V druhej polovici septembra začína medzinárodný týždeň nepočujúcich. Konečne nejaký dôvod na ignoráciu sprostých poznámok a otázok. Ak budete označení za ignorantských debilov, tak dotyčnému môžete posunkovou rečou vysvetliť, že len súcitite s hluchonemými a nech si teda najme tlmočníka do reči, ktorou sa aktuálne dorozumievate. Ak by ste natrafili na trolla, ktorý by to naozaj urobil, treba sa vyhovoriť vyposunkovať, že si neviete poradiť s jeho prízvukom. A hlavne, tento týždeň by ste mali naplno používať reč tela. Nenechajte sa odbiť, ako inak môžete vyjadriť svoje emócie (alebo len emóciu), ak chcete byť solidárni so zvukovo hendikepovanými?
Tento týždeň sa rodili gitaristi a František Nedvěd. Na českého tyranosaura sa môžeme vykašľať a pokračovať rovno k skutočným umelcom. Jeden z najlepších gitaristov vôbec (a nielen v rámci blues) by sa tento týždeň dožil deväťdesiatky. Tesne sa mu to nepodarilo, B. B. King nám tu však nechal na počúvanie celkom dosť hudby.
Ďalší gitarista je Dave Sabo zo Skid Row, narodený v roku 1964. Sabo vyrastal na rovnakej ulici ako Bon Jovi, s ktorým ťahal rovnakého káčera, takže mal celkom dobré kontakty, keď bolo treba Skid Row vytiahnuť z barov na veľké pódiá.
O dva roky neskôr prišiel na svet Portugalec Nuno Bettencourt, vynikajúci gitarista, známy hlavne z Extreme, rockovej kapely, dosť inklinujúcej k funky. Ak by ste chceli počuť, ako znie let čmeliaka po požití ľahkých tanečných drog, Nuno vám to zahrá.
Ďalším gitarovým virtuózom bol Jimi Hendrix, ktorý v septembri v roku 1970 spoluzakladal klub 27 (tu by som len chcel poukázať na jednu náhodu, z klubu 27 si tento týždeň pripomíname aj narodeniny Amy Winehouse). V tom Seattli asi musí byť niečo vo vode alebo tam americká armáda robí nejaké pokusy na ľuďoch, ktorých najprv privedie k hudbe a potom do hrobu. Inak ktovie, ako by vyzeral Woodstock bez Hendrixa a Hendrix bez Woodstocku. Jimimu v každom prípade môžeme ďakovať, že svetu ukázal, ako sa používa elektrická gitara.
V roku 1321 zomrel božský komediant Dante Alighieri. V prvej časti Božskej komédie, nazvanej Peklo, vymenoval toľko svojich súčasníkov, že keby dnes niekto na Slovensku napísal dielo ekvivalentné Peklu (čo teda nenapíše, pretože na to dnešní spisovatelia nemajú čas, fantáziu a ani natoľko neovládajú materinský jazyk), tak by bol v momente zavalený žalobami, v ktorých by všelijakí sudcovia, politici a cirkevní hodnostári vrešťali, že im poškodzuje dobré meno. Ale napísal to úžasne. Až má človek pocit, že tam Dante naozaj bol.
Jedným zo slovenských spisovateľov, ktorým sa fantázia nedá uprieť, je jednoznačne Viliam Klimáček. Jeho absurdné diela určite nemienim prirovnávať k Dantemu, ale spomeniem si len na málo kníh, nad ktorými som sa musel nahlas smiať. Kto čítal jeho knihy Naďa má čas alebo English is easy, Csaba is dead, snáď vie, o čom hovorím.
Žijúcich slovenských politikov nezvyknem spomínať, ale tento týždeň urobím výnimku, pretože nemôže byť náhoda, koľko komančov sa liahne v septembri. Všetko to predznamenal Vladimír Clementis, narodený v roku 1902, oddaný komanč, ktorého síce jeho súverci popravili, ale aby nikto nemohol povedať, že mu krivdili, tak ho o pár rokov rehabilitovali. To mu fakt padol kameň zo srdca. O 40 rokov neskôr sa narodila Dagmar Bollová. Ešte nedávno som si vždy, keď som sa náhodou vyskytol v Senici, našiel pár minút na skontrolovanie pravidelne aktualizovanej nástenky KSS. Priamo na hlavnom námestí. Čo je to za mesto, kde sa rodia ľudia, ako táto kandidátka na prezidentku? A na Súmračnej podľa mňa tento týždeň zažijú súmrak civilizácie. Skúste si predstaviť narodeninovú oslavu Róberta ó Najväčšieho a jachtára z Monaka. Neverím, že neskončia pri prémiovejších halucinogénoch, ako tých, na ktorých fungujú trikrát denne. Na konci si vymenia 50-litrové hodinky a ostane im už len radostné očakávanie narodenín Róberta Gastroenterológa.
Z vedecko-technických kruhov si pripomíname narodeniny I. P. Pavlova (ten s tými slintajúcimi psami a pražským metrom) a smrť Willyho Messerschmitta, o oboch som už písal pri príležitosti jubileí z opačného konca životnej púte, takže si to viete dohľadať.
Čím by bol náš svet bez náhod? Zlatou baňou pre astrológov. Hmmm, do riti... Takže sa dá povedať, že nemôže byť náhodou ani narodenie Léona Foucaulta (1819) a smrť Gasparda-Gustavea de Coriolisa (1843) v tretí septembrový týždeň. Foucault sa preslávil kyvadlom, o ktorom Umberto Eco napísal knihu, a kyvadlo sa preslávilo tým, že experimentálne dokázalo rotáciu Zeme. Coriolis zas objavil silu, ktorá vlastne ani silou nie je, ale napriek tomu sa voda odtekajúca z umývadla točí, a to dokonca tak, že jedným smerom na južnej a iným na severnej pologuli. Podobne je to so smermi prevládajúcich vetrov, morských prúdov a tokmi riek. A to len vďaka rotácii Zeme.
Že je veda občas aj na niečo dobrá, ukázal James Dewar (nar. 1842), fyzik, zaoberajúci sa skvapalňovaním plynov. O tom, kde všade sa denno-denne kvapalné plyny používajú, sa rozpisovať nemienim (ale spomeňte si na T-1000). Dewar si však uvedomil, že tekutý kyslík sa mu odparí skôr, než si ho stihne užiť, a tak vymyslel termosku. Takú tú sklenú, ktorá sa rozbila pri akomkoľvek dotyku s kovovým predmetom. Kto ako dieťa nevyberal z termosky zmrzlinu drevenou varechou, nech hodí nerezovou lyžicou.
V roku 1932 zomrel Ronald Ross, ktorý poukázal na to, že v žalúdku komárov sa nachádzajú prvoky, spôsobujúce maláriu a dokázal ich prenos na vtáky. Dostal za to Nobelovu cenu, a pôvodne sa predpokladalo, že ju spolu s ním dostane aj Giovanni Grassi, ktorý kompletne popísal životný cyklus Plasmodium falciparum, pôvodcu malárie a dokázal prenos na človeka. Akurát sir Ross začal jačať ako decko, ktorému zoberú hračku. To by tak bolo, aby sa anglický gentleman delil s nejakým smradľavým Talianom. A tak si slávu užil sám.
A nakoniec poznamenám, že už 19 rokov nie je medzi nami Paul Erdös, geniálny maďarský matematik, ktorý potreboval poriadnu stimuláciu amfetamínmi, aby vyburcoval svoju myseľ ma maximum. Inak jeho život pozostával len z riešenia matematických problémov. Každú chvíľu sa pripojil k inej skupine matematikov hocikde na svete, po vyriešení problému sa presunul ďalej, vlastnenie vecí pre neho nemalo žiadny význam. Ešteže som len úplne priemerne sprostý absolvent slovenskej univerzity.
