Ľudia starnú. Starnú aj naše idoly z mladosti a my s nimi. A keď si uvedomíme, že sú starí, tak sa zľakneme. Možno niekedy je lepšie, keď odídu mladí a môžeme len vymýšľať, čo by ešte vedeli urobiť, keby žili. Tento rok nám odišlo veľa umelcov do rock´n´rollového neba a máme ešte pred sebou mesiac a pol.
Začiatkom septembra vydal Meat Loaf svoj trinásty štúdiový album Braver than we are. Fanúšikovia sa tešili už dávno, lebo po 22 rokoch vyšiel konečne nový album s pesničkami od Jima Steinmana. Trošku rozčarovanie, že žiadna nová pesnička tam nie je, ale na druhej strane len dve pesničky boli predtým oficiálne vydané, ostatné sú buď pesničky z muzikálov alebo boli známe ako demá. Fanúšikovia si poskladali na youtube playlist z demo songov a čakali na deň D.
Album bol veľkým prekvapením. Hlavne pre tých, čo si myslia, že človek nestarne. Meat Loaf má hlas naozaj ako starec a snaží sa to zachrániť tak, že buď backing vokál prehlušuje jeho hlas alebo spieva duety s mladými babami a ten kontrast v hlasoch niekedy znie ako v gothic metale. Keďže Steinman nemal pod palcom produkciu, tak aj hudba je trošku poslabšia, žiadne výbuchy a wow efekty. Na druhej strane sa o to naozaj snažili a wagnerovský štýl, kde sa striedajú rýchle a pomalé pasáže, je niekedy až priveľmi okatý. A na čo nesmieme zabudnúť, to sú texty. Niekedy sa zdá, že opakuje dookola stále to isté a keď sa človek hlbšie započúva (kvôli svojej biednej angličtine), tak zistí ten hlbší zmysel. Počúvanie tomuto albumu naozaj prospieva. Negatíva idú do pozadia a každý si vyberie to, čo sa mu páči. Ten, čo doteraz nepočúval Meat Loaf, už ani nebude. Nie je to žiadna revolúcia, možno keby to vyšlo pred 10 rokmi.
Album začína štýlovo skladbou Who needs the young. Steinman túto pesničku spáchal ešte na vysokej škole a teraz je aktuálna. V štýle dark kabaretu opisuje výhody staroby, resp. čo urobiť s mladými, kým človek čaká na smrť. Potom nasleduje to, čím to malo začať, resp. začalo by sa to pred 10 rokmi - 11 a polminútová miniopera Going All the Way Is Just the Start (A Song in 6 movements) [feat. Ellen Foley & Karla DeVito]. Skladba je z muzikálu Dance of the Vampires, ktorá po anglicky bola prepadákom, ale v iných jazykoch to chodí už 20 rokoch po celom svete a budúci rok sa to má objaviť v Prahe. Aby som bol úprimný, celé je to upravené, pridané texty a natiahnuté ako orgazmus, čo v podstate ani nevadí, lebo je to hajlajt celého albumu. Tety vylepšujú, čo sa dá.
Po tom orgazme sa trošku upokojíme. Speaking In Tongues (feat. Stacy Michelle) je taký oplodňovák, ktorý začína pianom, ale je skôr na zamyslenie. Loving You's a Dirty Job (But Somebody's Gotta Do It) [feat. Stacy Michelle] je prvý remake, ktorý oficiálne vyšiel pred 30 rokmi. Naspievali to Bonnie Tyler a Todd Rundgren. Pre zmenu sú teraz vymenené roly a to, čo spievala Bonnie, spieva Meat Loaf. Ktorá verzia je lepšia, to je ťažké posúdiť. Ja som si zvykol na originál a táto nová verzia začína ako Bon Jovi pred 25 rokmi.
Ďalší highlight je 8 a polminútový slaďáčik Souvenirs. Rozchodová pesnička v štýle zober si dajaký suvenír a choď. K tomu saxofón a agónia, že predsa možno nie. Možno keby Meat Loaf nemal skoro 70 rokov, tak by to bolo vieryhodnejšie. Asi v polovici sa zmení celá melódia a akoby to bola iná pesnička, zmizne saxofón a postupne sa to zrýchľuje a vráti sa k pôvodnej melódii. Ak má človek pocit, že sa vrátil o 40 rokov dozadu, tak to je preto, že pôvodne to bolo z muzikálu More than you deserve, ktorý je o láske impotenta a nymfomanky. Vraj to mohlo byť o dve minúty kratšie. Ale agóniu si treba vychutnávať.
Only when I feel je asi najkratšia pesnička od Steinmana. Má necelé dve minúty. Meat Loaf ju spieval na koncertoch pred 10 rokmi ako intro k pesničke It Ain't Broke, Break it. Teraz to slúži tiež ako intro k pesničke More. Druhý remake najprv naspieval Sisters of Mercy tiež dakedy pred 30 rokmi a potom sa použil remake vo filme Wuthering Hights California (v dvoch verziách). Pôvodná ranogotická skladba sa zmenila v podaní Meat Loafa na niečo, čo pripomína industrial metal. Zmena tempa je niekedy až nepríjemná (hlavne keď to počúvate v aute).
Pesnička Gods sa zvykla využívať ako intro ku koncertom (bez spevu). Je z muzikálu Neverland a melódiu je počuť aj v muzikáli Tanz der Vampire pri scéne, keď upíri vychádzajú z hrobu. Gitarové intro pridáva atmosféru pesničke. Potom nasleduje Skull of Your Country (feat. Cian Coey), v ktorej neznalí spoznajú melódiu Total eclypse of the heart od Bonnie Tyler, len zasa inverzne - Turnaround spieva žena a text je iný. V podstate pesnička je ešte staršia, v roku 1969 Jim Steinman na vysokej škole uviedol muzikál The Dream engine a úvodná skladba s názvom Come into the night obsahovala aj túto melódiu. Čakal som, kedy vydá oficiálne túto skladbu, ale veľmi ju oklieštili a z pôvodných skoro 10 minút zostali 3:35.
Na záver pesnička, ktorá sa tam vôbec nehodí. Train of love má tiež cez 40 rokov a znie ako obyčajný poprock a nie pesnička, ktorá doznieva v ušiach po dohraní platne. Našťastie boli vydané rôzne bonusové CD, ktoré síce nezlepšia dojem z poslednej skladby, ale aspoň na deluxe edition je I Would Do Anything For Love (But I Won't Do That) v novej verzii s Imeldou May.
