Aj keď mi to trvalo dosť dlho, prečítal som výbornú knihu. Napísal ju John Irving a je to kniha „Modlitba za Owena Meanyho“. Bola to zvláštna kniha a nečítala sa ľahko, napriek tomu bola skvelá. Páčilo sa mi, že som absolútne netušil ako sa bude vyvíjať dej a aká bude pointa. Bol to český preklad, aj keď preferujem slovenské verzie kníh. Po tomto intenzívnom zážitku som si povedal, že skúsim ďalšiu Irvingovu knihu: „Zásady muštárne“. Na motívy knihy vznikol dvoma Oscarmi ocenený film, hrali v ňom známe herecké hviezdy a mal veľký úspech. Nevidel som ho. Okrem stručnej anotácie na obale knihy, kde je trochu informácií o deji, nemal som ani najmenšiu predstavu, o čom bude literárna predloha. Samotná kniha sa ma zaujala aj z hľadiska remeselného - pekný zvolený typ písma (Garamond), ilustrácia na obale, väzba, papier. Oproti „Modlitbe“ sa od začiatku čítala ľahko. Inak povedané, bolo to od úplného úvodu šokujúco skvelé čítanie. Je to jedna z tých kníh do ktorej sa ponoríte, čítate a zrazu ste tam, je to tak realistické, až je to miestami desivé. Vidíte postavy, chápete čo robia, rozumiete ich motivácii, žijete ich príbeh.

Hlavným hrdinom je niekoľko ľudí – doktor Larch, pôrodník (ale vykonávajúci tiež interupcie), závislý na éteri, zároveň aj riaditeľ sirotinca. Homér Wells je chlapec sirota, po niekoľkých neúspešných pokusoch o adopciu ostal v sirotinci a snaží sa byť užitočný. Doktor Larch ho pripravuje na povolanie doktora. Medzi ďalšie postavy patrí krásna Candy (vo filme ju hrala Charlize Theron), jej snúbenec Wally, ich rodiny, veľa detí – sirôt a ďalších viac, či menej dôležitých figúrok. V osudoch postáv, v ich životoch sa riešia banálne ale aj životne dôležité záležitosti. Absurdný a miestami poriadne čierny humor sa strieda s vážnymi pasážami, ktoré Irving vykladá tak samozrejme, až máte problém uveriť, že to je len kniha. Ide o život a o smrť, o morálku a o charakter, o šťastie a smútok. O priateľstvo a lásku. O zúfalstvo a beznádej. Je tam aj vojna a nešťatie, občas násilie, no aj pokoj radosť. Možno by bolo dobré upozorniť potenciálneho čitateľa, na niektoré detailné opisy chirurgických zákrokov doktora Larcha. Občas som mal silný pocit, že knihu zatvorím a prečítam si radšej niečo zo štatistickej ročenky. Tie explicitné postupy sa čítali skutočne ťažko. Po niektorých vetách som mal slzy v očiach a zároveň som sa smial (str. 179 a Curly Day v kabriolete). Do konca knihy mi chýbajú už len dve kapitoly. A teraz nastal čas, odniesť kožu na trh a vysvetliť motiváciu, prečo som začal písať túto recenziu.

Knihu som ešte nedočítal. Ten moment, keď som vzal rozzúrený namočil najkvalitnejšie husacie brko do atramentu v mojom kalamári a začal škriabať na pergamen hodnotenie knihy nastal, keď som na strane 389 prečítal toto: „prach a pleseň“ a na konci toho istého odseku: „prach a pieseň“. Prestal som čítať a hovorím si - robíte si žarty? Len jeden výraz v kontexte deja má zmysel, áno, „prach a pieseň“ je naozaj preklep. Som v tomto trochu postihnutý a veľmi, skutočne veľmi (naozaj) veľmi mi vadia a prekážajú chyby v tlači, chyby v texte, ako napríklad nesprávne písmeno v slove, chýbajúce písmeno, chýbajúca či nesprávna diakritika. Väčšinu týchto chýb si všimnem a keď ju objavím, mám pocit akoby mi niekto pichol špendlík do temenného laloku. Táto kniha, toto vydanie, tento konkrétny slovenský preklad, ISBN 978-80-556-4487-5, vydavateľstvo Slovart, je jedna epická absolútna ultimatívna strašidelná typografická tlačiarensko-korektorská tragédia biblických rozmerov. Nikdy v živote som nevidel tak šialene zničenú knihu, čo sa týka počtu chýb. Takto zmrzačiť knihu, satanmôj! Je to pocit, akoby ste si otvorili fľašu Glenfarclas 40YO a jebli do nej Freeway colu z Lidla. Keď som našiel prvý preklep, bol som mierne vyvedený z rovnováhy, keď som našiel druhý, tretí, piaty, jedenásty... prestal som počítať a v inom laloku mi skrsol diabolský plán. Ešte nikdy som neskúšal reklamovať knihu.

Ako sa reklamuje kniha? Neviem. Najskôr som napísal e-mail do kníhkupectva. Predávajú predsa nejakú vec a zrejme by nemali predávať nepodarky. Problém je, že neviem koľko preklepov je ešte v poriadku a od akého počtu sa dá kniha považovať za náhodný text bez akejkoľvek hodnoty, ktorý vznikne náhodným generovaním zhlukov rôznych písmen. Odpoveď z kníhkupectva bola celkom prívetivá, bola tam ochota, vraj nech prídem a doriešime to. Nedalo mi to však, cítil som stále bolesť v lalokoch a tak som ešte napísal aj do Slovartu. Na ich webstránke sa dá nájsť toto: „...obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou“. Na e-mail mi najskôr odpovedala osoba z reklamačného oddelenia a potom samotná zodpovedná editorka-redaktorka. Tá chcela vedieť čo mi spôsobilo traumu. Táto komunikácia už mala zreteľnú nepríjemnú pachuť asi ako keď sa nechtiac napijete slanej vody namiesto malinovky. Na moju otázku, či text prešiel korektúrou mi odpovedala „áno, kniha prešla korektúrou, dokonca 2x.“ Ďalej konštatovala, že „preklepov tam zrejme bolo oveľa viac... keďže text sa konvertoval a korektorky nezachytili všetky chyby. Bezchybnosť textu nie je v ľudských silách.“ Čiže vlastne by som mal byť spokojný, že preklepov tam nie je až toľko? Čo ma milo prekvapilo, bolo ešte upozornenie, že „mimochodom slovo ‚namojveru‘ je správne“ a na písmeno „o“ nepatrí vokáň. Cítim hlbokú vďaku za opravu opravy, lebo je správne a šľachetné poukázať na jednu chybu pseudokorektora, ktorý poslal editorovi približne jedenásť iných chýb. Na záver komunikácie sa ospravedlnila za „nepríjemný zážitok“ a že teda už to nikdy nespravia.

Zistil som, že mám rád Irvinga. Páči sa mi jeho skvelý talent rozprávať neuveriteľné a zároveň autentické príbehy. Preto rezolútne odporúčam prečítať si Zásady muštárne. Ak však chcete čítať slovenský preklad, určite sa vyhnite spomínanej nepodarenej verzii zo Slovartu.

 

(Tu poprosím 66,6 sekúnd ticha za text, ktorý som krvopotne písal priamo do dailymale.sk web rozhrania a keď som klikol na „Uložiť“, zobrazil sa oznam error 500 a text odišiel do internetového očistca. Dúfam, že za tento článok dostanem Pulitzerovu alebo aspoň Nobelovu cenu.)

 

Dočítania priatelia!

Otras Mozgu