"Čo si taký vysmiaty?"

"Idem v piatok na Manowar"

"Maduar???"

Nie, Manowar!!!

 

Hej. Bol som. Metalová legenda spoza veľkej mláky, oháňajú sa krvavými mečmi, legendami, Valhallou a neohrozenými bojovníkmi. Ťahajú to spolu už 45 rokov. Mám pár obľúbených albumov, niektoré pesničky si viem dokonca hmmmmkať naspamäť. Čo by sa tak mohlo stať? Navyše, v Manoware obmenili gitaristu a aktuálne s nimi hrá ďalší jedinec, ktorý asi nie je z tejto planéty, Michael Angelo Batio. Tohto týpka mám v merku už od roku 2005. Tento blázon hrá obojručne, do kríža, za hlavou, pred hlavou a skrátka je to exot so zaujímavou technikou. Keď som videl na instáči jeho cvičenie s Joey DeMaio-m, tak som pochopil, že sa stretli dvaja pošahanci na rovnakej frekvencii. Poďme teda na koncert.

NTC Peugeot arénu asi netreba predstavovať, parkovanie v okolí je v pohode, našiel som si flek na Pasienkoch 3 a tých pár metrov precupital. V okolí sa poflakovali máničky vo veku 15 až 90 rokov, čierne bundy, cvoky, dlhé vlasy, taká klasika. Samozrejme aj patrične nadrbané skupinky. Ja som už človek pohodlný, takže som si zaplatil sedenie na tribúne rovno oproti pódiu. Trochu státia v rade a mohol som sa predierať ku vytúženému miestu. Samozrejme, bez štuchancov to nešlo, lebo ľudia sú v globále kkti. Ale teda, flek som našiel. Usadil som sa a hneď prvý zádrhel. V mojom zornom poli visela rampa s nejakými dvoma svetielkami. Fakt super. Vďaka tomu som celý koncert nevidel poriadne bubeníka a basáka polovicu koncertu. Vedľa mňa boli dve voľné miesta. O chvíľu sa dovalil pár, chvíľku na to pozerali, paňula vrtela hlavou, že to nepasuje, týpek mal na saláme, tak sa usalašili. Dole si zvukári a technici od efektov ťukli zatvorenými päsťami, hovorím si profíci, toto už majú zmáknuté. Po chvíľke napätia v tme a svietiacich smartfónov show začala a mňa oblialo prvé sklamanie. Bolo to hlasné a hlavne na hovno. Zvuk bol skreslený a zliaty, ledva som v tom spoznal skladbu. Počas tretej skladby sa dovalil ďalší párik a dožadoval sa svojho miesta na sedenie. Ten tĺk vedľa sa tváril, že tam má byť, oni sa tvárili, že isto nie, jeden tasil lístky, druhý márne hľadal, lebo ich idiot zmuchlal do guličky a strčil do jedného zo 100 vreciek. Nakoniec si svietili mobilom. Obrazovkou. Tak som im to prisvietil poriadne, týpka poslal o jeden rad nižšie a doprava. Tam im tiež miesto okupoval nejaký somár, ktorý si povedal, že sedadlo na vstupenke je taká zbytočná informácia a miesto sa vyberá podľa citu a nálady. No ale vedľa mňa sa to ukľudnilo a už mi nikto nemával rukami pred očami a neklepal nohou. Zato vedľa na schodoch bol vyfetovaný týpek ktorý tam stál, kýval sa ako vŕba vo vetre a nebolo možné ho usadiť. Takže tí traja, čo sedeli hore nad ním videli úplné hovno. Všetci dookola mali zapnuté telefóny, takže ani kopanec do ľadvín, nech sa zgúľa do feťáckeho pekla neprichádzal do úvahy. Medzi tým dole na pódiu chlapci predvádzali onaniu na gitarách, nerozumel som ani prd a spevák doslova po každej slohe, či refréne odbiehal za plachtu. Či sa potreboval posilniť, alebo berie adrenochróm, alebo inhaluje vodu z himalájskeho ľadovca netuším. Asi niečo spieval, ale či falošne, alebo dobre, to v tom skreslení nebolo počuť. Od polovice koncertu som sedel so zapchatými ušami a uvažoval nad večnou filozofickou otázkou bytia, ísť, či neísť do prdele z toho marazmu. Zašpuntovanie uší vlastnými prstami však pomohlo a zrazu som počul gitarové sólo aj speváka. Ta fasa. Pred koncom basák hodil prednášku o tom, ako je všetko fucking drahé a že treba kurwa všetkých zaplatiť, od scény po technikov a zavolali na pódium dvoch týpkov, ktorí asi vyhrali návštevu backstage. Pochválili naše nejaké pivo a pošpásovali o slivovici. V jednej piesni v refréne znelo "Heil Slovensko" a viali slovenské zástavy, to bolo také milé gesto. Na záver gitarista v šialenom pískaní spätnej väzby otrhal z basgitary struny, rozdal do publika a bol koniec. Za nenormálne hlasnej hudby z kompaktu sme sa mohli obliecť a vypadnúť. Čo je trochu problém, keďže máte prsty zarazené v ušiach. Ináč, na spätnú väzbu od nástrojov sú nejako úchylne vysadení, lebo väzbili skoro po každej skladbe a na záver tie kvíliace nástroje odovzdali spevákovi a ten s nimi hodne dlho pobehoval po pódiu a mal z toho nenormálnu show. Zrejme nebudem cieľovka.

V roku 1984 bola skupina zapísaná do Guinessovej knihy rekordov za najhlasnejšie koncertné vystúpenie, pričom tento rekord neskôr dvakrát prekonali.

Zdroj wikipedia

No a konečne mi to začalo dávať zmysel. Irenko proč? Já se ptám, proč? ešte aj tú hlasitosť by som prepáčil, ale to skreslenie zvuku bolo enormné, gigantické a v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Znechutený som išiel do preč a výber ďalšieho koncertu si veľmi dobre premyslím.

 

Mohli by ste povedať, NTC má zlú akustiku. No nie. Bol som tam na spoločnom koncerte Gamma ray a Helloween. Boli tam nazvučení traja speváci, vokály, 2x bicie, 2x basa, asi 5 gitár a znelo to ako zo štúdia. Takže dá sa to aj ináč, lepšie.