Tento týždeň tancom, spevom a údeninami oslavujeme Medzinárodný deň rómskeho jazyka, tak by nezaškodilo pripomenúť si jeho históriu. Zvukomalebná reč našich indoeurópskych súrodencov sa vyvinula v pohnutých časoch. V ranom stredoveku sa konvoj pestrofarebných vozov ťahaných ovcami a ženami zastavil neďaleko obliehaného mesta, z ktorého zúfalí vyhladovaní obyvatelia každú chvíľu posielali do spriatelených miest poštové holuby so šifrovanými prosbami o pomoc. Ale hladní boli aj snedí pútnici. Prakmi zostreľovali holuby a piekli ich v hline, až si nakoniec všimli, že holuby majú na nohách niečo uviazané. Išli teda za vajdom, ktorý sa vo väzeniach naučil trochu čítať, a tomu sa nesmierne zapáčila vojenská šifra obsahujúca veľa dž, čh, kh a ph. Veď to boli slová akoby vymyslené pre rómske hlasivky. Srdcervúce kódované prosby napísané na kúskoch pergamenu sa naučili naspamäť a používajú ich dodnes. Príklad s použitím približne desatiny rómskej slovnej zásoby: De man varesave lovina/mol/maro/más/love/kher.
Narodeniny oslavujú Bryan Adams, Maťo Ďurinda a Daniel Landa, ale týchto borcov preskočím, hoci by sa každému z nich nejaké tie zásluhy dali pripísať. Napríklad Landa sa po tom, čo utrpel v aute otras mozgu, stal „mentálním koučem“ a naozaj sa zdá, že je mentálne niekde úplne inde, než bežný prací prášok. No a tak mi už ostali len narodeniny gitarového virtuóza Paula Gilberta (1966) z Mr. Big a Racer X a Coreyho Glovera, speváka Living Colour a Galactic.
V roku 1821 sa narodil Martin Hattala, a áno tu už konečne môžete začať nadávať na y/i, pretože za tú tvrdosť, ktorá sa v ľúbozvučnej slovenčine objavila, môže tento rodák z Trstenej, kde hovoria tak mäkko, až cítite takú sladkastú lepkavosť v ušiach. A Hattala ych na posmech obrátil.
O sto rokov neskôr zomrel Hviezdoslav, ktorého Hattalov etymologický princíp zaujímal asi ako hájnikovej ženy muža otvorenie výstavy horárskych klobúkov v Nowom Targu. Ak by si Országh uzákonil vlastnú slovenčinu na základe svojej matky reči krásoty, nik by sa nemohol čudovať a asi by to tak aj bolo lepšie, aspoň by zbytočne nemýlil žiačikov, ktorí majú problém prečítať si aj oznam o prerušení dodávky teplej úžitkovej vody, nieto ešte nejaký súvislý text.
Na jar roku 1917 sa Lenin, ktorý s veľkým nadšením zháňal syfilis po zürišských bordeloch, dozvedel, že sa doma v Rusku niečo deje. Rýchlo teda sadol na vlak, aby mu niečo neušlo, ale kým sa dotrepal do Petrohradu, tak tam bola zase len nuda. Tak sa spolu s Trockým prepíjali ročnými obdobiami, až nakoniec v novembri začali prespávať v starej jachte Auróra. Raz sa tak večer pozerali s pohárom vodky v ruke na Zimný palác a prišlo im ľúto, že si aj oni nemôžu dopriať také luxusné bývanie. Vtom Lenin so slzami v očiach vbehol do podpalubia a keď sa vrátil, v ruke držal pištoľ na svetlice a jednu teatrálne vypálil smerom k palácu. Zopár ľudí na brehu si to vysvetlilo ako znamenie z nebies a tak začal útok na zvyšky cárskeho Ruska. „Nemohlo toto prísť pred dvomi týždňami, nemuseli sme mrznúť na tejto hnusnej lodi,“ povzdychol si Voloďa. Lev sa uchechtol a žmurkol na Lenina. „Mohlo. Odteraz už kontrolujeme aj minulosť, takže revolúcia začala v októbri, a hotovo!“
Veľká októbrová socialistická revolúcia ovplyvnila dejiny mnohými spôsobmi. Je zaujímavé, že začiatkom novembra mali niektorí ľudia tendenciu rôzne si pripomínať túto v čase neukotvenú udalosť. Napríklad v roku 1923 sa najznámejší Rakúšan pokúsil ovládnuť mníchovský pivovar, keďže sa niekde dočítal, že kto kontroluje pivo, ovláda masy. Lenže čo čert nechcel, nikomu sa nechcelo kvôli uvrešťanému fúzkatému trpaslíkovi odísť od rozpitého piva, takže budúci führer nadarmo rozhadzoval ručičkami. Výsledkom bolo pár mesiacov v lochu, kde mohol starej Hitlerovej syn nerušene písať akčný román Mein Kampf, v ktorom si predstavuje, ako na základnej škole odchádza z fackovacej bitky so spolužiakmi ako víťaz.
V roku 1956 si Sovieti uvedomili, že už dávno nepotlačili nejakú revolúciu, takže sa na tankoch dovalili do Budapešti, kde si naivní Maďari mysleli, že môžu vo svojej krajine niečo zmeniť bez toho, aby sa spýtali slovanských bratov z Moskvy. A pretože Maďarom koluje v žilách viac pálivej papriky, než Čechoslovákom vepřa-knedla-bryndze, výsledkom boli, na rozdiel od roku 1968 v ČSSR, tisícky mŕtvych a zničené celé obytné štvrte. Ale socializmus ostal ubránený!
Výročie VOSR po tretie. V roku 1957 došla sovietskym raketovým inžinierom trpezlivosť s Gagarinovym psom. Súdruh Gagarin sa totiž v Bajkonure pripravoval na svoju vesmírnu misiu, a keďže sa cítil osamelý, zadovážil si psa plemena sovietsky červený trhač a nazval ho Lajka. V duchu hesla „Staň sa kozmonautom a môžeš všetko“ sa vôbec netrápil tým, že nevychované psisko serie, kade chodí. Keď ju raz inžinieri našli, ako svojimi výkalmi dokresľuje technické detaily na výkresoch s lunochodom, rozhodli sa pripomenúť si 40. výročie výstrelu z Auróry a potajomky vystrelili Lajku na obežnú dráhu Zeme. Rátali s tým, že by v priestore veľkom ako zaváraninový pohár mohla vydržať týždeň, ale k smrti vystresované a prehriate zvieratko zomrelo pár hodín po štarte. Povráva sa, že Gagarin ju dodnes hľadá na nízkej orbite Zeme.
Výročie VOSR po štvrté. Trištvrte storočia po výstrele z Auróry odišiel do posmrtného JRD jeden z najobľúbenejších slovenských komančov. Duch Alexandra Dubčeka však medzi večne vykorisťovaným ľudom Slovenska máta naďalej. Ak totiž nejakému nostalgicky nastavenému človeku oponujete, že ten komunizmus nebol taký skvelý, ako si ho dotyčný pamätá, tak vám buď povie, že to teda bol, lebo on nepotreboval cestovať, chodiť do kostola, dával si pozor na hubu a mäso mal, lebo raz do roka zabili sviňu alebo povie, že áno, boli veci, ktoré boli zlé, ale ak by sa toho chytil Dubček, tak on by komunizmus zreformoval. Nezreformoval by ho ani Dalajláma s Mahátma Gándhím. Asi najviac o Dubčekovom charaktere svedčí historka (ak je pravdivá), že plakal ako malý chlapec, keď sa v roku 1989 dozvedel, že nebude prezidentom.
V roku 1633 zomrel Cornelius Drebbel, konštruktér prvej ponorky. V prvej štvrtine 17. storočia išlo o koženú bublinu poháňanú veslami, ale kupodivu bola schopná vydržať ponorená tri hodiny v Temži a pod vodou sa naozaj aj pohybovala. Drebbel dokonca navrhol chemickú fintu na produkciu kyslíka a pohlcovanie oxidu uhličitého v ponorke. Dnes jeho vynálezy brázdia oceány a sú pripravené na bleskový jadrový útok. A v prípade globálnej jadrovej vojny budú zrejme práve posádky ponoriek poslednými žijúcimi ľuďmi.
Nech personalistom vojenského námorníctva pomáha svätý Hermann Rorschach (nar. 1884), aby vedeli odlíšiť dobré od zlého, nech prijmú ľudí, čo vidia motýľa, a nie spodinu lebečnú, ušatého slona, a nie panvovú kosť, dve ženy s penismi, a nie atómový hríb, a dvoch sloníkov namiesto masky červenej smrti.
