Máj je taký divný mesiac. Minuloročná úroda je už zjedená alebo zasadená, do ďalšej žatvy je ešte ďaleko. Ľudia sa hladní bezcieľne potulujú, nevedia, čo majú robiť. Fontánu di Trevi dokončili už v roku 1762, druhú svetovú vojnu uzavreli hneď začiatkom mesiaca, nie je do čoho pichnúť. A v tom niekto dostal nápad: „Máj, lásky čas!“ A bolo o zábavu postarané. Zábavu máte zadarmo a ja som sa vám za jeden gastráč (3,20) postaral o prehľad udalostí tohto týždňa.
Budem sa opakovať, ale máj je hudobne úbohý mesiac. Narodil sa Bob Dylan, človek ktorý robil hudbu pre Rolling Stones a Guns N´ Roses a okrem toho trochu vysvetľoval ľuďom, že otroci z bavlníkových plantáží sú možno rovnaký druh ako oni, Homo sapiens (pozri narodeniny Linného vo vedeckom odstavci). Dylanovi rovesníci sú Joe Cocker a Cher, obidvaja narodení 20. mája, akurát kokeršpaniel je o dva roky starší ako Morticia.
Aj dnes som pre vás vyhrabal jednu náhodičku, ktorá je tak donebavolajúca, že sa dá dosiahnuť jedine súčasným použitím HAARPU a chemtrails. Hádajte, ktorí dvaja komanči prvýkrát uvideli ryžu 19.5.? Najprv v roku 1890 to bol Ho Či Min, architekt, ktorý navrhol a aj vlastnoručne postavil Ho Či Minovo mesto a ukázal Severovietnamcom, Juhovietnamcom a americkým Vietnamcom, ako si predstavuje komunizmus. A v roku 1925 sa narodil Pol Pot, kambodžský hajzel, ktorý vyvraždil štvrtinu obyvateľov Kambodže a, pozor, ďalšia náhoda, neznášal Vietnamcov. A ten keď niekoho neznášal... čo vám budem hovoriť.
V máji aj matička Zem cíti nejaké vnútorné pnutie, ale ona si s tým vie poradiť. 20.5.1883 indonézska sopka Krakatau začala dávať najavo, že niečo chystá a bolo od nej veľmi férové, že mrak chrleného popola bolo vidno fakt ďaleko. Nikto teda nemohol povedať, že nebol varovaný, keď o tri mesiace neskôr vyhodila do vzduchu 20 kubických kilometrov bordelu, ktorý ale zodpovedne spláchla 30-40 metrovými vlnami, ktorých zvyšky boli zaznamenané až v Anglicku. Výbuch vraj bolo počuť aj na Madagaskare a v Austrálii. A pritom vlastne išlo o v dejinách Zeme bezvýznamnú udalosť, zrejme doma nemáte taký tenký špendlík na urobenie diery do glóbusu tak, aby podľa mierky zodpovedala diere po Krakatau. Ale neboli by to Sovieti, aby neskúsili vyrobiť rekordnú dieru. Podarilo sa im to dvakrát. Prvý raz vytvorením ZSSR a druhýkrát, keď v máji 1970 začali vŕtať do zeme na polostrove Kola. Pýtam sa, načo? Veď Kola už predsa je diera sám o sebe. Nechajme logiku bokom, dôležitá informácia je, že peklo je v hĺbke niečo viac ako 12 km. Sovieti totiž do diery spustili mikrofón a keď počuli ten plač zatratených duší, zbalili švestky.
V roku 1848 sa narodil Otto Lilienthal, chlapík, ktorý sa nevedel zmieriť s tým, že by mal celý život stáť nohami na zemi a tak zostrojil ovládateľné klzáky, niečo ako dnešné rogalo. Vyzeral trochu ako prerastený netopier, ale fungovalo to. A bol by poletoval až dodnes, keby si stihol uvedomiť, že proti gravitácii sa dá na chvíľu vyhrávať, ale určite nie vyhrať a že kto vysoko lieta, hlboko padne a že dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa Katarína nešmykne na ľade. Svoj posledný pád síce Lilienthal neprežil, ale stál pri zrode letectva, a to sa počíta. Aj vďaka nemu mohol 20.5.1927 z Nového Yorku vzlietnuť Charles Lindbergh, ktorý nabral smer Paríž a po vyše 33 hodinách aj pristál. Stal sa tak prvým človekom, ktorý bez prestávky sólovo preletel Atlantik. Z dnešného pohľadu je to maličkosť, v tej dobe bola pomerne veľká šanca, že ho už nikto nikdy neuvidí. Ja ak by som mal stráviť 33 hodín v lietadle, tak asi zvolím najnovší nemecký štýl riadenia lietajúcich strojov. Ak by sme chceli osláviť prvý let vrtuľníka, najprv by sme si museli povedať, čo môžeme považovať za vrtuľník, a čo ešte asi nie. V každom prípade, prvý let vrtuľníka s hlavným a vyrovnávacím rotorom sa uskutočnil 24.5.1940. Išlo o stroj VS-300 konštruktéra Igora Sikorského, Ukrajinca v službách amerických imperialistov. Inak je celkom zaujímavé, že v roku 1940 už chýbalo len pár rokov do prvého letu prúdového lietadla, ale ľudstvo ešte nepoznalo vrtuľník.
Pripomíname si aj výročia dvoch osvetľovačov. V roku 1960 zas zomrel George Claude, vynálezca najhnusnejšieho svietidla - neónovej trubice, ktorej jediné praktické využitie poznajú záhradkári. Dá sa totiž zapichnúť k fazuli. A v roku 1954 sa narodil Shuji Nakamura, ktorému vadilo bežné žlté svetlo a tak vymyslel modrú LEDku, ktorej farebné mutácie nás otravujú na každom kroku už pomaly v každej hovadine, ktorá ide na elektrinu. A pri polovodičových súčiastkach môžeme pokojne zostať, narodil sa totiž John Bardeen, ktorý za vynález tranzistora dostal Nobelovu cenu. Bez Bardeena by neboli žiadne počítače, žiadne internety a Dailymale by možno vychádzal v tlačenej forme. Bez diskusií. Bardeen bol ale ešte väčší frajer, než väčšina Nobelistov, pretože ďalšiu Nobelovku dostal za teóriu supravodivosti, ktorá je zase využiteľná pri magnetickej rezonancii. Ach, ten základný výskum. A znovu sa nám to pri medicínskych prístojoch krásne premosťuje, tentoraz k Willemovi Einthovenovi, vynálezcovi EKG, ktorý sa narodil pred 155 rokmi.
Začiatkom 18. storočia sa narodil Carl Linné, ktorý vymyslel binomickú nomenklatúru organizmov. Hneď to vysvetlím. Všetko živé má svoje rodové a druhové meno, takže je to jedinečne pomenované a navyše sa dá hneď zaradiť do rodu. Napríklad štetky. Dipsacus pilosus je štetka chlpatá a Dipsacus sylvestris je štetka lesná. Je jasné, že sú príbuzné a keď o niektorej z nich rozprávate kamarátom, tak podľa celého mena hneď každý vie, ktorú preferujete. Kedysi, a nebolo to tak dávno, si ľudia mysleli, že genetická informácia sa ukladá v proteínoch a nudná DNA ich len drží pokope. Ale prišiel Alfred Hershey a dokázal, že vírusy dokážu infikovať baktérie, aj keď ich zbavil proteínov, ale ak boli bez DNA, tak to nejako nešlo. O rok na to už bola známa štruktúra DNA a zvyšok je história. Hershey zomrel pred 18 rokmi. Pred 90 rokmi sa narodil Joshua Lederberg, ktorý ukázal, že aj baktérie môžu mať sex, aj keď u nich sa to volá tak poeticky - konjugácia. Normálne sa jedna baktéria priblíži k druhej, vystrčí svoj pilus, pichne ho do membrány a narve dovnútra toľko DNA, koľko sa dá. Práve som vám popísal hlavný mechanizmus šírenia antibiotikovej rezistencie. Ak chcete vidieť bakteriálne porno, vygúglite si sex pilus. Ja medzitým môžem prejsť od sexu k bozkávaniu a chorobe z bozkávania, v (česko)slovenských pomeroch skôr k chorobe školských jedální - infekčnej mononukleóze. V roku 1921 sa narodil Michael Epstein, virológ, ktorý popísal vírus, ktorý ju spôsobuje. Takže pozor, po kom oblizujete lyžicu a hlavne pozor, kým sa necháte oblízať. Pes je v pohode. Aj mačiatka. Posledný vedec v dnešnom výbere ukončuje sexuálne ladený odstavec, od bakteriálneho sexu a bozkávania sa v školských jedálňach prejdeme rovno k impotencii. Pred šiestimi rokmi zomrel Robert Furchgott, ktorý zistil, že cievne bunky produkujú oxid dusnatý a ten spôsobuje rozširovanie ciev. Bol to malý krok pre... vlastne pre nikoho. Furchgott vykročil dlhočizným krokom do Stockholmu po Nobelovku, bol to skok smerom k výrobe Viagry a podskočili aj zvädnuté stonky, ako keby boli poliate živou vodou. Ale to už je na iný článok od iného autora. S týmto nechcem mať nič spoločné.
