Dejiny vraj píšu víťazi, a ja som prehral tradičný štvrtkový hokejbalový zápas, takže som pôvodne chcel dať článok napísať niekomu z víťazného tímu, ale to by bola asi ďalšia prehra. Asistentkám skončil semester a krátko na to som sa dozvedel, že sa chcú posunúť niekam ďalej, zlepšiť sa v jazyku, spoznávať nových ľudí a nové kultúry, a že teda idú pracovať do nejakého fastfoodu v Manchesteri. Ostal som tu na to sám, do polky septembra budem články písať vlastnoručne.

 

Dnes sa môžem prestať vyhovárať na nedostatok hudobných výročí a aj tak urobím. Tento týždeň sa rodilo podozrivo veľa zapamätaniahodných gitaristov. Jeden z tých najlepších sa preslávil mexickým poňatím rocku a spoluprácou s naozaj veľkými menami, z ktorých Steven Tyler bol ten najmenší. Trochu mi na ňom vadí, že sa potom zaplietol aj s ľuďmi, ktorí by mu ani nevedeli naladiť gitaru. Všetko najlepšie k 68. narodeninám, Carlos!

Zhodou náhod má tento týždeň narodeniny aj Santanov kamarát a spoluhráč Al Di Meola, gitarový virtuóz, ktorý to má bližšie k jazzu a najviac sa zviditeľnil hraním flamenca. Jednoducho pán Gitarista!

„Čooože je to päťdesiatka!" si zakričí Slash, pri ktorom ťažko povedať, čo všetko má medzi cigaretou a cylindrom, ale dobrej hudby tam určite má dostatok. Po tom, čo sa vysral na toho ružového pištoľníka s mužne vyrysovanými guľami, sa dal dokopy s eunuchom z Alter Bridge, a stále má čo ponúknuť.

A aby tých náhod nebolo málo, tak v roku 1941 sa narodil Manny Charlton, gitarista skupiny Nazareth, ktorý tak trochu fušoval aj do produkcie albumu Apetite for Destruction od Guns ´N Roses.

Z rockovej hudby by som ešte rád pripomenul dvoch spevákov. Prvým je Gary Cherone, ktorého fanúšikovia vyštvali z Van Halen, ale to nevadí, pretože Extreme mu pristane oveľa viac. Táto kapela sa väčšine ľudí asociuje s baladou More than Words, ale pokojne si od nich môžete pustiť aj niečo iné, ak by ste mali cynickejšiu náladu. Druhým mužom spoza mikrofónu je 72-ročný valiaci sa kameň. One does not simply get a satisfaction!

A z alternatívnejších lúk a hájov, v roku 1958 sa narodila poloslovenská polorómka, divná slečinka Iva Bittová, a je fakt dobrá. A teraz začnite hádzať kamene!

 

V roku 1304 sa narodil Francesco Petrarca, renesančný Talian, ktorému počarovala Francúzka z pápežského dvora a tak už písal len o nej. Sonety pre Lauru boli inšpiráciou pre Andreja Sládkoviča a jeho Marínu, tie paralely sa jednoducho nedajú prehliadnuť.

O 590 rokov neskôr sa narodil Aldous Huxley, vášnivý fanúšik meskalínu a predchodca Georgea Orwella. Narozdiel od neho však na Brave New World (NWO, 1984, whatever) našiel aj riešenie. V knihe Ostrov opísal, ako krásne by ľudská spoločnosť mohla vyzerať, ak by ľudia žili v súlade s prírodou, vedomie si vylepšovali hubovými halucinogénmi a sexuálne sa zbližovali bez všetkých tých tančekov okolo.

A 82. narodeniny oslavuje Cormack McCarthy, ktorý najradšej píše o stratených existenciách, o ľuďoch, čo idú odnikiaľ nikam, a ani nevedia prečo a ich životy sú plné zlých a ešte horších rozhodnutí. Zdá sa, že táto jeho črta sa s vekom zhoršuje. Skúste si prečítať knihy Suttree, Krvavý poludník, Hraničnú trilógiu, Táto krajina nie je pre starých a Cesta. V tomto poradí. Antidepresíva si nechajte predpísať vopred.

Ale spisovateľov svetového formátu sme mali aj na Slovensku. V roku 2007 zomrel Miloš Krno, autor tak nezabudnuteľných veršov ako: „Nad Kremľom hviezda vystúpila, ktorá tmu sveta pretína, od tých čias v každej chatke žiari sila nesmrteľného Lenina.“ Dobré, nie?

 

V roku 356 pred našim letopočtom sa narodil najznámejší Macedónčan, Alexander Veľký. Toto chlapča malo ledva tridsať rokov, keď dobylo celý vtedajší známy svet a dotrepalo sa aj do krajín, o ktorých existencii Gréci tak trochu pochybovali. To vám len pripomínam, aby ste si boli vedomí toho, kam ste to až mohli dotiahnuť, keby ste sa lepšie učili a neohŕňali nos nad láskou k rovnakému pohlaviu. Do histórie sa však dá vstúpiť aj inak. Herostratos sa silou-mocou chcel dostať do učebníc. Rozhodol sa teda osláviť narodeniny Alexandra pompéznou akciou v Efeze. Jeden zo siedmych divov sveta, Artemidin chrám ľahol popolom, aj keď mi doteraz nie je celkom jasné, ako sa dá podpáliť kamenná stavba. Súvekí historici mali zákaz spomínať Herostratovo meno, aby sa mu zámer nevydaril, ale ako vidíte, chlapec to mal premyslené.

 

V roku 1902 Willis Carrier zostrojil prvú klimatizáciu a krátko na to vzniklo známe príslovie, že zima je dobrý sluha, ale zlý pán a že demokracia je naprd, lebo jedna prechladnutá lastovička leto nerobí a že je lepších 60 °C v aute ako 60 °F v kancelárii. Názorným príkladom, kam až to môže zájsť, keď sa to v lete preženie s klimakterizáciou, je známy incident na antarktickej výskumnej stanici Vostok. V roku 1983 partia ožratých Sovietov pustila naplno klímu a išla sa von opaľovať. Zabudli však za sebou zatvoriť dvere a tak neďaleká meteorologická stanica namerala trochu pod -89 °C, čo je dodnes platný exteriérový rekord.

 

Sovieti sú známi aj svojimi inovatívnymi riešeniami pálčivých problémov. Zišlo by sa pri Semipalatinsku jazero? Drbneme tam poriadnu atómovku, voda do tej diery natečie sama. To však nie je problém, to je zábava. Keď naposledy Sovieti riešili rómsky problém, skúsili si to najprv na nečisto. V roku 1951 poslali do kozmu Dežika a Cigana, no tí sa v poriadku vrátili a Cigana si ešte nakoniec adoptoval nejaký slniečkársky fyzik. Keď si s nimi neporadili neoficiálni majstri sveta v alternatívnom výklade ľudských práv, ako to chceme zvládnuť my?

Sovietske psy pripravili cestu do kozmu aj ľuďom, a tak sa 21. júla 1969 mohol známy trúbkar a dopingový škandalista Neil Armstrong poprechádzať po Mesiaci a vykrikovať niečo o malom kroku pre človeka, ale veľkom skoku pre všetkých lúzrov, ktorí ostali sedieť doma na riti a pozerať sa na Mesiac z balkóna. To, že celé pristátie na Mesiaci je jeden z najväčších odrbov tisícročia, a všetko bolo natočené v Anaheime v Disneylande, vám hádam nemusím vysvetľovať.

 

Vo vede je to tento týždeň biednejšie, narodili sa Gregor Mendel a Rosalind Franklinová, zomrel Marconi. O nich som už písal, tak si to pekne dohľadajte. V roku 1888 sa narodil Selman Waksman, ktorý sa zaoberal pôdnymi mikroorganizmami a vďaka tomu objavil niekoľko antibiotík produkovaných streptomycétami, ktoré sú zdrojom väčšiny známych prírodných antibiotík. Dôležité bolo, že novobjavené antibiotikum streptomycín zaberalo proti tuberkulóze a tak Waksman dostal pozvánku do Štokholmu.

Pred 11 rokmi zomrel Edward Lewis, objaviteľ skupiny homeotických génov vo vínnej muške. Vínna muška je obľúbený genetický model, je dostatočne malý, rýchlo sa množí a ľahko mutuje. Ak sa vám zdá, že robiť genetiku na hmyze je odtrhnuté od reálnych potrieb človeka, tak ste vedľa. S vínnymi muškami máme toľko spoločných génov, až mi je divné, že nepoletujeme nad skvaseným ovocím. Tak nech mi ešte raz niekto povie, že evolúcia je blud. Práve homeotické gény sú krásnym príkladom objavu vo vínnych muškách. Tieto gény sú zodpovedné za vývoj a architektúru organizmu, sú nadradené stovkám iných génov podieľajúcich sa na výstavbe tela. Rozhodujú o tom, kde budete mať začiatok a koniec, koľko budete mať končatín a kde vám budú vyrastať a podobne. Keď sa niečo poserie v homeotických génoch, telo vyzerá dosť divne. Napríklad vínnym muškám namiesto tykadiel narastú nohy alebo namiesto nôh krídla.  Alebo majú jeden hrudný článok navyše, aj s dvomi extra krídlami. Alebo sa u človeka objavia dva páry bradaviek, alebo sa premení krčný stavec na hrudný. Áno, hrudné stavce majú rebrá. Chvalabohu, väčšina porúch v týchto génoch je pre telo natoľko závažná, že sa postihnutý jedinec ani nevyvinie. Asi by sa nám po stretnutí niektorých úbožiakov trochu ťažšie zaspávalo.