Včera bol Medzinárodný deň toaliet. Ak ste ho náhodou neoslavovali, stále to môžete dohnať a bude mi cťou, ak si tento článok prečítate pri vykonávaní rannej detoxikácie organizmu. Inak som fascinovaný tým, čo všetko môže mať svoj medzinárodný deň. A presne preto po hajzlovom dni nasleduje dnešný Svetový deň absurdít. Ak si chcete naplno vychutnať absurdity, odporúčam začať čítaním niečoho od Samuela Becketta, pokračovať môžete prenosom z rokovania slovenského parlamentu, ak by ste chceli máličko pritvrdiť, tak sa vyberte do BVS vybaviť si kanalizačnú prípojku, manipulačný poplatok zaplaťte peniazmi zabalenými do alobalu, prevezte sa gabčíkovskou kompou a nakoniec si uvedomte, že žijeme v štáte, kde môže starosta podpisovať za obec zmluvy s firmou, ktorej je spolumajiteľom, pretože to nie je konflikt záujmov, keďže nie je konateľom.
Rád by som na tomto mieste poprosil Zakiho, nech nechá pozdravovať svojich príbuzných v Egypte a popraje im za mňa všetko najlepšie k narodeninám. Oslavujú totiž herci Ahmed Zaki a Mona Zaki.
V roku 1307 Wilhelm Tell ukázal, že nie nadarmo chodil od malička po strelniciach a kušou zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Neskôr si to vybavil aj s nadutým Rakúšanom, utláčateľom slobodných horalov a naštartoval revolúciu za oslobodenie švajčiarskych kantónov.
Snáď ste si napriek kachličkovaniu kúpeľne všimli, že v roku 1989 sa tu udiali veľké veci. Imperialisti spustili a riadili revolúciu a do vedúcich pozícií dosadili svoje bábky. Ale my sme ich prekukli a zvolili sme si ľudí, ktorí rozumejú chodu sveta, ochránia nás pred diktátom Bruselu a nedovolia, aby slovenský ľud hladoval. Ale sme im dali, boha, imperialistom!
Druhé výročie Nežnej nezvládol Gustáv Husák a pobral sa na pohárik vodky za Leninom. Bohužiaľ, jeho nasledovníkom fyzické zdravie slúži celkom dobre, takže kým kompletne vykapú, ešte sa načakáme a zrejme sa ani nedočkáme. Oni si totiž vychovávajú mlaď. Človek by si povedal, že ľudia výzoru najznámejších slovenských „ľavicových intelektuálov“ (kurva, zase som napísal ten oxymoron) budú mať jednoducho odopreté pohlavné rozmnožovanie, ale zdá sa, že stále dosť žien dokáže očariť slogan: „Každej podľa jej potrieb.“ Budeme to s nimi mať ťažké. Navždy.
V roku 1980 majstri vrtáci v Louisiane ukázali svetu, že aj malá diera dokáže narobiť veľké problémy. Na jazere Peigneur v tom čase prebiehala ťažba ropy a pod jazerom boli veľké soľné bane. Čo čert nechcel, ropáci si svoj vrt zle vymerali a prevŕtali sa akurát do spomínanej bane. Diera sa okamžite začala rozširovať a vzniknutý vír vcucol všetko, čo bolo po ruke. Skončilo to zmiznutím jazera, ktoré síce nebolo ktovieako hlboké, ale 5 km2 je celkom slušná plocha. Aby toho nebolo málo, 26 hektárov povrchu zemského sa prepadlo do podzemia zemského. Ale konečne si v Lousiane užili nejaký vodopád. V kanáli, ktorým z jazera vytekala voda do mora, začala totiž voda tiecť opačne a pár dní vtekala späť do jazera, ktoré bolo tentoraz o 50 metrov nižšie, než zvyčajne.
O štyri roky neskôr sa v Mexiku presvedčili o škodlivosti LPG. V San Juanicu to bola extrémne horúca noc. Vybuchli tam nádrže so skvapalneným plynom, spolu 11 000 kubíkov. Výbuch rozhodil celú distribučnú stanicu do širokého okolia, zničil veľkú časť mesta, zranil okolo 7000 ľudí a približne 600 ľudí zabil. Počet obetí sa dá len odhadnúť, absolútna väčšina mŕtvych totiž nevyzerala inak, než prach z budov.
Pred 13 rokmi začala neďaleko španielskeho pobrežia z tankera Prestige unikať ropa. Keď kapitán požiadal o pomoc, Španieli sa rozhodli, že najlepšie bude, ak tanker odtiahnu ďalej na šíre more. Tanker sa síce rozlomil ďaleko a uniklo z neho len o niečo viac ako 75 000 ton ropy, ale španielske aj portugalské brehy to schytali naplno. Vraj to bola najhoršia ekologická katastrofa v histórii týchto dvoch krajín.
Uplynuli len dva roky od spomínanej havárie a príroda dala pocítiť aj Slovensku, že Beaufortova stupnica vetra nebola vymyslená na vyhodnocovanie osobnostných testov v Slovenke. Na druhej strane, víchrica urobila turistom výhľad zo Smokovcov až do Popradu. Hneď na druhý deň po víchrici povedala moja mama, inak amatérska veštica, že nech dáme na jej slová, že ešte vnúčatá niektorých ľudí budú ďakovať nebesám za ten vetrík. Ako inak, jej predpoveď sa naplnila a už o pár mesiacov sa začali strácať celé vlaky dreva, menili sa územné plány a pribúdali zjazdovky. Veď keď môže ísť buldozér do lesa, prečo by nemohol ísť aj do kosodreviny, no nie?
V roku 1749 sa narodil Nicolas Appert, vynálezca zavárania. Tento Francúz prišiel na to, že keď nahádže potraviny do pohárov, v ktorých dovtedy choval pakobylky, uzavrie ich a nechá vysterilizovať, tak mu jedlo vydrží do ďalšej úrody. Položil tak základy stredoeurópskeho letného folklóru. Začína sa čerešňami, nasledujú marhule, broskyne, hrušky, slivky, 200 pohárov uhoriek, čalamáda. O možnosti nafľaškovania si segedínu na dovolenku v Chorvátsku ani nehovorím. Typickým pozostatkom škrečkovania z dôb nedávno minulých je nakúpenie ovocia, ktoré je dnes už dostupné po celý rok, a jeho zaváranie v množstve bežnom pre stredne veľkú konzerváreň.
Vo vede sa to tento týždeň točí okolo mitochondrií. Mitochondrie sú akési elektrárne vo vnútri eukaryotických buniek (čiže nebakteriálnych; človek, čubička, aj cvikla sa skladá z eukaryotických buniek). Prirovnanie k elektrárňam môžete brať takmer doslovne. Mitochondrie pri spaľovaní živín spotrebúvajú kyslík a výsledkom reťazca reakcií je napätie, vďaka ktorému mitochondrie produkujú energiu. Na rozdiel od elektriny, napätie nespôsobujú elektróny, ale protóny. Mitochondrie vyrábajú absolútnu väčšinu energie v ľudskom tele. V roku 1981 zomrel Hans Adolf Krebs, objaviteľ Krebsovho cyklu. Krebs vlastne popísal, ako vyzerá základná schéma produkcie energie v mitochondriách. Inak je Krebsov cyklus nepriateľom č. 1 pre každého kvasiteľa ovocia. Tam je nutné, aby sa cukry metabolizovali iným spôsobom, bez kyslíka.
Dnes sa považuje za hotovú vec, že mitochondrie vznikli pred pár miliardami rokov z baktérií, ktoré kolonizovali iné baktérie. Ak budete v lete nadávať na sinice vo vašom obľúbenom jazere, tak si spomeňte, že sinice spôsobili životu na Zemi oveľa väčšie problémy, ale zároveň naštartovali evolúciu, vedúcu až k človeku, mindžujúcemu pri tabuli so zákazom kúpania sa v Draždiaku. Sinice totiž začali produkovať kyslík, ktorý sa pred niekoľkými miliardami rokov v zemskej atmosfére takmer nevyskytoval. Problémom je, že kyslík je asi najnebezpečnejšou látkou, s ktorou sa bežne stretávame. Bunky si museli vymyslieť množstvo ochranných mechanizmov, aby v jeho prítomnosti vôbec prežili. A vyzerá to tak, že kde bolo, tam bolo, vzniklo zopár baktérií, ktoré kyslík dokonca využívali pri svojom metabolizme a nejakým spôsobom sa dostali do vnútra baktérií, ktoré im na oplátku poskytli svoje živiny. Táto spolupráca bola obojstranne výhodná, a tak sa partneri rozhodli pre doživotný zväzok. Baktéria schopná využívať kyslík postupne odovzdala svojej partnerke takmer všetky gény, kompletnú kontrolu nad svojim množením, životom a aktivitami. Výsledkom sú v konečnom dôsledku všetky životné formy, ktoré pozostávajú z viacerých buniek. Práve som vám popísal endosymbiotickú teóriu, ktorú presadzovala pred štyrmi rokmi zosnulá Lynn Margulisová.
