Pomaly sa nám končí týždeň, v ktorom išiel ku dnu Titanic, ktorý ešte ani nestihol druhýkrát natankovať. Postavenie hviezd v tomto období hovorí, že to nebola náhoda a história ukazuje, že stred apríla je dobrý akurát tak na katastrofy každého druhu. Posúďte sami.
V apríli zomierajú vedci, ale ani hudobníci sa nerodia a podľa toho aj bude vyzerať hudobný odstavec. Narodeniny oslavujú Janko Lehotský a Vikina Beckhamovie, ale nie o tých som chcel. Sedemdesiatku totiž oslavuje jeden z najvplyvnejších rockerov, gitarista, ktorý zmenil hudbu, Ritchie Blackmore. Nech mu zdravie slúži aj naďalej. Viete, kto zložil hudbu k Ružovému panterovi? Ten istý chlapík, ktorý robil hudbu Raňajkám u Tiffanyho a za Moon River dostal Oscara. Henry Mancini by sa tento týždeň dožil 91 rokov.
V roku 1889 sa narodil malý chlapík s divnou chôdzou, paličkou, klobúkom a fúzikmi ako strýko Adolf. Toho mimochodom Charlie Chaplin nasral do nepríčetnosti svojim filmom Diktátor. Chaplin nám okrem filmov zanechal jasné posolstvo, že mať deti aj po sedemdesiatke by malo byť samozremosťou. Pred 21 rokmi zomrel dobrý voják Švejk. Ja si jednoducho Švejka neviem predstaviť inak, ako Rudolfa Hrušínskeho. Okrem toho bol skvelým lekárom v Postřižinách a Vesničce střediskové, geniálny sťahovák v Kulovém blesku a tak ďalej a tak podobne. Jak by tady bylo krásně... No a samozrejme sa nedá zabudnúť na Hermionu. Krásnych 25, to je z nej už veľká čarodejnica, ktorá určite mnohým počarovala.
V roku 1452 sa narodila teplá ninja korytnačka, ktorá sa preslávila hlavne svojimi kryptologickými schopnosťami, maľovaním pre Louvre, kreslením chlapov s ôsmimi končatinami, návrhom tankov, lietadiel, ponoriek, skafandrov a podobných zbytočností, ktoré boli v renesančnom Taliansku na smiech. Ale zas krásne zabezpečil Dana Browna.
Tento týždeň si pripomíname smrť a narodenie absurdných spisovateľov ocenených Nobelovými cenami, ale Jean-Paul Sartre (zomrel 15.4.1980) bol taký hipster, že Nobelovka bola pre neho too mainstream a tak Švédom odkázal, nech si medailu aj prachy nechajú. Okrem písania sa Sartre preslávil tým, že sa so svojou ženou dohodli, že súložiť môžu, s kým sa im zachce, ale musia si o tom porozprávať. Tomu hovorím naivita. Inak skúšal som ho čítať. Naozaj som sa snažil, chcel som sa stať mladým intelektuálom, chcel som pochopiť pravé umenie. Po pár stranách Nevoľnosti mi prišlo nejako nevoľno, tak som prešiel na Múr, ale to som si vzápätí musel omlátiť hlavu o stenu. Tak som ostal pri Dobšinského rozprávkach. Z podobného súdka je Samuel Beckett, ktorý už 109 rokov čaká na Godota. Kedysi sa kamarátil aj s Jamesom Joyceom, kým si nezačal s jeho dcérou. Beckett Nobelovku neodmietol, predsa len sa žije ľahšie, keď vám štokholmskí akademici zasponzorujú dôchodok.
Vlastne tu máme ešte jedného absurdného pisálka, Erich von Däniken oslavuje osemdesiatku. Tento človek verí, že obrátenú pyramídu, most SNP aj Euroveu postavili mimozemšťania, ktorí zrejme pred osemdesiatimi rokmi aj opelili jeho matku a naprogramovali doňho neuveriteľný nápad, ako zarobiť neskutočné peniaze poukazovaním na to, že ľudia nemajú dosť rozumu ani na to, aby bez Androméďanov vymysleli hrnčiarsky kruh.
14. apríla zvykne atmosfére zadrbávať a potom sa dejú veci. V roku 1986 padali v Bangladéši kilové krúpy (nie jačmenné, normálny ľad) a zabili 92 ľudí. Kým som o tejto udalosti nevedel, tak by som sa pri predstave, že ma zabije kus ľadu padajúci z oblakov vedel celkom dobre zabaviť, ale ako vidíme, možné je všetko. Presne o 13 rokov neskôr padla z nebies najväčšia poistná udalosť v dejinách Austrálie, (ktorú mimochodom 19.4.1770 objavil James Cook) keď sa na Sydney vysypalo pol milióna ton 9-centimetrových krúpov. Následky si pri troške snahy viete predstaviť. A pritom sa tomu dalo tak ľahko predísť. Stačilo dať Kravčíkovi miliardu dolárov, ten by postavil hrádzky a svet by bol znovu v rovnováhe. Majú, čo chceli.
V apríli býva ľuďom zle z iných ľudí a tak sa to snažia riešiť. V roku 1915 začala genocída Arménov. Turci pozabíjali viac ako milión neturkov a teraz tvrdia, že ich bolo rádovo menej a že to bolo vlastne len nedorozumenie a sú strašne pohoršení, ak niekto spomenie nejakú genocídu, napríklad aj odvolávajú veľvyslancov. Ja osobne by som sa kebabára na toto obdobie pýtal iba s Kňourom po boku. Tento týždeň sa v Kambodži diali veci, o ktorých je ťažké aj čítať. Na začiatok pozitívne výročie: 15. apríla pred 17 rokmi otrčil kopytá Pol Pot. Tento komunistický zmrd okrem iného neznášal Vietnamcov a tak 800 z nich 15.4.1970 poslal dolu Mekongom ako pozdrav do Vietnamu. Pod vedením Pol Pota Červení Khméri 17.4.1975 dobyli Phnom Penh, čím v Kambodži skončila občianska vojna a začal teror, aký nemá v dejinách ľudstva obdobu. Ešte v ten deň vysťahovali celé mesto do pralesa, nech sa ľudia prácou oslobodia od buržujských spôsobov. Ak niekto vlastnil knihu, mal okuliare alebo nebodaj skončil strednú školu, tak ho zastrelili alebo mu rýľom rozbili hlavu, inteligentovi posratému. Plodných jedincov náhodne popárovali, nech plodia malých komančov a začali budovať krásnu budúcnosť. V ktorej nebolo miesto pre štvrtinu kambodžského obyvateľstva.
V roku 1922 sa narodil Erich Hartmann, s 352 zostrelmi najúspešnejší stíhač histórie, ktorý dával dole Sovietov, Američanov, divé husy aj poletujúce lístie. Zaujímavé je, že po vojne naďalej fungoval v Luftwaffe. Máme tu však aj nášho, domáceho fašouna. V roku 1947 nám židoboľševici obesili jediného prezidenta, ktorý za niečo stál, Dr. Jozefa Tisa. Tiso platil svojim občanom poznávacie zájazdy, deti posielal do táborov a Slovákom nikdy nebolo lepšie. Keď ho, chudáčika, vešali, vraj sa mu slučka párkrát skĺzla z jeho vypaseného krku, čo bolo samozrejme znamenie zhora, že povraz si zaslúžia skôr kati.
Apríl praje pripraveným. V roku 1943 si Albert Hofmann šľahol LSD, ktoré predtým nasyntetizoval a zistil, že mu to otvorilo celkom nové obzory. Lieku pre svoju dušu sa preto intenzívne venoval až do svojej smrti. To mal 102 rokov. To je asi jediné pozitívne vedecké výročie tohto týždňa, potom sa už len zomieralo. Pred 132 rokmi zomrel čestný občan Galapágov, Charles Darwin, pred 109 rokmi rádioaktivista a milovník poľskej kultúry a žien Pierre Curie a v roku 1955 aj relativista Albert Einstein. V minulom článku som spomínal, ako James Watson vyje... ako oklamal Rosalind Franklinovú, keď jej ukradol röntgenové snímky DNA a zistil, že DNA je dvojzávitnica. Tak Rosalind sa nedožila ani toho, ako Watson s Crickom a Wilkinsom dostali za jej prácu Nobelovu cenu. Zomrela na rakovinu, zrejme z neustáleho röntgenovania kryštálov, keď mala 37 rokov. A pred dvomi rokmi zomrel Francois Jacob, biochemik, ktorý sa podieľal na odhalení regulácie génovej expresie dávno pred tým, než bol navrhnutý koncept génu. Použil na to baktérie a bez techník rekombinantnej DNA zistil, že za metabolizmus laktózy v Escherichia coli sú zodpovedné tri gény, ktoré sa „zapínajú“ len v prítomnosti laktózy a pri absencii normálnejšieho zdroja energie. Experimenty vedúce k tomuto objavu boli vzhľadom na vtedajšie možnosti navrhnuté a interpretované tak geniálne, že by si z nich mal brať príklad každý, kto niekedy v živote bude potrebovať logické myslenie. Ako sa neskôr ukázalo, jeho kolega a spolunositeľ Nobelovej ceny Jacques Monod mal pravdu, keď povedal, že čo platí pre Escherichiu coli, platí aj pre slona.
