Tento týždeň si pripomíname Svetový deň použiteľnosti, nech už to znamená čokoľvek. Asi by sme mali v tento deň použiť veci, ktoré sme už považovali za nepoužiteľné. Takže je načase oprášiť starý walkman, skúsiť do USB portu napchať disketu, znovu si obliecť starú flanelovú košeľu, z ktorej ste už jeden rukáv odtrhli na utieranie prachu, skúsiť si uplatniť zľavu na 10 rokov starý ISIC, ktorý si odkladáte ako jediný akceptovateľný doklad o návšteve vysokej školy (a navyše na ňom máte takú fasa fotku) a chlapi by mali vziať do ruky nejaký takmer nepoužiteľný nástroj a pokúsiť sa ukecať na večeru pri sviečkach susedu, o ktorej ste sa vždy vyjadrovali, že je absolútne nepoužiteľná. Lenže dnes je ten deň, keď by ste sa mohli ulakomiť. Ja som vytiahol zopár totálne nepoužiteľných dátumov, ktorých je navyše tento týždeň zúfalo málo. Ale pliesť z hovna bič, to bolo vždy moje.
Tak sa nám v roku 1982 porúčal vášnivý homooblizovač Leonid Iľjič Brežnev. K tejto veselej udalosti sa viaže jedna ešte veselšia príhoda mojej kolegyne, v tom čase pracovníčky Virologického ústavu SAV. V roku 1982 sa tento ústav nachádzal priamo na Patrónke, v budove terajšieho Geologického ústavu, čiže rovno oproti bratislavskej ZOO. A čo čert nechcel, jedno ráno zo ZOO utiekla opica a pri zbesilom úteku pred prenasledovateľmi vyzbrojenými sieťami sa schovala priamo vo Virologickom ústave. Pre zamestnancov to bolo príjemné spestrenie pracovného dňa, väčšina z nich sa zúčastnila naháňačky a nakoniec sa im podarilo primáta zahnať do kúta a vrátiť ho späť do divočiny pavilónu opíc. A tak sa moja kolegyňa vracala večer domov dobre naladená a tešila sa, že možno bude aj v správach. Pri čakaní na bus stretla svojho kolegu s novinami a celá rozjarená sa na celú zastávku spýtala: „No čo, je tam tá opica?“ Ani dôrazná žiadosť o držanie huby jej samozrejme nezabránila zopakovať otázku. Opica tam bola. Noviny boli plné Brežneva. A kolegyňa sa nakoniec disidentkou nestala, mala šťastie, že sa to obišlo len s opovržlivými pohľadmi niekoľkých občanov, pretože toto by ťažko niekomu vysvetľovala.
Presne o sedem rokov neskôr sa začala rozpadávať stavba inšpirovaná čínskym múrom nárekov a Berlínčania si začali brať panely z Berlínskeho múru na stavbu garáží. Teda len tí západní, pretože východní nemali autá. Dovtedy tento skvost socialistickej architektúry bránil miliónom západných Nemcov, aby zaplavili Východné Nemecko a priživovali sa na jeho rozvinutej ekonomike.
Pre Nemcov začal mimoriadne smutný začiatok 20. storočia práve 11. 11. 1918, keď boli nútení podpisovať prímerie v 1. svetovej vojne vo Francúzsku. To sa im teda fakt nečudujem, že od podpisu nemysleli na nič iné, len na odvetu. Inak táto vojna ukázala, že nijaká neutralita sa v prípade ozajstnej vojny nebude brať do úvahy, že chlór je dobrý sluha, ale yperit ešte lepší (ak náhodou nefúka nesprávny vietor), že z lietadiel sa dajú zhadzovať bomby a že ani 17 miliónov mŕtvych nestačí na to, aby pár desiatok manipulátorov dostalo rozum.
V roku 1938 si Germánci povedali, že im určite niekto úmyselne škodí, keďže ešte stále árijci neovládli celý svet. A videli to krištáľovo čisto. Počas Krištáľovej noci zabili takmer stovku Židov a desaťtisíce poslal do koncentrákov, kde mali počkať na konečné riešenie ich večnej otázky: „Byť, a či nebyť?“
V roku 2000 začala v Kaprune horieť kabína lanovky, akurát keď bola v tuneli. Utekajúci ľudia si intuitívne zvolili útek od plameňov, čo v tomto prípade znamenalo hore kopcom, čiže vlastne hore komínom. Komín mal niečo cez tri kilometre, a tak sa 152 ľudí udusilo dymom. Len 12 kusov prežilo, pretože sa nad situáciou zamysleli a prebehli cez plamene dole tunelom.
Úplnou náhodou si druhý novembrový týždeň pripomíname výročia sovietskych konštruktérov. V roku 1888 sa narodil Andrej Nikolajevič Tupolev, letecký konštruktér, ktorému Stalin nestlal ruže pod hlavu, ale nakoniec sa Stalin na prach obrátil a Tupolev sa mohol venovať svojej práci. A tak vyrábal kópie západných lietadiel, napríklad B-29 alebo B-52. Na druhej strane však inšpiroval Západ, keď vyrobil kópiu Concordu ešte pre prvým letom originálu.
O 98 rokov neskôr zomrel iný letecký konštruktér, Michail Gurjevič. To je to G v lietadlách MiG. Gurjevič bol Žid a nikdy nevstúpil do strany, napriek tomu požíval v Sojuze veľkú úctu. Bodaj by nie, keď komančom štvrť storočia navrhoval lietadlá, od vrtuľových až po MiG-25, lietadlo ktoré dlhé roky držalo niekoľko rýchlostných a výškových rekordov. A hlavne by sme mu mali poďakovať za krehkú existenciu slovenského vojenského letectva.
V roku 1919 sa narodil Michail Kalašnikov, charitatívny pracovník, ktorému nedal spávať akútny nedostatok hračiek v rozvojových krajinách. Skonštruoval teda pušku AK-47, ktorá sa okamžite stala hitom, hlavne medzi tmavšou mládežou čierneho kontinentu a blízkovýchodnými intelektuálmi držiacimi hladovku za oslobodenie Palestíny. Na všetkých záberoch z hladoviek majú protestujúci samozrejme na kolenách kalacha, aby to zas nevyzeralo, že si nevedia zo seba vystreliť.
Z roku 1933 pochádza prvá fotka škótskej jazernej príšery, ktorej údajná existencia dodnes nedá spávať niektorým lovcom senzácií, všakáno, milí čitatelia? Fotografa Hugha Graya však vysmiali, že ide len o jeho plávajúceho labradora aportujúceho paličku. Tak ako je to teda s tým Lochnessom?
V roku 1891 sa narodil Frederick Banting, najmladší nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, a to za objav inzulínu a jeho použitie pri liečbe cukrovky. Toto ocenenie sa považuje za jedno z najkontroverznejších v dejinách udeľovania. Problém tkvel v tom, že spolu s Bantingom bol ocenený aj John MacLeod, vedúci Bantingovho labáku. Akurát, že inzulínom sa vôbec nezaoberal a v čase kľúčových experimentov bol dokonca na dovolenke. Keby sa to stalo na Slovensku, ani by som sa nečudoval, ale v Kanade? Banting bol tak nasratý, že zvažoval, že cenu neprijme a ešte aj vynadá Nobelovmu výboru, ktorý sa pri rozhodovaní o ocenení poriadne rozhádal (to Banting samozrejme nemohol vedieť). Nakoniec prijal, ale s cenou sa demonštratívne podelil so svojim študentom, ktorý na experimentoch reálne robil. To však nebola najväčšia kontroverzia. V skutočnosti totiž prvýkrát izoloval inzulín Nicolae Paulescu, ktorý ho aj použil na upravenie hladiny cukru u psa. Objav sa mu podaril šesť rokov pred Bantingom, ale kvôli 1. svetovej vojne mu trvalo päť rokov, kým ho publikoval v nejakom rumunskom vedeckom časopise. A tak trochu zavážilo, že Paulescu bol iba Rumun, taktiež to, že Banting inzulínom reálne vyliečil zomierajúceho chlapca, ale údajne bol hlavným dôvodom Paulescuov šialený antisemitizmus. To, že Paulescu publikoval viac článkov zaoberajúcich sa zvieracím charakterom Židov a ich malými mozgami, než ozajstných vedeckých článkov, je fakt. Ale v tom prípade si myslím, že Nobelova cena jednoducho nemala byť udelená.
