhadnúť, kto je cieľovka, pre ktoré túto kk.., ehm knihu autor napísal. Deti jej rozumieť nebudú a dospelí, nuž... Téma je fajn, avšak spracovaná veľmi povrchne, čo však nevadí, nemusí byť každá kniha o pive seriózna, tu sa však humor úplne nepodaril, aj keď záblesky by boli. Celé kniha je divná, tak nesprávne divná.

To, že som čítal knihu od Jozefa Rorena Kvašan a Chmelík zasahují som opäť nakúpil impulzívne. Príbeh je jednoduchý pán otec s manželkou a dvomi deťmi sa presťahujú do starého pivovaru s cieľom zveľadiť ho. Ten je už obsadený škriatkami, ktorých vidia len deti. Obe deti. Rodičia, hlavne teda otec, sa snažia zrekonštruovať pivovar. Ako inak, deti hrajú veľkú úlohu v príbehu. Nebudem ďalej pokračovať v deji, nakoľko je to útla knižka, tak aby ste neprišli o ten zážitok. Aj toto je taká rozprávka nerozprávka, avšak na rozdiel do tej „P jako Pivo“, nie je násilná a pútavo sa číta. Spomenutý je tam aj môj obľúbený sládek Vladimíra Černohorský, ktorý moju pomerne drzú kritiku svojho piva zobral s noblesou a dal mi za pravdu. Česť jeho pamiatke.

Tak sme sa (teda hlavne ja) rozcítili, a v najlepšom treba asi skončiť. Tak niekedy nabudúce.