Už dlho som chcela napísať nejaký článok, blog, niečo čo tu ešte nebolo a bla bla ale zistila som že nie je téma, ku ktorej by som mala fakt čo povedať. A predsa sa jedna našla. No najprv som si to musela priznať. Áno, je niečo, v čom som absolútny preborník – single život.

 

Mám nutkanie sa na začiatku predstaviť, napísať o sebe že som krásna, úspešná a vtipná a teda problém nie je vo mne. Teda vlastne je, som príliš super, emancipovaná, samostatná, silná žena a preto sa ma muži boja. Takže môžem povedať, že to, že som single nie je moja chyba, ale chyba slabých mužov. Ale to si úprimne nemyslím. Nie o tomto som ale chcela. Tento článok je pre všetky dlhodobo voľné ženy, ktoré to cítia presne ako ja – aj keď si to možno hneď nepriznáte, ale viem, ja jednoducho viem, že sa tam nájdete.

 

Ako som sa sem dostala

 

Dostať sa sem nebolo vôbec jednoduché. Dokonca by som to sama od seba naozaj nikdy nečakala. Mám 26 rokov, a celý môj doterajší život som strávila v nejakom vzťahu/nevzťahu. Vždy po rozchode (väčšinou z mojej iniciatívy, veď som bola predsa večne nespokojná) som zvolila taktiku „klin sa klinom vybíja“ a takto to šlo až do cca mojich 24 rokov. Odvtedy som sama, človek by povedal, veď dva roky nie je taká doba, ale pre dievča v mojom veku, so svadbami a novorodencami všade kam sa pozrieš, to začína byť kurva nepríjemne. Už len jednému človeku je to nepríjemnejšie – mojej babke.

 

Ináč na babky mám všeobecne jeden skvelý trik. Keď zas začne lamentovať, že nikoho nemám, s vážnou tvarou priznám, že som lesbička. Vždy, keď babku vzkriesim, poviem, že to bol len vtip a jednoducho ma nikto nechce a babka sa s týmto s úľavou uspokojí na ďalšieho pol roka.

 

Na začiatku sa zdalo, že byt single je skvelé. Party, party, party ...a ráno depka, depka, depka...viem, že to poznáte, nemusím to ďalej približovať. Vždy ked idete do mesta, veríte, že pri bare (na ulici, v taxíku, ráno v kebabe...) stretnete muža svojho života. Nie, nikdy ste nestretli ani nič tomu podobné. Ako je to možné, kde sa máme potom zoznámiť? Nuž, keby to viem, nepíšem tento článok (písala by som iný, o tom ako sa smejem Vám všetkým nezadaným chudákom)

 

V mori je veľa rýb

 

Ale...50% rýb sú ženy, 30% rýb je pod 18 rokov, 15% pod 10 a ostalo nám 5% rýb, z toho 2% sú zadané a tie zvyšné 3%? Budem sebavedomá a poviem, že som lepšia ako minimálne 3% populácie a preto sa s niekým horším ako ja predsa nebudem zahadzovať.

 

A keď už sme pri tom mori. Moja ďalšia single kamarátka razí teóriu, že sme zmeškali prvú vlnu – prvá vlna znamená dať sa s niekým dokopy do 25ky a mať dlhotrvajúci vzťah. Toto sa nepodarilo a preto musíme teraz cca 10 rokov čakať na druhú vlnu. Druhá vlna - počkať si, kým sa do okolia vypustia rozvedení chlapi z prvej vlny. Tam nastáva ale niekoľko zádrhelov – aj rozvedené ženy z prvej vlny si budú myslieť, že majú hneď právo na druhá vlnu...ale na toto sme my pripravené, lebo za tých 10 rokov na sebe makáme a tie hlupane „prvovlnové“ nemajú popri nás šancu. Ďalším zádrhelom je, že v 35 rokoch už pravdepodobne nebudem v takej kondícií ako teraz a rozvedení muži z prvej vlny pôjdu po mladších. Ostatné zádrhely Vám napíšem o 10 rokov.

 

Ešte je tu aj tretia vlna, ale tá nastupuje až po 45 (a to optimisticky dúfam, že sa v nej neocitnem). Sem patria všetky ženy, ktoré sú v tom veku už/ešte voľné a môžu si trúfnuť na nejakých zajačikov, ktorí majú radi staršie ženy – ale tu opäť treba poznamenať, že do 45 nezaháľame, ale snažíme sa zarábať a ešte aj vyzerať dobre, aby nás vôbec nejaký ten zajačik chcel.

 

Aspoň, že v tom nie som sama

 

Našťastie, sú ešte v mojom okolí ženy v rovnakom veku, ktoré sú na tom presne tak isto ako ja. Teraz sme kamarátky ale...v druhej vlne začneme byt konkurencia. Aj toto si treba uvedomovať, prípadne môžem začať kamarátku nenávidieť už teraz, a kradnúť jej nápady, ktoré o 10 rokov bude chcieť použiť na zbalenie mojej rozvedenej ryby z prvej vlny.

 

Na záver pridávam jednu z mojich obľúbených motivačných pičovín, pre nezadaných ľudí: „YES. I'm single and you'll have to be fucking amazing to change that“

 

V mojej verzii znie asi takto: „YES. I'm single and you'll have to be ...just be...to change that“

 

A ináč...dúfam, že nezniem zúfalo!

 

To by bolo nateraz všetko, nabudúce si povieme o tom, prečo nás, single ženy, berú ľudia v partii, kde sú samé páry, ako postihnuté.