Mainstreamové médium TV Joj sa znova pokúša svojím televíznym vysielaním vymyť mozgy bežným Slovákom, odpútať pozornosť od skutočných súčasných problémov a prispieť tak k celospoločenskému kultúrnemu rozvratu. Najnovšie s reláciou s ľúbivým názvom „Sladký život“. Táto televízna oslava povrchnosti, materializmu a gýča sa venuje súkromiu takzvaných slávnych osobností, no v skutočnosti iba prehlbuje mravný úpadok, velebí falošné božstvá mamonu a rozsieva jedovaté semená závisti, nereflektujúc na to, že nožnice medzi vrstvou bohatých a chudobných sa stále viac roztvárajú a v spoločnosti zúri triedny boj viac, ako kedykoľvek predtým. Ako inak si vysvetliť existenciu relácie, kde spevák Rytmus – vyznávač konzumného západného spôsobu života, ukazuje, koľko párov vychádzkovej obuvi má v skrini, alebo akási herečka, ktorá tiež nikdy nič poriadne nevytvorila, sa chváli krabičkovou diétou a sťažuje sa, že na deň má iba tri krabičky. To si v televízii nevedia uvedomiť, že bežný slovenský občan, pracujúci u nejakého zahraničného otrokára za tristo eur v čistom si môže ledva dovoliť krabičku jednu, a ani tú nemá kedy za výrobným pásom za celý deň zjesť? A pozornému oku neunikne ani tendenčnosť celej relácie. Falošný dojem vyváženosti mala asi vytvoriť reportáž z Kuby, no autori túto krajinu slobody vykreslili ako bezútešné miesto, kde neustále prší, lietadlá meškajú a nič tam poriadne nefunguje. Ako čerešnička na torte maďarský zástupca násilného amerického športu Tomi Kovács. Toto má byť niečo, čo má v názve „život“? Takto sme si predstavovali tú sľubovanú demokraciu? Toto je to, čo nám ponúka ten adorovaný západ? Ja hovorím: nie, ďakujem! A ak ste Slovák a Kresťan, určite si myslíte to isté!
Váš Milan Lasica
Tak, zdieľanie na beo.sk a panobcan.sk máme zariadené a teraz sa môžeme venovať samotnému obsahu článku. Televízor síce pozerám minimálne, a keď, tak iba Discovery a History Channel, no Cajunská Záložňa ma už nebaví a včerajšiu epizódu „S infrakamerou v opustenom dome“ som už videl, preto som zhliadol novú reláciu Jojky „Sladký život“. No dobre, priznávam sa, bolo to kvôli Rytmausovi, jednoducho, keď ho niekde vidím, ako nosovým hlasom tliacha tie svoje ezoterické narcistické pičoviny, ktoré sú asi také vierohodné, ako keď Paška odsudzuje korupciu, tak jednoducho neodolám. A to vám hovorím rovno, Sladký život patrí naozaj k tomu najlepšiemu, čo môžete na slovenských telkách vidieť. Oproti tomuto sa aj Nákupné maniačky javia ako prudko intelektuálna a vedecká sonda do krehkej a zraniteľnej psyché modernej ženy s presahom do endokrinológie, pozorujúc, aké hormonálne zmeny nastávajú u žien, keď vidia zlacnenú cyklámenovú dolly sukňu. Pretože keď sa chcete dve minúty pozerať na Rytmusa, ako sa džgá praženicou, tak momentálne máte iba dve možnosti. Buď si tento performance dohodnete s jeho manažérom za ťažké lóve, alebo si pozriete Sladký život.
Ale poďme poporiadku. Sladký život je ďalšia lajfstajlová relácia o súkromí celebrít, pretože programov o tom, koľko vrstvovým papierom si Bruchala utiera zadok, aké granule má najradšej Brychtovej pes alebo kto z dvojice Junior a Marcel je Junior a kto Marcel, nemôže byť nikdy dosť. V tomto prípade sledujete až štyri celebrity v jednej epizóde, a navyše je to veľmi brilantne zostrihané, takže chvíľu sledujete jednu a potom zase ďalšiu, čo má za následok nervydrásajúce napätie, lebo nikdy neviete, čo bude potom. Prvý išiel teda Král Fenomén Patrik Metamorfolord Vrbovský Rytmus, ktorý si inak vraj súkromie veľmi stráži. Hovoril ten ujo v telke. Zjavne nebol ešte na jeho fejsbukoch. A mohli sme si pozrieť jeho dom v Píščanoch, kde býva bez Dary, ale ze svojim brachom. Ktorý mu inak robí podľa mňa niečo ako komorníka, lebo celé to bolo o tom, že Rytmus sa ráno zobudil, prišiel do kuchyne, sadol si za stôl a brat mu už varil raňajky.
Konzumujúc praženicu (mimochodom, dáva si na ňu kečup, ak by vás to zaujímalo) sa Rytmus rozhovoril o svojom živote a tak. Že mu normálne že písal na mail že normálne že zlatník. Rozmýšľam, či sa aj tak zvyknem tešiť z mailového spamu a zistil som, že nie. Asi som už vo vnútri mŕtvy alebo čo. Dojem z brata ako lokaja sa mi potvrdil, keď potom Rytmaus so zlatníkom volal a končilo to „pošlem tam brácha!“. V ďalšej scéne Patrik ukazuje svoje šperky, čo je fakt super. Lebo síce som vedel, že simplexnejších ľudí priťahujú žiarivé veci, ale retiazku s panenkou Máriou, ktorá je taká veľká, že by sa v stave núdze dala použiť ako kotva ropného tankera alebo protiváha nákladného výťahu, som fakt ešte nevidel. V treťom akte Patrik otvorí skriňu, kde má samé tenisky, ktoré potom ukazuje do kamery a pri každých povie cenu v obľúbenej peňažnej mene všetkých gangstrov, a síce v litroch. Nakoniec ukáže ešte škatuľu s okulárama, potom sadne do BMW-čka a ide nahrávať nejakú hodinu deťom, či čo. To je asi celé a ja si znova musím pripomenúť ako povedala Johanka z Arcu po bitve pri Termopylách: „Niektorí ľudia sú takí chudobní, že jediné čo majú sú prachy“.
Fuj, prestaňme moralizovať a poďme radšej na Jopa. Jeho mediálnu kariéru sledujem už veľmi dlho, čo zase nie je až také ťažké, lebo žiadnu nemá. Od moderovania Deky skočil rovno do reklamy na rýchle internety a potom konzervatívne hypotalamy slovenských bigotov podráždil, keď si zobral Kubánku a povil s ňou dieťa. Ktoré sa inak volá Joshua, som sa dozvedel. Joshua Poláček... nahaha. No a o ňom to bolo trochu depres, lebo na Kube rekonštruuje dom, ktorý sa chystá potom prenajímať (čo mi konečne odpovedalo na zásadnú otázku, z čoho ten človek kua žije). Jopo nám predstavuje svojho záhradníka / domovníka a hovorí, že keď si niekto myslí, že Kubánci sú leniví, tak to nie je pravda, len konkrétny tento vie makať ako šesť Číňanov. Počuješ, Apple??? Tu sa inak prejavil podivne schizofrenický prístup Jojky ku skrytej reklame, lebo Jopove auto malo rozpixelovaný znak na kapote, no veľký nápis Superdry na Jopovom tričku o dve minúty neskôr a Rytmusova plná skriňa najek... najkov... najkí... tenisiek Nike zjavne nikomu nevadil.
V ďalšej scéne ide Jopo na letisko po ženu s deckom, strašne prší, lietadlo mešká a keď konečne žena doletí, tak zistí, že je tam Jojka s kamerami a Jopo zase zistí, že jej to zabudol povedať. Tak ona sa ofučí, idú domov, malý Joshua je not impressed z rozostavaného domu, ale Jopova žena tam má kamošky, ktoré zrejme doniesli aj nejaký trstinový rum, takže už nie je ofučaná, ale vyzerá jak nadratá. Ty kokos, ženy...
Zuzana Fialová. Toto bolo vlastne celkom vtipné, lebo Fialová zistila, že vo filme bude v plavkách, tak urobila to najlogickejšie, čo v takom momente žena môže urobiť – rozhodla sa držať diétu. A to tzv. škatuľkovú. Nastal ale problém, lebo kuriér jej doniesol štyri jedlá na deň, ale iba v troch škatuliach, čím vznikol rébus, ako keď Willis s Jacksonom v Die Hard 3 vo fontáne mali deaktivovať bombu štyrmi galónmi vody a mali iba troj- a päťgalónovú nádobu. Potom to nejako vyriešili, ale aj keď som to videl už asi stokrát, vždy zabudnem ako. Ale Fialová urobila to najlogickejšie, čo v takom momente žena môže urobiť – rozhodla sa zavolať kamoške. A tá jej povedala niečo ako „čtj, načo to riešiš? to budeš mať aj tak celý deň v chladničke a večer to celé zožerieš“. A druhý vtipný moment – iná kamka k nej prišla na návštevu, túto diétu strašne vychvaľovala a zároveň jej tie krabičky s prídelom jedla na tri dni začala jesť. Vidím to na ďalšiu diétu, ktorá nefunguje.
No a z Tomiho Kida Kovácsa si z toho veľa nepamätám. Iba, že robil nejakú boxovacio-výchovnú session v školskej telocvični a 80% detí bolo dosť tlstých. Žiadnemu malému tlsťochovi ale nezlomil sánku a nieslo sa to len v takej hravej rovine. A pritom by táto forma diéty určite fungovala.
No čo dodať. Sladký život je trápna, lacná (už tá spievaná zvučka v štýle Eu...rooopa-dvaa! alebo ľubovoľnej reklamy na ženskú hygienu hovorí za seba), bezobsažná, stokrát prežutá hovadina. To znamená, že na slovenskom trhu bude žať veľké úspechy. Tri Hudákom čítané zbytočné voice over vsuvky z desiatich.
