Konečne sa končí máj, mesiac márnych nádejí na jarnú lásku. Majte sa radšej radi bez ohľadu na ročné obdobie a nezabudnite, že v nedeľu je svetový deň bez tabaku. Takže ak chcete fajčiť, tak vám ostáva jedine nejaký iný materiál. Keďže nechcem byť obvinený z navádzania k užívaniu omamných a psychotropných látok, výber nechávam na vašej fantázii. Vedeli ste, že tento týždeň sa objavil Kaspar Hauser? No vidíte, ani ja. Tu máte zopár podobných dátumov:
Tento týždeň je to v hudbe na máj nezvyčajne nabité, pripomíname si až dvoch velikánov. Schválne, či ich v tomto odstavci nájdete! V roku 1948 sa narodil Klaus Meine, anglicky spievajúci spevák s tak výrazným nemeckým prízvukom, že si ho viem predstaviť ako esesáka niekde v koncentráku, ako spieva Wind of Change väzňom pri vstupe do sprchy. Týždeň po Meinem prišiel na svet John Bonham, bubeník Led Zeppelin, ktorý ukázal, ako by malo vyzerať rockové bubnovanie a ktorý bol tak nenahraditeľný, že po jeho smrti Led Zeppelin radšej rozpustili. O 15 rokov neskôr sa narodil Blaze Bayley, údajná náhrada Brucea Dickinsona v Iron Maiden, ale urobil z nich akurát tak nepočúvateľnú kapelu, aj keď pár znesiteľných kúskov by sa našlo aj v tomto období IM. Ešteže si to Bruce rozmyslel. A nesmiem zabudnúť na narodeniny trúbkara Milesa Davisa (1926), jedného z najväčších a najplodnejších jazzmanov, ktorý navždy zmenil celý žáner.
Posledný májový týždeň je obdobím pomsty. Najprv 27. 5. 1942 Čech Ján Kubiš vyvracal tvrdenie, že ganzes Tschechisches Volk ist eine Simulantenbande, ale radšej si k tomu prizval aj Slováka Jozefa Gabčíka a ukázali ríšskemu protektorovi Heydrichovi, že kabriolety nie sú bezpečné autá, ani keď sa jedná o Mercedes. Napriek tomu, že ich samopal Sten zas a znovu potvrdil svoju nespoľahlivosť, auto a ani Heydrich test odolnosti voči granátu nezvládli, hoci ani granát nebol hodený ideálne. O 20 rokov neskôr sa Dávidovi hvezdári vysporiadali s Adolfom Eichmanom dislokáciou jeho cervikálnych stavcov a ukázali, že to u nich vždy bude jeden za všetkých a všetci za jedného a že fašouni nebudú môcť pokojne spávať, nech už sú zalezení kdekoľvek.
Keď som naposledy písal o tom, ako sa Sovieti prevŕtali do pekla, bola to samozrejme blbosť do neba volajúca. Peklo predsa nie je v Ríši zla, ale v zhnitej Amerike. 27. 5. 1962 pár chytrých hláv podpálilo skládku v Centralii (Pennsylvania), ktorá bola v diere po bývalej uhoľnej bani a požiar sa rozšíril aj do podzemia. O niekoľko týždňov sa Centraliačanom začali taviť podrážky, dymilo sa zo zeme, v uliciach mali oxid uhoľnatý a oxidy síry a nejako sa im prepadávali cesty. Z Centralie už všetci ušli, ale oheň sa medzitým rozšíril pod ďalšie mestečko a nikto nevie, ako požiar vlastne vyzerá. Oheň stále horí a je predpoklad, že ešte 250 rokov aj bude.
Minulý týždeň som spomínal prvý let vrtuľníkom a dnes tu máme narodeniny Igora Sikorského (1889), domáceho kutila, ktorý tento rachotiaci stroj zmajstroval. Vďaka nemu sa úspešní podnikatelia, ktorí spávajú dve hodiny denne a ani nejedia, lebo na také nezmysly popri svojej nekonečnej drine nemajú čas, nemusia vyvážať na plebejských limuzínach, ale preletia ponad zápchy rovno na strechu vlastného hotela.
V roku 1929 sa narodil Peter Higgs, ten s tým bozónom, božskou časticou. Higgs je asi najrozmaznanejšie decko medzi vedcami, pretože aby bola dokázaná existencia častice, ktorú si on vymyslel, museli postaviť najväčší vedecký prístroj na svete, časticový urýchľovač v CERNe. Ale podarilo sa.
V tejto takzvanej demokracii a posratom kapitalizme je to zaujímavé: kam sa človek pozrie, samá náhoda. 27. 5. v roku 1910 zomrel Robert Koch, ktorý prišiel na to, že tuberáci nie sú extrémne rafinovaní hypochondri, ale že ich choroba je bakteriálneho pôvodu. Takisto si uvedomil, že aj presieranie sa na druhý svet je veľmi ťažko predstierateľné a objavil pôvodcu cholery. A v neposlednom rade to bol jeden zo zakladajúcich členov kapely Anthrax. A teraz pozor, 31. 5. 1852 sa narodil Julius Petri, asistent Roberta Kocha a vynálezca Petriho misky. Bez Petriho misky by asi bola miska iná, ale Petriho miska plná bakteriálnych kolónií (ideálne rôznofarebných) alebo vírusových plakov je symbolom bakteriológie, virológie, molekulárnej biológie a ďalších vedeckých disciplín, kde je nutné kultivovať mikroorganizmy alebo bunkové kultúry. Milujem vôňu LB agaru zarána! Tisícky Petriho misiek určite prešli rukami Jacquesa Monoda (zomrel 31. 5. 1976). Monoda som už spomínal v súvislosti s jeho kolegom Francoisom Jacobom, tak len pripomeniem, že je to moja obľúbená vedecká dvojica, ktorá bez toho, aby vedeli, čo je vlastne gén, do detailu popísali génovú reguláciu metabolizmu laktózy v baktériách. Stačila im na to prísna logika a vyhýbanie sa akýmkoľvek dohadom, ktoré nevedeli experimentálne doložiť. Všetky ich predpovede boli dokázané, keď na to vedci objavili vhodné nástroje. Mojou asi najobľúbenejšou oblasťou vedy je výskum priónov a práve tento týždeň oslavuje 73. narodeniny Stanley Prusiner, otec priónovej teórie, ktorý prekopol centrálnu dogmu molekulárnej biológie cez Petriho misku a potom ešte celkom slušne ustál nakladačku od jej ochranky. Ide o to, že informácia sa v živých organizmoch šíri v smere DNA-RNA-proteín. Prusiner prišiel na to, že existuje zvrhlý proteín, ktorý dokáže vyrábať vlastné kópie zo svojho slušného dvojčaťa. O priónových chorobách sa na DM už písalo, ja len doplním, že sú to jediné ochorenia, ktorých dedičné formy sú infekčné a infekčnou časticou je proteín (prión). Žiadne baktérie, žiadne vírusy, ale proteín úplne bez DNA. Je to niečo dosť nepochopiteľné, takže sa smiali vážení vedci Prusinerovi, na čelo si ťukali, ale prešlo ich to ako psa traktor. Predstavte si, že od mamičky zdedíte krásne ryšavé vlasy, idete darovať krv a príjemcovi z vás zhrdzavie plešina. Takto to fungovalo, kým sa rastový hormón získaval z hypofýz mŕtvol. Detičky sa jednoducho nakazili proteínmi. Priónové choroby vám z mozgu spravia špongiu, sú neliečiteľné a v lepšom prípade (alebo asi v horšom) si s nimi požijete pár rokov. Jedna za všetky: fatálna familiárna insomnia. Názov hovorí všetko, zdedíte chuťovku, ktorá sa prejaví niekedy v piatej-šiestej dekáde, pomaličky dementniete, v posledných štádiách pár týždňov nespíte (navyše ste neuspateľní) a nakoniec kompletne vyčerpaní zomriete. A posledné doplnenie článku Ivany Machovej. Ona síce nenašla štatistiku Creutzfeldt-Jakobovej choroby pre Slovensko, ale ja viem, že je tu jeden z najvyšších výskytov na svete. Nebojte sa, choroba je dominantne dedičná, takže ak nikto z vašich rodičov nezomrel na prionózu, máte nulovú šancu, že ste to zdedili. Jedine, že by sa to u vašich rodičov ešte neprejavilo.
