Veľkonočné tradície sa pomaly vytrácajú, ostalo len to pitie a prežieranie sa. A ako to bude o pár rokov, to si netrúfam tipnúť. V sobotu bolo na čínskom bistre v Senici napísané (chvalabohu latinkou), že cez Veckonočné sviatky majú otvorené a veľmi milá obsluha nám pri odchode zaželala príjemné Vianoce. Kto bude nakoniec vytvárať budúcnosť, mi je ukradnuté. Poďme sa pozrieť do minulosti.
V roku 1966 sa narodila Hanička Zaňáková, ktorá kým sa vybielila, začala spávať v slávičom hniezde a mrhať svojím talentom v muzikáloch, spievala s Arakainom, a že to stálo za to! U porotcov talentových súťaží ešte zostaneme, pretože len o štyri roky starší je slovenský spevák s najcitlivejším sluchom, najvyšším sebavedomím, najkrajším úsmevom a ktorý je tak dobrý, že sa nedá počúvať. Gratulujeme, Pali! Inak, „skoč do kabáta“ napísal Hevier, to len aby som bol spravodlivý. A ešte o tri roky starší je Marcel z malého mesta (z tretieho najväčšieho na Slovensku), otec mandarínky Darinky a malého psa Bobyho a fotograf, ktorý podľa môjho skromného názoru nemá v sebe ani kúsok originality, citu a fotografického talentu, no ukážkový gýč. Mier! 71 rokov by sa tento týždeň dožil spievajúci básnik, ktorého srali komanči pred 89-tym, aj po ňom. Teraz si už naozaj môže spievať Morituri te salutant. Děkujeme, Karle! V roku 1940 sa narodil skvelý jazzový klavirista Herbie Hancock, ktorý sa najviac zviditeľnil v Miles Davis Kvintet, ale jeho diskografia je dlhá ako basgitara Marcusa Millera (s ktorým tiež spolupracoval).
6.4.1483 sa narodil a na svoje narodeniny v roku 1520 aj zomrel taliansky menovec korytnačky s trojzubcami, Raffael. Napriek tomu, že dlho nepožil, každý normálnejší taliansky kostol má od neho nejakú fresku alebo oltárnu maľbu. 8 rokov po Raffaelovi sa porúčal aj Albrecht Dürer, geniálny maliar a rytec, ktorého najznámejším dielom je jeho autoportrét. Tak tomu hovorím samožerstvo. Inak ak vám niekedy vŕtalo v hlave, ako je možné, že obrazy týchto dvoch pánov vyzerajú ako fotky, tak vám prezradím, že ony tak trochu sú fotky. Zdá sa, že obaja radi používali optiku, aby dostali cielený obraz na plátno a potom ho „len“ obmaľovali. Podvod? Podľa mňa je to geniálne a ak si myslíte, že si to neprimerane zľahčili, tak to skúste sami. A 450 rokov po renesančných majstroch zomrel Pablo Picasso, ktorému keby nejaký psychológ urobil baumtest alebo by mu dal kresliť postavu (dám vám tip: kreslite zásadne osobu ležiacu dole tvárou, s nožom v chrbte, ruky od tela, ľavá noha pokrčená, pravá s kolenom pretočeným na opačnú stranu), tak ho z ambulancie ani nepustia na ulicu a už by nikdy neuvidel denné svetlo.
Už 61 rokov má Jackie Chan, bojovník ovládajúci kung-pao, ktorý vás zmláti úplne hocičím, či už je to dáždnik, lyžica alebo euroobal. O tri roky starší je majiteľ najväčšej hlavy v Hollywoode. Krabica na centrálnu nervovú sústavu Stevena Seagala veľkosťou aj mimikou pripomína 50-litrový bojler. Inak je to bluesový spevák milujúci Rusko a Putina. Kto by bol na neho povedal... A o desať rokov mladší ako Chan je gladiátor s čistou dušou, ktorému ušiel vlak do Yumy. Sladkých 25 oslavuje dievčina mierne tupého výrazu, ktoré sa chcelo privydať do upírskej rodiny. Mali ju vysať do sucha hneď na začiatku a bol by pokoj!
Minule som spomínal dvoch prekliatych básnikov a dnes k nim pribudne Charles Baudelaire (nar. 9.4.1821). Charles bol klasický francúzsky bohém: alkohol, drogy, ženy, syfilis, YOLO! Ale mal rád kvety. Hlavne Kvety zla. Ľudí pobúril napríklad aj básňou Litánie k Satanovi. A tu sa dostávame k ďalšiemu „spisovateľovi“. V roku 1930 sa narodil Anton Szandor LaVey, autor Satanskej biblie a zakladateľ Cirkvi Satanovej. Pentagramček na neho! V roku 2007 zomrel Kurt Vonnegut, spisovateľ, ktorý prežil bombardovanie Drážďan a skvele nám to sprostredkoval v knihe Bitúnok č.5.
Začiatok apríla je ideálny čas na narodenie sériových vrahov. Narodil sa Alexander Pičuškin, asi veľký fanúšik šachu, lebo jeho snom bolo zabiť jedného človeka pre každé políčko šachovnice. Dokázali mu 48 obetí, on tvrdí, že ich bolo o 13 viac. A v rovnaký deň o sedem rokov neskôr sa narodil Eric Harris, ktorý sa s kamarátom dohodol, že si zastrieľajú v škole. 13 školákov sa nevrátilo domov.
Druhý aprílový týždeň padajú lietadlá, potápajú sa lode a kazia sa ponorky. Ak sa napriek môjmu varovaniu tento týždeň vyberiete na cesty plavidlom, potom neplačte. Všetko to začalo tým, že 10.4.1912 vyplával Titanic na svoju slávnu plavbu. Všetci dobre vieme, ako dopadol DiCaprio. Len pred pár dňami horela v Rusku jadrová ponorka. A čo čakali, krémeše? Môžu byť radi, že len horela. Tento týždeň sa treba určite vyhnúť ponorkám. V roku 1963 sa potopila americká jadrová ponorka Thresher. No počkať, ale nepotopila sa tak, ako sa ponorky zvyknú potopiť, ale išla až úplne na dno, a to teda bolo dosť hlboko. 129 námorníkov zomrelo v posratej konzerve. Vraj chybný zvar. O 18 rokov neskôr ďalšia americká ponorka (samozrejme atómová) narazila do japonskej obchodnej lode a loďka išla ku dnu aj s dvomi Pokémonmi. To by sa Sovietom samozrejme nemohlo stať. Ale stalo sa. V šesťdesiatomtreťom to ponorka K-33 nadrbala rovno do fínskej lode, Fíni aj Sovieti ostali trochu vyplašení, ale pri plnom zdraví. A 12.4.1970 sa potopila (áno, až na dno) sovietska ponorka K-8. 54 ľudí zomrelo z takého sovietskeho dôvodu, že počas toho, ako poškodenú káosmičku ťahala loď do prístavu, prikázali posádke, aby bola v ponorke. A tam aj ostali. Takže ešte raz, v apríli necestujte ponorkou.
10.4.1991 sa loď Moby Prince rozbehla plnou parou z Livorna v ústrety svetlým zajtrajškom a zastavil ju až tanker Agip Abruzzo. Moby Prince ale nebola nejaká trasorítka a pri náraze prerazila jednu z nádrží tankera, čo spôsobilo, že stovky ton ropy vystrekli rovno na ňu a následný požiar zabil 140 ľudí. Jeden prežil. Táto havária bola najhoršou ekologickou katastrofou v dejinách Talianska. Rekord jej vydržal presne jeden deň. Na druhý deň totiž kúsok od Janova vybuchol tanker MT Haven a do mora vytieklo asi 40 000 ton ropy. Výsledok: 5 mŕtvych a severozápad Talianska a juh Francúzska mal viac ako 10 rokov zlaté pláže. Ale bolo to zlato iné, bolo čierne.
To, ako Poliaci v apríli cestovali do Smolenska a vlastnou smrťou si uctili pamiatku mřtvych z Katyňského lesa, určite viete. Ale pripomínam vám to, aby bolo jasné, že ani lietanie nie je bezpečné. Ak teda nepoletíte do vesmíru, tak ako Gagarin 12.4.1961. Ten sa úplnou náhodou vrátil. Tak, pozrel som sa na to lepšie a zistil som, že ani vesmír nie je bezpečný. 11.4.1970 vyštartovalo Apollo 13.
V cestovaní je to síce dosť naprd, ale vo vede je to úžasné. Pred 250 rokmi sa narodil James Parkinson, ktorý si úplnou náhodou všimol, že niektorí ľudia sa trasú, aj keď im nie je zima. Inak je to strašná choroba a keby ostalo iba pri trasení, bolo by to absolútne v pohode. Pred 99 rokmi zase zomrela Auguste Deter, pani, ktorá nesmie chýbať na žiadnej prednáške o Alzheimerovej chorobe. Práve ona bola prvým pacientom, na ktorom Alois Alzheimer popísal svoju diagnózu. V roku 1928 sa narodil drzý vedec, ktorému je nejaká politická korektnosť úplne ukradnutá. James Watson neváhal Rosalinde Franklin ukradnúť röntgenové snímky DNA a potom ju ešte ohovoriť vo svojej knihe. Tak ako skoro všetkých ostatných vedcov. Ale má Nobelovku za objav štruktúry DNA. O rok sôr sa narodil Marshall Nirenberg, ktorý pre zmenu dostal Nobela za rozlúštenie genetického kódu. UUU=fenylalanín, také jednoduché a pritom také krásne. A pred dvomi rokmi zomrel najplodnejší zo všetkých vedcov, Robert Edwards, ktorý zaviedol umelé oplodnenie. Všetky deti zo skúmavky by mu mali 10. apríla zapáliť sviečku.
