V poslednom čase sa na DM rozmohli články s jemne vtieravým edukatívnym podtónom. A to je dobre. Lebo jedna vec je narodiť sa sprostý, druhá vec je zomrieť sprostý. Na tieto dve veci nemáte žiadny vplyv. Ale medzitým by ste si napríklad mohli zistiť, kedy bola vyhubená alka veľká, čo je to alka veľká a odhaliť, či by bol chlieb lacnejší, ak by ľudia neboli ignorantskí debili. A teraz sa pozrite z okna. Čo vidíte? Prázdniny! Tak na tie rýchlo zabudnite. Celý rok ste sa flákali, diskutovali o blbostiach, takže nasleduje letná škola prehliadaných dejín.
V hudbe sa to konečne trochu rozhýbalo. Začnem skvelým bubeníkom Ianom Paiceom z Deep Purple. Tento ľavák oslavuje 67. narodeniny, tak nech mu to ešte búcha. Pred 52 rokmi sa narodil Yngwie Malmsteen, gitarový Paganini, úchylák s najrýchlejšími prstami, schopnými v zlomku sekundy vyleštiť akýkoľvek hmatník. V roku 1971 sa Jim Morrison prenarkotikoval až k Janis Joplin do klubu 27, takže light some fire for him. A ešte je tu jeden jazzman a to nie hocijaký. V roku 1951 sa narodil fenomenálny basgitarista Stanley Clarke, známy spoluprácou s mnohými zvučnými menami, ale mne sa najviac páči v projekte Vertu, kde naopak on zlanáril Richieho Kotzena a pozháňal ďalších hudobníkov, a takej osobnosti sa asi dosť ťažko hovorí nie.
V roku 1900 sa narodil Antoine de Saint-Exupéry, autor najdepresívnejšieho medzigalaktického postapokalyptického niečoho. Kto normálny nechá decko túlať sa po svetoch plných fakt divných tvorov, ktoré nevedia, čo si počať so svojimi životmi? Ja byť malým princom, tak sa zahrabem do najbližšieho krátera hneď po prvom stretnutí s nejakým stroskotancom, ktorý je jediným obyvateľom svojej planéty. Možno nerozumiem umeniu, ale ak je toto hodné povinného čítania, tak asi naozaj nerozumiem umeniu. Alebo mám niečo s kardiovaskulárnym systémom. Pretože dobre vidíme len srdcom. Kurva, dávať depresívnym puberťákom čítať Malého princa, to je už len nápad... Inak 2. 7. zomierali spisovatelia. Najprv v roku 1566 Nostradamus, ktorý samozrejme vedel, že v roku 1940 ho bude nasledovať Nádaši-Jégé, o 21 rokov neskôr zazvonili do hrobu Hemingwayovi, v roku 1977 išiel naháňať Lolitky na druhý svet Vladimir Nabokov a v roku 1999 sa stretol so svojim krstným otcom Mario Puzo.
V roku 1908 niečo vybuchlo nad Sibírou, celý svet sa zatriasol a tlaková vlna dvakrát obehla celú zemeguľu. Keďže ešte stále hovno vieme, čo sa vlastne stalo, tak túto udalosť nazývame jednoducho Tunguzská udalosť. Matička Zem si to zrejme rozdala s jadrom kométy alebo poriadnym meteoritom, ale konšpirátori takému primitívnemu vysvetleniu neveria, takže vlastne išlo o prvý ruský jadrový test, výbuch mimozemšťanského dopravného prostriedku, alebo o nevydarený pokus Nikolu Teslu.
Narodeniny si pripomínajú dve zvieratá. Krásnych 44 rokov sa dožíva gorila Koko. Koko sa naučila posunkovú reč, vie tvoriť jednoduché vety, chovala domáce zvieratká, má IQ okolo 70 a je dosť fixovaná na ľudské bradavky. Niektoré ošetrovateľky by o tom síce vedeli rozprávať, ale ktovie, či aj chceli. Inak podobnosť Koko s niektorými ľudmi je čisto náhodná. Pred 19 rokmi sa narodila ovca Dolly, prvý klonovaný cicavec, a nemainstreamovými médiami strážiacimi kresťansko-pohanské korene našej civilizácie sa začali šíriť zaručené informácie, že americká armáda už dávno klonuje ľudí a že deti už nebudeme plodiť, ale vyrábať (Huxley o tom písal vyše šesťdesiat rokov pred Dolly), no jednoducho celé zle. Potom Dolly umrela, ale panika pokračovala, pretože je to s tým klonovaním nejaké nedomyslené a ako k tomu prídu naše deti, aby umierali také mladé len preto, že že sú klonmi svojich rodičov.
História je plná náhod a tak by sme sa nemali čudovať, že Isaac Newton publikoval Matematické princípy prírodnej filozofie len štyri dni po štyridsiatych druhých narodeninách Gottfrieda Leibniza. V Princípoch Newton predstavil integrálny a diferenciálny počet, novú matematiku, bez ktorej by žiadne gravitačné zákony nesformuloval. Stvoril tak nočnú moru všetkých stredoškolákov, ktorí svoju budúcnosť vidia na všelijakých obskúrnych fakultách, kde je štúdium ukončené získaním titulu magister bratislavskej kaviarne (MBKa). Práve s Leibnizom sa Newton neskôr prel o to, kto vlastne infinitezimálny počet vymyslel. Pravda je taká, že je to jedno, obaja to boli géniovia, akých veľa po svete nechodilo, ale dnes používame Leibnizovu formu zápisu.
V roku 1818 sa narodil Ignác Semmelweis, jeden z mnohých maďarských národných hrdinov s nemeckým menom. Semmelweis si všimol, že pre rodičky je pomerne rizikové, ak im s pôrodom pomáhajú lekári, ktorí sa práve vrátili zo šichty z pitevne a ruky si len tak ledabolo utreli do plášťa. V dobách ešte pred Pasteurom zaviedol dezinfekciu rúk, vďaka čomu čerstvé matky nejako zázračne prestali umierať na všemožné infekcie. Napriek tomu väčšina jeho kolegov mala problém uveriť tomu, že za infekcie vlastne môžu oni sami a na dezinfekciu neprístupili, iní sa zas zasamovraždili, keď pochopili, že veľa pacientiek mohlo žiť, ak by hygienické štandardy boli iné.
V roku 1884 sa narodil Alfons Maria Jakob, ktorý spolu s Creutzfeldtom popísal Creutzfeldt-Jakobovu chorobu. To je tá chuťovka, o ktorej písala Ivana Machová a ktorú som spomínal aj ja. Jej hlavnou charakteristikou je, že vám z mozgu urobí špongiu. Jakob žil v dobe, keď sa lekári radi špárali v mozgu, takže spolupracoval aj s Aloisom Alzheimerom, zaoberal sa neurosyfilisom, roztrúsenou sklerózou a podobnými šmakmi, akurát neskoršia analýza mozgov, ktoré skúmal, ukázala, že s Creutzfeldt-Jakobovou chorobou sa asi nikdy nestretol. To jsou ty paradoxy.
V roku 1966 zomrel George de Hevesy, ďalší významný Maďar, ktorý zaviedol rádioaktívne značenie metabolitov, vďaka čomu sa podarilo detailne preskúmať mnohé metabolické dráhy. K de Hevesymu sa viaže jedna pozoruhodná príhoda. Aby náckovia nezískali zlato z nobelovských medailí Maxa von Laue a Jamesa Francka, de Hevesy ich rozpustil v lúčavke kráľovskej. Nádoba s roztokom prečkala vojnu, de Hevesy vyzrážal zlato a Nobelovská spoločnosť vyrazila nové medaily z originálneho zlata.
Šesťdesiat rokov pred smrťou de Hevesyho sa narodil Hans Bethe, fyzik, ktorý objasnil, ako fungujú hviezdy a že bez termonukleárnych reakcií v našom Slnku by sme tu zmrzli na kosť. Vlastne nezmrzli. Žiadny život by na Zemi, ani nikde inde, nevznikol. Bethe sa ocitol aj ako spoluautor na článku prvýkrát popisujúcom veľký tresk. Bethe s touto prácou nič nemal, pripísal ho tam vtipálek Gamow, keďže druhým autorom bol Alpher, tak sa im zdalo, že k alfe a game by sa hodila aj beta.
Posledným vedcom v tohtotýždňovom výbere je Paul Berg, ktorý dostal Nobelovku za prípravu rekombinantnej DNA. Jednoducho zlepil dva kusy DNA do jedného a napchal ho do baktérie. Baktériám a vlastne akýmkoľvek organizmom je jedno, akú DNA v sebe majú, ak je na správnom mieste, tak sa bunky riadia inštrukciami, ktoré sú v nej zakódované. Takže baktéria môže produkovať inzulín, kvasinka rastový hormón, zemiak podjednotku vírusu hepatitídy, koza môže mať v mlieku proteín z pavúčích vlákien, alebo hmyzie bunky môžu vyrábať terapeutické protilátky. Skrátka Berg znásilnil prírodu a zo Zeme spravil toxické miesto, kde by sme určite nemali žiť.
