Tento týždeň by sa patrilo osláviť letný slnovrat, ideálne pekne po slovänsky, nahým tancom v kruhu podobne postihnutých jedincov, niekde na lesnej čistinke, orgie sexuálneho charakteru sú po tancovačke vítané. Okrem slnovratu si pripomíname niekoľko významných dní. Nemôžem ich nespomenúť, ale zároveň nechcem byť obvinený, že mám nutkavú potrebu v každom článku rypnúť do Kňoura. Naozaj nemám. Čo však narobím, keď je tento týždeň Medzinárodný deň odporcov vojenskej služby, Deň afrického dieťaťa a Svetový deň utečencov?
V hudbe to snáď prvé letné týždne bude lepšie než na konci jari. Teraz si môžeme pripomenúť akurát tak smrť Elly Fitzgerald, najlepšej jazzovej speváčky všetkých čias, First Lady of Song a narodeniny Igora Stravinského, ruského hudobného skladateľa, ktorý po konzumácii nie príliš legálnych substancií s halucinogénnymi účinkami skomponoval Svätenie jari. A keďže by malo zobrazovať nejaký slovanský rituál, dedukujem, že Stravinský sa intoxikoval hubami.
Tretí júnový týždeň je týždňom cestovateľov, ktorí zanechali teplo rodinných krbov a vydali sa trpieť do takých mrazov, až mi naskakuje husia koža, a to o tom len píšem. V roku 1596 dostal holandský moreplavec Willem Barents skvelý nápad a vypravil sa hľadať severnú cestu do Číny. Asi si povedal, že by mohol objaviť neznámy svetadiel, pretože keď naposledy niekomu napadla podobná sprostosť, tak objavil Ameriku. Barents objavil akurát tak Špicbergy (niežeby sa o nich nevedelo už predtým, takže je to vlastne rovnaké ako objavenie Ameriky) a Barentsovo more, potom primrzol pri Novej zemi, bez zásob tam prečkal pravú ruskú zimu a na spiatočnej ceste 20. júna 1597 zomrel. Mal ostať doma lúštiť krížovky, takto bola jeho zimná chalupa aj s denníkom ukrytým v komíne objavená až takmer tristo rokov po jeho smrti.
Tragicky dopadol aj nórsky národný hrdina Roald Amundsen. Tento človek, ktorý ako prvý dosiahol Južný pól, sa v júni 1928 zapojil do záchrannej akcie pri hľadaní stroskotanej vzducholode v Arktíde, a hádajte, kde jeho lietadlo havarovalo. Amundsenovo telo sa nejaký čas lúhovalo v Barentsovom mori, ale nikdy sa nenašlo. Ďalší, čo si mal radšej doma užívať dôchodok a zaslúženú slávu.
O prvom sólovom prelete Atlantiku som už písal, ale úplne prvý prelet bez medzipristátia sa uskutočnil v roku 1919. Len 16 rokov po prvom lete drevenej haraburdy vzlietli z Newfoundlandu v inej haraburde John Alcock a Arthur Brown a po 16 hodinách letu to zapichli do írskeho močiara. Ak som hovoril o haraburde, tak si predstavte dvojplošník s otvoreným kokpitom, ktorý nevie vystúpať vyššie ako dva kilometre, na posádku sneží a navigátor musí ísť počas letu niekoľkokrát na prechádzku po krídlach, aby oškrabal námrazu. Doriti, veď na tej námraze sa muselo šmýkať!
16. júna 1963 si robotníčka z textilnej továrne Valentína Tereškovová zakričala „Prvá!“ a stala sa prvou ženou vo vesmíre a prototypom sovietskej ženy. Keby mali Sovieti viac rozumu a viac by im záležalo na schopnostiach, než na robotníckom pôvode, Valentína by do vesmíru nikdy neletela. Počas letu sa takmer (možno aj doslova) posrala a v panike nebola schopná riadiť ani vlastné zvierače, nieto ešte kozmickú raketu. Súdruhovia urobili neuveriteľnú robotu, keď ju dostali dolu na matičku Rus.
18. 6. 1942 fašouni zistili, kde sa skrývajú atentátnici na Heydricha a začal sa boj v krypte kostola svätého Cyrila a Metoda v Prahe. Sedem statočných odolávalo šialenej presile, kým sa dalo, a posledný náboj si každý ušetril pre seba.
V roku 1621 v Prahe popravili Jána Jesenia, slovenského evanjelického lekára, ktorý poburoval českých katolíkov verejnými pitvami. Skrátka, v nesprávnom čase si vybral nesprávne vierovyznanie a nedržal hubu. Popravil ho kat Mydlář (najprv vyrezal jazyk, potom ho sťal), s ktorým predtým zvykli chlastať pri vyváraní mŕvol, keď Jesenius potreboval nejakú kostru na študijné účely. A to nám Doktora Jesenia dávali čítať ešte na základke. Čo z tých detí môže vyrásť?
Dva roky po Jeseniovej smrti sa narodil Blaise Pascal, ktorý cítil sústavný tlak na dutinu mozgovú, ktorý bol vo všetkých smeroch rovnaký, a tak sformuloval Pascalov zákon, vymyslel Pascalov trojuholník, kalkulačku a programovací jazyk Pascal.
Z ľudí môžete spraviť ovce rôznymi spôsobmi. Buď ich budete pravidelne vystavovať americko-židovskej propagande, budete im zabraňovať v prístupe k nemainstreamovým médiám alebo ich jednoducho napumpujete ovčou krvou, tak ako Jean Baptiste Denis v roku 1667 pri prvej zaznamenanej krvnej transfúzii. Pacient zázrakom prežil (v žiadnom prípade to neskúšajte doma!), na chrbte mu narástla vlna a medzi nohami bryndza... teda, vemeno, odtiaľ mlieko, z neho bryndza.
V roku 1845 sa narodil Charles Laveran, francúzsky lekár, ktorý rozmýšľal, prečo sa Afričania celé dni len povaľujú, podriemkávajú a nič nerobia. A prišiel na to, že sa im v krvi množia nejaké zvieratká, ktoré môžu za spavú chorobu. Podobne odhalil aj pôvodcu malárie a za objavenie infekčných prvokov získal Nobelovu cenu. Prvoky sú zmrdi, nesmierne ťažko sa proti nim bojuje, lebo nereagujú na antibiotiká a existuje aj niekoľko neuroinvazívnych kmeňov. Keď sa vám niečo takéto dostane do mozgu, máte toho plnú hlavu.
V roku 1858 si Charles Darwin skontroloval inbox a zistil, že mu píše Wallace, ktorý sa ho chcel spýtať, čo si myslí o evolučnej teórii, ktorú Wallace práve vymyslel. Darwin už síce mal svoju teóriu v hlave, ale bol príliš lenivý na to, aby ju pekne spísal. Teraz sa ale dosť zľakol a napísal bestseller o tom, že niektorí ľudia vyzerajú, ako keby opici z riti vypadli. Keby rovnako pozorne čítal aj listy od istého mnícha z Brna, tak by svojim odporcom zavrel huby hneď na začiatku a genetika mohla byť o pár desaťročí staršia.
Pred 113 rokmi sa narodila Barbara McClintock, genetička, ktorá objavila transpozóny. Transpozóny sú akési skákajúce gény, ktoré sa môžu pohybovať po chromozómoch a robiť neplechu. Ak totiž transpozón zakotví uprostred nejakého génu, tak ho vlastne roztrhne na dve časti a tým znefunkční. Väčšinou to nespôsobí žiadny väčší problém, pretože sa to deje na úrovni jednej bunky, nie celého organizmu. Dokonca aj niektoré vírusy sa správajú podobne a tak sa predpokladá, že transpozóny sú vírusového pôvodu. McClintockovej objavy boli v čase ich publikovania natoľko revolučné, že ich nikto nebral vážne, takže Nobelovej ceny sa dočkala až o 35 rokov neskôr.
A samozrejme nemôžem zabudnúť na narodeniny najväčšieho slovenského a pravdepodobne aj svetového vedca. A nie je to náhoda, že GRSc. Alexander Járay pochádza z Košíc, z mesta, ktoré toho Slovensku toľko dalo! Tento slovenský Jára Cimrman vyvrátil teóriu relativity, zákon zotrvačnosti, gravitačný zákon a všemožné iné zákony a stal sa hlásateľom novej, lepšej fyziky. Že sme si ho nezvolili za prezidenta, keď sa ešte dalo, to nás bude navždy mrzieť.
