Keď je človek na PN a nemôže nič iné robiť, ani len drviť dajakú počítačovú hru, tak mu nezostáva nič iné, buď ide čítať, alebo si pozrie všetky volovinky, čo nazbieral počas posledných piatich rokoch na disku z rôznych zdrojov v rôznej kvalite. Takto som za týždeň pozrel rekordne veľa filmov, medzi nimi aj dobrých a aj takých, čo si poviete, že WTF, čo to bolo.

Začalo sa to tak, že som sa zobudil v nedeľu po voľbách do náhodnej zrady Slovänskej dzamahírie, ktoré je ako zadný dvor hradu so svojou veľkolepou steampunkvou záhradou a zistil som, že ma bolí pravá ruka. Ešte viac som sa zľakol, keď som si pozrel výsledky, lebo som nevedel s tou mojou boľavou rukou zahailovať. Čo, keď to bude povinný pozdrav na pracovisku, a ja to nebudem vedieť pekne podľa protokolu zdvihnúť presne 29,88 stupňov? Začiatkom týždňa bolesť neprechádzala a v stredu sa objavili aj fľaky na ruke. Takže som vo štvrtok naklusal k obvodnej lekárke (s knihou, lebo tam človek má čas precitať aj Vojnu a mier v originály bez počiatočnej znalosti azbuky a rusťiny). Tá sa na mňa pozrela a hneď mala diagnózu - zápal nervov spôsobený vírusom oparu pásového. Keď môže mať Nemeš herpes v oku, tak o čo som ja horší? Ja ho mám v ruke.

Potom som ešte naklusal na kožne, kde som ani nestihol vybrať knihu. A viete prečo? Lebo je to privátne a podľa hesla čas sú peniaze som zaplatil za to, že som nemusel čakať. Kurvoidná pani doktorka, ktorá sa mi viac hodila do milf porna ako ordinácie (je tam aj estetická chirurgia, tak asi majú zľavy v rámci búdy)  sa na to pozrela, dala mi lieky a mastičku a kontrola o týždeň. Nenamáhať, oddychovať.

Najprv som to bral ako všeobecné upozornenie lekárov, potom som prišiel na to, že mala pravdu. Keď sa kolegyne pýtali, že od čoho som to dostal, tak som im povedal, že som veľa masturboval. Už len kvôli tomu výrazu tváre, čo nahodili, sa to oplatilo.

Takže nevedel som nič iné robiť, len čumieť na telku. Ešte viac ako mesiac ma to bolelo, aj keď vonkajšie príznaky zmizli. Predstavte si, že vás svrbí ruka. Ale nie koža, ale len ten pocit z toho, že sa regenerujú nervové zakončenia. Na nezaplatenie.

 

Ale vráťme sa k tomu, o čom má byť dnešný článok (podľa mňa o mojej ruke, ale to by som asi nemohol dať, tak to kamuflujem do recenzie).

Podľa mňa filmy Quentina Tarantina sú preceňované ako sex s pannou. Prvýkrát ešte poteší, druhýkrát tiež, ale potom vás omrzí sa šmietať okolo siedmačok. Dajako takto je to aj s Tarantinom. Prvý film, čo som od neho videl (asi ako väčšina z nás) bol Pulp Fiction, ktorý som nevedel dopozerať, takže neviem, o čom to bolo a ako sa to skončilo. Podľa mňa to nevedia ani tí, čo to dopozerali resp. videli to viackrát (áno, aj takých úchytov poznám). Čo sa mi ale páčilo bolo Od súmraku do úsvitu. Bohužiaľ len jednotka.

Kill Bill som tiež dajako nepochopil. Ak by ste čakali, že dakto zabije BIlla Gatesa za vyskakujúce okno s úžasnou ponukou na prechod na win 10 na stroji, ktorý by spáchal samovraždu pri prvom štarte s týmto systémom, tak ste na omyle. Kill Bill o tom nie je.  Neviem o čom je, lebo som len kukal ako rozpučená žaba na diaľnici do Košíc (máme ju od roku 20110), ktorej vyskočili oči.

Čo bolo prudko pozerateľné, tak to boli dva predchádzajúcee filmy - Nehanební bastardi a Django. Takže som čakal dačo podobné.

Hejtful ejt má skoro tri hodiny a ťahá sa to ako sopel na plote. Musel som to pozerať na pokračovanie, lebo to je také jednotvárne a deprimujúce. Konečne dajaká akcia nastane až pred koncom, keď sa zahrajú na last man standing. Toľko dej v skratke.

Ak by ste sa rozhodli, že sa nebudete starať o svoje duševné zdravie a predsa len pozriete Hejtful ejt, tak aby ste vedeli, čo vás čaká:

  • Zima, sneh, depresia. V podstate sa to celé odohráva najprv v kočiari a potom na stanovišti s obchodom a vývarovňou. Medzitým, sneží, fúka a cítite ako sa u vás vyvíja klaustrofóbia
  • Škaredí muži a ešte škaredšia žena. Neviem koľko dentálnych hygienikov skolabovalo pri pozeraní filmu, keď uvideli jej chrup
  • Po hodine a pól, keď ste zjedli všetky pukance, boli ste sa už dvakrát vyčúrať a medzitým ste si aj podriemali konečne začína akcia, ktorej prd rozumiete, lebo ste si medzitým, kým bola snehová búrka, ste si aj podriemkavali.
  • A na záver prekvapenie - časová slučka, ktorá vás vráti späť a vysvetľuje udalosti z iného uhla pohľadu. Ako deja vu, keď po bozku borovičkovej víly vám kamaráti rozprávajú, čo bolo predchádzajúci večer. Spájate súvislosti, snažíte sa pochopiť alternatívnu realitu a neveriacky krútite hlavou, že tak to nemohlo byť, ja sa pamätám na všetko.

 

Vraj keby Quentin Tarantino režíroval život, podobalo by sa to roku 2016.