Čo ťa nepáli do toho NEJ.... ! - Proste, nechaj to tak.
V názve môjho príspevku som si dovolil doje... teda, pokaziť staré slovenské príslovie. Totiž, ja mám asi na to právo. Pýtate sa prečo? Lebo v živote som doje... teda, pokazil viac vecí, ako je bežný štandard bežného jedinca.
Takže začnem detstvom. Tam to šlo ako na bežiacom páse. Mohol som byť tak tretiak, keď na raňajšom tréningu nešla teplá voda v sprchách. Strojník sa vyjadril v tom zmysle, že pošlo čerpadlo do riti. Niektorých z vás táto veta potešila, niekoho zarmútila, ale jeden z nás v tej dobe sa opýtal, že čo je to čerpadlo – a on, že to je taký vysávač na vodu, proste na jednom konci to vodu cucá a na druhom vodu pľuje.
Cestou domov som išiel v hlbokom zamyslení a kde sa vzala, tu sa vzala, v hlave sa mi zrazu stala...
Schizofrénia
Normálne som bol na kompletku dvojmo a okamžite som sa začal medzi sebou hádať. Pre názornejšie pochopenie: jeden ja som bol entita TÁTO a druhé moje ja nazvime entita TOTA.
Entita TÁTO
Ty počúvaj, vysávač a voda - to ne zlý nápad. Šak si to zober. Ráno máš tréning. Doobeda si SÁM doma a jediná tvoja úloha je urobiť kokotské úlohy, na ktoré aj tak serieš. Väčšinou k tebe príde nejaký spolužiak, niekedy aj dvaja, akože robiť spolu kokotské úlohy, ale aj tak celé doobedie robíme pičoviny kokotiny. Také šmáranie vreciek plných vody na ľudí z obloka je fasa vec. Normálne to ukľudňuje. Teda, teba to ukľudňuje. Toho na chodníku to veľmi neukľudňuje. Toho to, naopak, dosť nasiera. A vlastne ani neviem prečo. Veď studená voda by mala človeka akože schladiť a ukľudniť. Ale toti moji chodníkoví ľudia sú rozpálení dobiela a niektorí aj dočervena. Inak, keď už sme pri tom, tak taký spolužiak Murko, to je iný borec. On šmára vajíčka. A ako som minule videl, je dosť presný. A že vraj – to zas videl Piťo na vlastné oči, šmáranie vajíčok povýšil na umenie. Normálne šmarí a keď je vajíčko blízko cieľa, tak prikrčený na balkóne zareve na cieľ - POZOR!!! Cieľ obráti neovajíčkovanú tichú hlávku k oblohe a za chvílinku už nie je cieľ tichý a neovajíčkovaný, ale hlasný a ovajíčkovaný. Ako vravím - Murko je presný. A už keď sa náhodou stane, že je menej presný, tak má cieľ ovajíčkované gate a tichý nie je tiež ani náhodou.
No a teraz tota voda. Si predstav, jak vysávač saje vodu z vane a ty striekaš prúd totej vody na cieľ. To musí fungovať. Síce vaňu k oknu nedovlečiem, ale vedro hej.
Entita TOTA
Otec ťa prerazí. Normálne ťa prerazí, lebo dojebeš vaňu, vodu, vysávač ani nehovorím a možno rozbiješ okno... Mám pokračovať?
Dodžubeš fotrovcom celý byt, dodžubeš vchod, určite dodžubeš seba, iných, mesto, vesmir, proste a vôbec...
Otec ťa podľa platných štandardov stlčie ako koňa tými šermiarskymi plastovými kordami, čo si si tak žalostne vyškemral na posledné Vianoce.
Entita TÁTO
Joj, nepleť sa mi do toho, večne sa len bojíš a vlastne ani nemáš prečo. Otec sa nič nedozvie predsa. No, kebyže napustím vaňu plnú vody a šturim do nej hadicu, veď ja to len vyskúšam, či to pôjde. Šak čo? Ísť to musí, akurát musím otestovať, či ten prúd bude dosť silný a hlavne ako zareaguje cieľ.
A do riti.
Teraz mi to napadlo.
PERPETUUM MOBILE !!!
Normálne zapojím predlžovačku samu do seba. Chápeš? Samu do seba.
Potom spustím vysávač zo zásuvky a s hadicou do vane. Chápeš. A keď bude sosať a chrliť, tak to rýchlo musím prehodiť do tej zacyklenej zásuvky. Šak logicky tá voda, čo cezeň pôjde, bude robiť elektriku, ktorá ho bude zároveň poháňať a ja dostanem Bebelovu cenu. To je niečo viac jak Nobelova, ale ešte viac fasa. Budem slávny. Budem taký slávny, že až. Že až Zuzka už na mňa bude pozerať, keď chodíme cez veľkú prestávku po chodbe.
Áaach, Zuzka.
Aké tá bude mať asi kozy, keď bude veľká*. Zatiaľ síce nemá žiadne, bo je štvrtáčka, ale je taká pekná. A teraz už je len moja. Bola síce Piťova, ale som ju vymenil za angličák.
*teraz máme kozy zhruba rovnaké - takže ona má malé a ja veľké. No čo už? Život je sviňa.
Áaach, Angličák.
Fordka. Škoda ho. Á čo. Srať na angličák. Hlavne, že Zuzka je teraz už moja. Mal by som jej to nejako taktne oznámiť, že už nechodí s Piťom, ale so mnou.
Piči tam. Fakt škoda tej Fordky.
Entita TOTA
Vidím tvoju budúcnosť. Reveš jak pavián. Otec ťa ľavou rukou drží v povetrí za ruku a druhou ťa tlčie totymi fasa mečmi, čo si vyškemral na Vianoce. Inak to bol taký dzignutý nápad, tie meče, ťa mohlo napadnúť, že asi kokotina už vtedy, keď mama tvrdila, že drahé, ale otec, že ne, kľudne mu to kúpme, veď ono sa to určite na dačo zíde.
Zapudil som entity, pretože som si uvedomil, že otváram dvere prázdneho bytu. Na stole ma čakal chlieb s maslom a medom a k tomu pol litra kakaa, čo urobila moja dobrá mamka, že keď prídem z tréningu, aby som nebol hladný. Hladný som síce bol, ale momentálne som nemal na jedenie chuť. Zato som mal chuť na hókusy a pókusy, proste kokotiny. Odkopol som čínske tenisky a s výzorom Zora pomstiteľa pravou rukou som odhrnul záves v chodbe, kde mala naša vysávačka svoj pelech. Krčila sa na podlahe a ani nedutala. Ruská raketa bojazlivo na mňa gánila a svoj vysávací chvost mala ustráchane zatiahnutý kdesi pod seba.
Keď som ju chmatol za rukovätné ucho, zdalo sa mi, že trochu kňučala a smutne na mňa púlila svoje veľké fúkacie oko. Bohužiaľ, bol som odkojený škôlkou s prevahou slečien, ktoré sotva odrástli plienkam, tak už vedeli hrať na city, takže ma pohľad zúfalej vysávačky nechal chladným. Jej osud bol spečatený. Ešte sa ma snažila ohúriť svojim štítkom s veľkým nápisom MADE IN SSSR, ale všetko jej snaženie bolo márne. Vykonávací akt bol rýchly a chladnokrvný.
Teraz sa ukáž, ty sviňa. Tak v sobotu ráno, keď sa tak dobre spí, mi hulákať v izbe, na to si jednička. To ovládaš dokonale. Som zvedavý, ako si poradíš s vodou. Buď prežiješ a budeš za gerojku eseseser, abo zdochneš a ani obočím prerastený Brežnev s politbyrom ti nepomôže.
Voda dohuhlala do vane naplnenej až po okraj. Dal som jej vlažnú, nech nemá z toho až taký šok. Predlžovačka zapojená a pripravená. Vysávačka s vystrašeným okom pichnutá do zásuvky a oko nasmerované do vane. Entita TOTA si bila hlavu o vnútornú stenu mojej lebky, zatiaľ čo entita TÁTO na ňu s úsmevom a opovrhnutím hľadela. Odfrnkla špak cigarety do priepasti s názvom Zbohom logika a drsným hlasom precedila cez biele zuby:
Tak už to bejku cvakni, ať maličká nečeká.
Líznul som si prst a cvakol.
Raketa štartla, zabublala, rozhučala sa a nič.
Pochopil som, že nedokáže nasať vodu a musím jej trošku pomocť. Strčil som vysávačke priamo do gágora vodovod a otočil kikiríkom.
Hučala jak besná, kvílila, potom popľuvala trošku vody, zhasla svetlo v kúpeľni a dosť zadymila.
To bolo doobeda. O šiestej večer už som bol po bitke, čo mi predpovedala tá zasraná bojazlivá entita TÁTO.
Poistky v byte som síce nahodil, polomŕtvu raketu šmaril do pelechu a keď som odchádzal do školy na poobedné vyučovanie, tak som ju skontroloval a ešte bola suchá. Ked došli rodičia domov, tak nešťastná raketa normálne urobila pod sebou mláčku z totej vaňovej vody a takto hnusne ma zradila. Otec to hneď odhadol na experiment svojho potomka a miesto "ahoj synku" som vo dverách dostal exportnú facku železiarenského prevádzkového elektrikára. Nezostaválo mi nič iné, iba hrdinsky zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať, čo mi vydržalo asi tak šesť sekúnd a tri facky. Proste, každé dve sekundy po jednej statočnej facke. No a potom došlo k doznaniu a následnej kordovej šermovačke, v ktorej som žalostne prehral. V mojom pelechu som si lízal boľačky a plánoval nové objavy na neprebádaných poliach detskej predstavivosti a reálnej techniky.
