Účelom tohto veľkolepého článku je poukázať na zopár modelových situácií, ktoré občas nastávajú na našich cestách, počas šoférovania motorového vozidla. Situácie sú popísané z pohľadu šoféra, niekoľkokrát sa skutočne stali. Doteraz vždy skončili bez škôd, nikomu sa nič nestalo, všetko dopadlo dobre. Trochu väčší nápor však zažila šoférova centrálna nervová sútava, a napríklad aj hlasivky, pretože keď tieto situácie zažíval, akosi mimovoľne nahlas rozprával veľmi škaredé slová. Čo také zaujímavé sa mohlo stať, že mierumilovný a veselý človek za volantom kričal vulgarizmy, až si opľul predné sklo zvnútra? Nech sa páči, poďme spolu nadávať ako iní zle šoférujú a akí sme my ostatní dokonalí.
Slimáci na križovatkách
Šofér čaká na zelenú na semafore a pred ním sú ešte zo dve, či tri autá. Zo skúseností vie, že cez túto križovatku sa dá bezpečne prejsť aj z tejto pozície. Dajme tomu, že odbočuje doľava. Trpezlivo čaká a zaregistruje, že signál na semafore sa zmenil na sýtozelenú krikľavú farbu. Urobí všetky potrebné úkony, aby v najbližších sekundách mohol vyraziť dopredu a zmiznúť z križovatky. Autá sa však nehýbu. Po pár sekundách, keď už sa konečne pohne a prechádza križovatkou, uvidí príčinu nepochopiteľného zdržania. Šofér prvého auta sa zo svojej pozície pohol ako slimák a rovnakou absurdne pomalou rýchlosťou opúšťa križovatku. Ostatní šoféri ktorí sa hýbu za týmto slimákom majú smolu, musia sa prispôsobiť jeho rýchlosti a vďaka takejto brzde, môžu tak akurát nahlas nadávať a pýtať sa, čo to pomalé poleno stvára. Bonusom je, keď sa dá rozoznať že takýto spomalený vodič počas odbočovacieho manévra narába s telefónom. Toto je na svetelných križovatkách problém. Premávka sa takto nezmyselne spomaľuje a ostatní šoféri majú nervy. Riešenie je pritom jednoduché: každý, absolútne každý, kto čaká na semafore kým naskočí zelená, by mal byť pripravený vyštartovať z križovatky čo najrýchlejšie a úplne neokrôchane, vulgárne trieliť do... preč. Križovatka je totiž relatívne nebezpečné miesto, na ktorom sa krížia záujmy rôznych vozidiel, áut, autobusov, cyklistov, chodcov, invalidných vozíkov, konských povozov, korčuliarov a kolobežkárov, proste je to panoptikum najrôznejších indivíduí, ktoré sa chcú z križovatky dostať preč. Pre Satana živého, všetci ktorí čakáte pod semaforom, kým bude zelená, buďte pripravení svižne vyštartovať a čo najrýchlešie zmiznúť z križovatky.
Svojvoľná krátkodobá lokálna modifikácia prednosti v jazde
Ide o situácu, ktorá nastáva počas extrémne spomalenej premávky, ak sa autá hýbu ako v spomalenom filme a na takúto zapchatú hlavnú cestu ústi iná komunikácia (povedzme že križovatka v tvare veľkého písmena T). Vtedy sa stáva že niektorý milosrdný šofér zastane a púšťa z vedľajšej cesty autá. Na jednej strane sme empatické bytosti, chceme pomáhať a rozdávať radosť, no kurva, toto nie je dobré. Je to kruté, ale tak Alaha bradatého, boha tam, raz je to hlavná cesta, tak ak máš prednosť, tak choď!!! Takto zase vzniká zdržanie, navyše šofér, ktorý je hneď za autom dávajúcim prednosť často nemá ako tušiť, čo sa deje a prečo auto s prednosťou v jazde stojí alebo bezdôvodne spomaľuje. Nezriedka sa dá vidieť gestikulácia, v tom zmysle, že choď, choď, púšťam ťa, som šľachetný a rozhodol som sa, že na pár sekúnd zmením pravidlá cestnej premávky! Mimoriadne a extrémne debilné je toto správanie počas situácie, keď nie je absolútne žiadny dôvod na takéto manévre, čiže len tak, šofér má záchvat ohľaduplnosti a dáva prednosť v jazde autám na vedľajšej ceste, keď nie je dopravná zápcha. Dá prednosť jednému autu, a ešte sa mu to zdá málo, tak pustí ešte jedno. Hej, trúbil som na neho a nahlas nadával. Som zlý človek. Nie som však úplne rezolútne voči tomuto, priznám sa že aj ja občas podľahnem a keď vidím prosebný pohľad krásnej šoférky.... tiež... jaj, vlastne nič, toto sa ešte nestalo.
Náhodní chodci regulujúci dopravu
Blížim sa v mojom luxusnom aute k priechodu pre chodcov, dávam pozor aby som neohrozil a neobmedzil chodcov, ktorí úplne zreteľne a bez akejkoľvek pochybnosti chcú prejsť na druhú stranu cesty. Rozcítený púšťam mamičky tlačiace kočiar s dieťatkom, pragmaticky púšťam seniorov, juniorov, korčuliarov, murárov, ožranov, vedcov, emigrantov, eskymákov, japoncov, atlantíďanov, satanistov... fakt, diabol mi je svedkom, že vždy keď je to možné, na priechode dávam poctivo prednosť všetkému, čo sa hýbe o vlastných nohách. Kde je teda problém? Hahaha. Stalo sa asi dva krát niečo také, že chodec, ktorý plánoval prejsť cez cestu, si to zrazu rozmyslel a povedal si: „Ja tu budem chvíľu regulovať dopravu“, a aj keď mu dávam prednosť, on gestikuluje: „Choď preč ty luxusné auto, nedávaj mi prednosť, nechcem, ja tu len tak stojím, nudím sa a ukazujem, kam majú autá ísť!“ Toto znie úsmevne, a keď to teraz čítam, je to malicherné, ale kdesi hlboko v podvedomí ma títo regulovčíci serú a nemám ich rád. Chápem, že každý môže mať aspoň 666 racionálnych dôvodov na náhlu zmenu smeru chôdze, ale predsa keď kráčam k priechodu pre chodcov, idem nejako predvídateľne a ak pocítim akútnu potrebu korigovať svoju trajektóriu, tak sa zvrtnem a idem preč, nebudem predsa stáť ako chuj na kraji cesty a dirigovať autá!!! Vlastne najviac som vytočený z toho, že nejaký čurák mi ukazuje že sa mám pratať preč a smeje sa mi, aká bohovská zábava to je: nechať šoféra zabrzdiť, prípadne zastaviť a potom ho poslať preč.
Nepoužívanie smeroviek pri opúšťaní kruhovej križovatky
Toto je asi najväčší masaker, priznám sa že som extrémne vulgárny a hrozne škaredo nadávam a kričím, aj keď mi to je prd platné. Umožniť ostatným aby videli, kam pôjdem autom je fundamentálna slušnosť, je to prejav intelektu, je to úžasná a jednoduchá vec, je to povinnosť, je to krásne, elegantné, je to skvelé, úprimné, fantatické, proste totálne vymakané niečo. Celá záležitosť spočíva v tom, že vodič zľahka ťukne do takej páčky ktorá je k dispozícii naľavo od volantu a pomocou tohto sofistikovaného zariadenia rozsvieti oranžové svetielko, ktoré následne umožní každémiu v blízkom okolí zadarmo a rýchlo pochopiť, kam sa auto v ďalších sekundách pohne. Je to úžasná vec. Napriek tomu, stáva sa, že šoféri túto vec nevyužívajú. Nechápem to. Možno je to prejav arogancie, možno je to vyjadrenie výraznej individuality, manifestácia nezávislosti a útek z nezmyselnej regulácie a predpisov, ktoré ľuďom len prekážajú pri sebarealizácii. Fakt neviem. No tlak sa mi dvíha na 97 hektopaskalov, keď stojím pred kruháčom, v ňom krúži BMW X9 a ide z kruháča bez toho aby sa unúvalo použiť znamenie o zmene smeru jazdy. Vtedy veľmi nadávam. Rovnako sa to stáva aj v iných križovatkách a všeobecne v situáciách, kde by použitie smerovky veľmi pomohlo úplne všetkým, nielen samotnému šoférovi.
Ľudia sú rôzni. Niektorí sú slušní a ohľaduplní, iní sú neslušní a ohľaduprázdni. Rôzni sú aj šoféri. Lepší a horší. Najlepší a najhorší. Väčšina šoféruje dobre a všetko je v poriadku, vedia v správnej chvíli akcelerovať, vedia brzdiť a používať smerovky, dávať prednosť v jazde. Každý občas robí chyby. Napriek tomuto prevažne nahnevanému textu som presvedčený, že na cestách je veľká prevaha rozumných účastníkov cestnej premávky a zo skúseností za volantom mám dojem, že ozajstné arogantné hovädá sa objavujú len celkom sporadicky.
