alebo
Paradoxy denného muža po 40
Hej, ty! Áno ty s tou holou hlavou s veľkým pupkom, čo sa tváriš, že staré dobré časy už boli. To bolo vtedy, keď číslo tvojich gatí začínalo len jedným X. Rádio nepočúvaš, lebo idú len samá sračky a staré pesničky boli aj tak lepšie. A aj keď sa dačo dobré nájde, tak to je prerábka dajakej starej, ktorá bola lepšia. Pozeráš sa na mapu Ruska, kam by si išiel na dovolenku, ale Retrograd nevieš nájsť. Tak čítaj ďalej.
Mať vek, v ktorom pred pár storočiami zomierali chlapi bežne, je fantastické. Tí taktnejší hovoria, že som v najlepšom veku. Tí menej taktní, že som už za zenitom. Minimálne štatisticky polku života mám už za sebou a v som vo fáze dementnutia. Pred 20 rokmi by som spokojne čakal na dôchodok, teraz nadávam, že ešte musím pracovať viac, ako som doteraz pracoval. Trošku ma utešuje, že čím je človek starší, tým čas rýchlejšie beží. Takže už len pár infarktov a už som na dôchodku. Alebo v hrobe. Podľa toho, ako rýchlo dôjde záchranka.
Tá relativita času je možno spojená s tým, že sa už tak nenáhlim a nesnažím sa urobiť všetko možné. Nikam nebežím a ťahám sa ako sopel na plote (© Laci bácsi, telocvikár z gympla v Debilovciach pod Volovcom). A aj si pospím, keď si zmyslím. Nad knihou, pred telkou, na školení, na porade. Knihy čítam pri cestovaní, takže niečo si prečítať mi trvá dlhšie ako za starých čias. Na porade je to najhoršie, hlavne keď ju mám aj viesť a potom urobiť z toho zápis. Ale na druhej strane mám historickú pamäť a pamätám si veci spred 10 - 15 rokov (podobne ako slsp, len to neviem tak kvetnato opísať). Pravdaže moje spomienky majú trhliny, ale keď tam nie je nikto, kto by to vedel vyplniť, tak som na tom dobre. A keď to vie dakto doplniť, tak sa tešíme spolu, ako pekne sme si pospomínali.
Krása už dávno pominula, ak vôbec nejaká bola. Nesnažíme sa o prikrášlenie výzoru rôznymi farbami na ústa, oči a tvár ako druhá polovička z genofondu našich detí. Horšie je, keď sa s tým nevedia zmieriť ženy a potom vyzerajú ako zaseknuté Barbiny - botox, silikón a kyselina hyaluronová pre prirodzený vzhľad. A peroxid do vlasov, ktoré sú predĺžené a nadprirodzene vlnité. My sa len sem-tam oholíme a pustíme holiaci strojček aj do vlasov (v prípade, ak máme redšie). Prehadzovačka prilepená o holú hlavu je so 70s. Ak by niekto mal husté vlasy, tak začne šedivieť. Pár samoľúbych to nevie prežiť a uchyľuje sa k ženským metódam farbenia. Turbo tuning je najvác, keď si dakto farbí šedivé fúzy a bradu. My ostatní to s hrdosťou nosíme.
Poteší ma, keď kolegynin manžel žiarli na svoju manželku už len kvôli tomu, že sa so mnou dá do reči (ahoj, Linda). Našťastie sa so mnou ešte nestretol, takže má ešte ilúzie, že vyšportovaný svalnatý hezoun opeľuje jeho manželku, ktorej to má lichotiť. Pritom stačí obhospodarovať svoju zákonnú (kto ju má) a nie sa ešte namáhať s cudzími ženami. Nech sa stará zákonitý. Ja som normálne tak unavený, že zaspím skôr ako deti, takže možnosť mať sex prespím. Jediná možnosť je ranná rýchlovka, ale to môžem len cez víkend, lebo po nej vždy zaspím, a to by som sa musel veľmi tváriť, že potrebujem sexuálne voľno, lebo som zaspal po sexe. Moja reputácia by bola fuč.
Ináč obdivujem samurajov v najlepších rokoch, ktorí si narazia mladú pipku. Taký dobre vyzerajúci hezoun nie je zlý, hlavne keď je aj zabezpečený. Síce už má odrastené deti, ale mladá pipka ho nahovorí na druhý vrh a hezoun medzi druhým a tretím infarktom ide navštíviť pipku v pôrodnici s novým prírastkom do rodiny. Chudáka budú jeho nevlastní súrodenci nenávidieť, lebo okrem toho, že ich irituje samotnou existenciou, aj ich podiel na dedičstve po otcovi (nech mu je zem ľaká čím skôr) sa tým znižuje.
Kočíkujúc svoju novú ratolesť (s prvým vrhom takéto nerobili, na to bola manželka č. 1, aby sa o také veci starala) sa snažia zatiahnuť svoje brucho, keď okolo nich prejde babenka s jebateľným telom a tváričkou, ktorá aj bez mejkapu vyzerá dobre. Keď to babenka zistí, tak sa usmeje a pozdraví sa: “Bozkávam, ujo”.
Všetko je o peniazoch. Aj zdravie podlomené ožieračkami v mladosti, športom v detstve, vysokohorskou turistikou (ahoj Frko) a stresom v práci vyžiera peniaze ako dakedy víkendová akcia na Duchonke. Najprv vás to nasere, že trávite veľa času v čakárni, kde vás čiperné dôchodkyne oslovujú “mladý pán”. Postupom času sa stávate aj vy starým pánom a začnete vyhľadávať spoločnosť starých dôchodkýň. Budete spomínať na staré časy a chváliť sa liekmi a diagnózami, ktoré máte. A to nielen u lekára, ale aj medzi kamarátmi. Už to nie sú športové zranenia alebo zranenia spôsobené v stave delíria, ktoré ukazujete. Lieky sa stanú vašimi kamarátmi a keď vám lekár nejaký nepredpíše alebo sa prestane dodávať, tak s nostalgiou budete spomínať na vedľajšie účinky.
Rodinný dom, o ktorom ste snívali a teraz ho máte (minimálne 10 árov, veď nie ste žiadna socka), vám začína byť na ťarchu. V lete treba tú blbú trávu stále kosiť, veď všetko nemôžete zaliať betónom, lebo to potom vyzerá ako zariadenie pre výkon trestu. Síce sa tak niekedy aj cítite v manželstve, ale to by len umocňovalo ten pocit. Na jeseň z každej strany padá lístie. A dôkladne udržiavaný trávnik a chodník treba stále čistiť. A v zime sa najebe toľko snehu, že ani autom z garáže nemôžete vyjsť, lebo odhŕňač zabarikádoval tonou snehu výjazd z garáže. Najlepšie je len tak dôjsť domov, pustiť si telku a prepínať 120 kanálov. A nakoniec zaspať s pivom v ruke pri TV Paprika.
