Nie je nič lepšie, ako keď v deň výročia Tour de Berlin, ktorý sa presunul z deviateho na ôsmeho mája, vás manželka zobudí, že sa ide na Pomlé run, lebo zapísala deti a seba. Vlastne lepšie je, keď vás manželka zobudí, že chce rannú rýchlovku, ale u nás funguje živá antikoncepcia, ktorá sa v noci priplichtí a obsadí 80% postele. Našťastie mňa nezapísala, lebo som dôrazne protestoval. Takže po ľahkých raňajkách sme sa vybrali na spoločenské podujatie.
Pomlé, to je taký park v Šamoríne. Pre domácich znamená zeleň. Pre tých, čo sú z hornatých oblastí Slovenska na ilustráciu veľkosti – je asi taký veľký, že minulý rok bol detský beh v parku, číže dookola 750 metrov. Ak ste si mysleli, že Pomlé run sa to volá preto, že sa to odohráva v Pomlé, tak ste na omyle. Pomlé run 2015 sa totiž uskutočnil v Elements Resort.
Vlastníci Elements Resort si povedali, že si nestačí kúpiť sto hektárov a zničiť jedinú detskú ozdravovňu na pohybové ústrojenstvo, ale treba urobiť tomu megalomanskému projektu aj reklamu. Takže sa ujali sponzoringu a organizačného zabezpečenia Pomlé run. Elements Resorts je v podstate veľká dostihová dráha so stajňami, aquaparkom, hotelom a pár predraženými reštauráciami. Veď čo je lepšie, ako behať na čerstvom vzduchu? Predsa behať a dýchať vôňu stajní. Pre mňa je kôň agresívne zviera - vpredu hryzie, vzadu kope a celé smrdí.
Dostať sa do Elements resort nie je vôbec jednoduché. Síce je to ani nie kilometer od nás, tak sme sa vybrali bicyklom, ale svojvoľne uzatvárajú cestu, kedy sa im zachce a optimisti chodia po poľnej cestičke, ktorá je už dobre vyjazdená. Pri vjazde vás uvíta trójsky kôň z plechu - vraj najväčšia socha koňa a vy idete medzi jeho nohami. Týmto vám vlastníci dávajú najavo, že ste stále pod konským k*k*tom.
V podstate je beh asi ten šport, pri ktorom môžete najlacnejšie prísť o zdravie. Pravdaže, ak to robíte len na úrovni hobby. Ak to beriete vážne, tak aj pri behu potrebujete najdrahšiu výstroj, akú môžete mať – topánky, ktoré vás samé nesú, aerodynamický odev, aby ste mali čo najmenší odpor vzduchu, termo spodky, aby vás náhodou vetrík nepofúkal, pre ženy špeciálne podprsenky, aby sa len tak nehompáľali do vetra, lebo na jednej strane by začali žiť vlastným životom a menili by ťažisko bežca a na druhej strane by sa náhodou vyslobodili a to by bol trapas. A ešte nesmieme zabudnúť na techniku – bežecké hodinky so stopkami, krokomer, mp3 prehrávač a bežecké slúchadlá. A pravdaže GPS, aby bežec nezablúdil. Keď toto všetko má, tak už si len pobežať pár rokov a pár sto kilometrov a odídu mu len kolená. Ak sa náhodou potkne, tak má šancu rozbiť si držku, lebo pri behu sa zem blíži k hlave dvojnásobnou rýchlosťou, ako pri normálnej chôdzi.
Za mojich mladých čias takéto akcie neboli a keď som chcel schudnúť, tak som behával v lese sám, aby ma nikto nevidel. Nebol na mňa pekný pohľad, to mi môžete veriť. Teraz každý blbec beháva, ale čo je horšie, dáva na Face aj statusy o tom, že slimačím behom zabehol kilometer. Pamätám sa na Grand prix Slovakia v orientačnom behu dakedy pred vyše 20 rokmi, ktorý bol na Silickej planine. My ako domáci sme si z nich robili srandu, lebo zablúdili a potom sa pýtali na cestu. Keby som sa vtedy prihlásil, tak by som to možno vyhral aj bez bežeckých skúseností, lebo som poznal cestičky.
Vráťme sa ale do súčasnosti. Niektorí prišli len tak športovo v teplákoch z Lidla, že si zabehajú 3,3 kilometra kondične a predsa v rifliach to nie je bohvieako pohodlné. Niektoré baby prišli tak kurvoidne oblečené, že nesklamali sami seba ani obecenstvo, ktoré na nich čumelo. Keby tam bola hladné dieťa, ktoré je kojené, tak by sa na ne vrhlo. A prišli aj vrcholoví športovci, ktorý mali na sebe výstroj v hodnote mojej mesačnej výplaty. Cena ich topánok bola asi vyššia, ako súčet cien všetkých mojich použiteľných topánok vrátane deravých, čo nosím v záhrade. Chlapi vyzerali ako baleťáci v obtiahnutých gatiach a pravdaže boli oblečení vrstvene – termoprádlo s dlhým rukávom, na tom tričko s krátky rukávom s logom klubu, na tom mikina a na tom tenká vetrovka.
Naspídovaní spíkri celý čas kecali, rozdávali pokyny a povzbudovali do behu výkrikmi „RUN, RUN, RUN, POMLE RUN“. Neviem, čo berú, ale niekedy by som si aj ja dal, keď mám dačo urobiť a pracovnú morálku mám ukrytú pod zadkom žaby. A žaby sa radšej nikto nechce dotknúť, aby vybral tú pracovnú morálku. Veď žaba je také hnusné slizké zviera.
Ako som spomínal, celý Šamorín bol zvedavý na ten cirkus a malí optimisti sa aj prihlásili do behu. Deti to mali zadarmo, dospeláci platili 8 eur za to, že si zabehnú pár kolečiek. Deti behali 8000 a 1500 metrov podľa veku. Syn ako optimista, veď on nepotrebuje zvláštny tréning na 1500, sa do toho pustil so spolužiakmi a dobehol celkom v pohode. Bol druhý z triedy, predbehla ho len jedna baba. Boli ale aj také decká, ktoré sa tesne pred cieľom pogrcali v tom šprinte. Ale to dostali príkazom od rodičov, že sa musia zúčastniť a mať čo najlepší čas, veď aj rodičia bežia.
Na hlavný beh dospelákov sme už nepočkali, lebo manželka vypľúvala plúca. Tri kilometre v konkurencii na dráhe pripravenej pre koníky je iné, ako len tak si zabehnúť. Tá dráha bola taká čudná, povrch akoby hustý sopeľ. Slnko už pražilo, vietor ešte fúkal a tisíce škodoradostných divákov sa vyžívali v tom, že kto padne alebo sa poskladá.
Keďže predsa je to Pomlé run, tak hlavný beh urobili cez mesto do Pomlé a späť. Vďaka tomu bol celý Šamorín v deň sviatku uzatvorený. Pohlavný úd zabezpečenia poriadku v meste v modrej uniforme, spolu s brigádnikom v modrom tričku, usmerňovali dopravu. Dopadlo to tak, že sa tvorila stále väčšia zápcha. Keďže Elements Resort je pri Dunaji a Pomlé celkom na severe mesta, tak zápchy narastali. A zabehnúť 10 km trvá niektorým aj hodinu a pol (mne by to trvalo aj viac), tak sa nasrdení vodiči pýtali, že kde sa to dá obísť. V Šamoríne nikde.
Organizátori sľubovali zábavu aj pre deti v podobe nafukovacieho hradu a trampolíny. Brigádnici pridelení na tieto miesta na to z vysoka srali a do toho minihradu pre 5 detí sa nacpali aj desiati. Tieto hrady zvykli byť na tráve, že ak sa daktorému dieťaťu podarí hlavička, tak v tráve si menej ublíži. Tu bolo viac adrenalínu, lebo to bolo na betóne. Veď ako by to vyzeralo, keby sme šliapali po perfektne pokosenej tráve. A keby to bolo málo, tak otrlejší mohli darovať paniažky za jazdu na poníkoch. Iba tri euríčka za kolečko. V jazdeckom areáli by človek očakával, že to bude zadarmo.
Zlatým klincom programu (po koncerte Katky Knechtovej, vraj dajaká slovenska speváčka) boli otvorené dvere do aquaparku, ktorý sa bude otvárať 31. mája. Každého nadchli ceny. Keby ste mali chuť sa vyčvachtať za 14 eur na tri hodiny, tak dojdite. My, residenti, máme zľavu, platíme len 9 eur.
Aby som nezabudol, bola to čisto charitatívna akcia. Výťažok išiel na špeciálnu školu. Vlastne aby som bol presný, Elements Resort im zorganizuje športovú akciu. Aby sme to preložili, tak si to odložia a pustia deti sa čvachtať. Čiže dodatočné náklady žiadne, ale môžu si povedať, že sponzorovali Pomlé run a zorganizovali deťom športovú akciu. Koniec Zakiho účtovníckeho školenia, ktoré teraz výnimočne nie je v diskusii, ale priamo v článku.
My sa už tešíme na ďalší ročník Pomlé run. Možno aj Dailymale postaví svoj team, ale treba ešte vyjednať s organizátormi, aby prvá cena bola fľaša Kapitána Morgana. Možno budúci rok bude sponzorom Bar Pyton, Kaufland alebo Tesco.
