Kto chce slepeckého psa biť, bielu palicu si nájde. Lenže na jej hrubšom konci môže nájsť aj dosť nasratého nevidiaceho alebo slabozrakého ovládajúceho kung-pao alebo šu-šu. A ten keď zakričí: „Biela palica von z vreca!“, tak bude jasné, že na Deň bielej palice, dostaneš ňou cez líce. Okrem tohto krásneho sviatku si pripomíname aj Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Ale s kým iným by sme mali obchodovať? Ja som to skúšal so svojim psom. Ponúkol som mu bývanie, stravu, zverolekársku starostlivosť. On sa zaviazal, že mi nebude robiť hanbu, viac som nepotreboval. O chvíľu mu došlo, že na takejto zmluve určite prerobí, pretože jeho ponuka vysoko prevyšuje moju. Takže pri prvej príležitosti zmluvu napadol tým, že skočil do fontány a zo všetkých síl sa snažil zabiť prúd vody. A vrieskal pri tom, akoby som ho tam hodil a potom ho odmietal vytiahnuť. Nakoniec sme boli mokrí obaja rovnako. So zvermi odvtedy neobchodujem.
Hudobný prehľad začnem jednou ohavnosťou a jednou bizarnosťou. V roku 1967 sa narodil vodník René Dif, žijúci Ken dioxínovej polychlórovanej Barbiny. Hoši, buďme rádi, že je to za náma. V roku 1972 sa zas narodil Eminem, ktorý na svojej scéne svieti ako biela Kofila v regáli s horkou čokoládou. Odkedy hral vo filme 8. zelená míľa, sa na jeho počesť v Detroite beháva štvrťmaratón. Samozrejme v uliciach, kde zo stoky vyliezajú ozajstní raperi a nie nejaké biele náhrady.
Už 89. narodeniny oslavuje Chuck Berry, bluesový gitarista, ktorý stál pri zrode rokenrolu. Berry sa okrem koncertných pódií dosť potĺkal aj po väzniciach, a tak nebol problém uviesť ho do Rock and Roll Hall of Fame.
O dvadsať rokov neskôr sa narodil Dan McCafferty, spevák kapely Nazareth, ktorý len tak mimochodom uvádza Chucka Berryho medzi hudobníkmi, ktorí ho najviac ovplyvnili. A hlas má fakt dobrý tento son of a bitch.
V roku 1961 sa narodil Wynton Marsalis. A keďže prišiel do rodiny, kde keby ste hodili trúbkou, tak určite rozbijete hlavu nejakému hudobníkovi, onedlho sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších jazzových trúbkarov svojej doby, akceptovaný najväčšími jazzovými kapacitami. Navyše jeho rukami prešlo množstvo mladých talentov, ktorým rád dáva príležitosť zahrať si v jeho kapele.
Október je mesiacom pivných slávností, z ktorých je najznámejší Oktoberfest. Teraz myslím ten mníchovský, nie ten v Malackách. Táto bohumilá slávnosť začala svoju tradíciu 12. októbra 1810 pri príležitosti nejakej svadby a vydržala dodnes, akurát že Oktoberfest začína v septembri. Nemci urobili vtip, pri ktorom si napríklad aj Rusi povedali, že nebudú horší a októbrovú revolúciu spravili v novembri. A nielen Rusi sa chceli porovnávať s Nemcami. Angličania sa len štyri roky po prvom Oktoberfeste odhodlali, že v Londýne urobia ešte veľkolepejšiu slávnosť a takmer sa im to aj podarilo. V londýnskom pivovare sa totiž roztrhli nádrže a takmer 1500 kubíkov piva zalialo ulice, zničilo niekoľko domov a zabilo 8 ľudí. Angličania sa po prvom neúspešnom ročníku rozhodli, že pivné festivaly prenechajú Germáncom, a nultý ročník London Beer Festu vošiel do dejín ako London Beer Flood.
16. októbra 1946, dva týždne po konci Norimberského procesu, prišiel na psov mráz a začalo sa vešať. Desať ultrafašistov naplo povraz, hoci všetci samozrejme len plnili rozkazy. Jedine Hermannovi Göringovi ešte ostali gule na to, aby sa deň predtým zahryzol do horkej medicíny. Je zaujímavé, že presne o 34 rokov neskôr sa urobilo zle aj nášmu lokálnemu mederskému náckovi a Šaňo Mach otrčil kopytá. Krásna oslava krásneho výročia, naozaj pekne si uctil svojich ideových predchodcov.
Pred piatimi rokmi uzreli svetlo sveta baníci zasypaní v čílskej bani pri Copiapó. 33 chlapov strávilo v 700-metrovej hĺbke v zasypanej bani 69 dní, z toho 17 dní bez kontaktu s vonkajším svetom, s minimálnym svetlom, takmer bez jedla a s vodou z chladičov banských strojov. Dokonca aj po tom, čo záchranný tím zistil, že sú nažive a lokalizoval ich, nebolo isté, či ich dokážu dostať na povrch. Nakoniec k nim prevŕtali dostatočne širokú dieru, aby ich mohli po jednom vytiahnuť v tube pripomínajúcej propán-butánovú bombu. Pamätám si, že som vtedy ráno v robote pozeral priamy prenos z tejto akcie a bolo mi srdečne jedno, čo si o tom myslia kolegovia, lebo mi bolo jasné, že sa práve deje niečo veľké. A neskutočne som im držal palce.
V roku 1940 sa narodil významný imunológ Peter Doherty. Ten ukázal, ako bunky imunitného systému dokážu rozoznať bunky infikované vírusmi. Takáto bunka totiž na svojom povrchu vystaví kúsky proteínov z vírusu, ktorý si aj so svojim potomstvom robí piknik vo vnútri. To je pre NK (natural killer, krásny názov, nie?) bunky signál na použitie plameňometu, ktorý infikovanú bunku odstráni. Natural killeri neliečia. Tí len riešia problémy.
O šesť rokov neskôr sa narodil Craig Venter, postrach vedcov riešiacich konvenčné problémy konvenčnými metódami. Asi najviac sa Venter zviditeľnil, keď sa koncom dvadsiateho storočia rozbiehal megalomanský projekt mapovania ľudského genómu a on vyhlásil, že to stihne oveľa skôr a oveľa lacnejšie, ak do procesu zapojí aj počítače. Trošku sa mu posmievali, ale naposledy sa smial on. Ešte predtým vyvinul novú metódu na identifikáciu génov v mozgu a výsledky si chcel nechať patentovať. Nasledovalo zdesenie, intervencie americkej vlády a vedeckej komunity a nakoniec mu to zatrhli. Gény sa patentovať nedajú. A možno si pamätáte bombastické titulky pred pár rokmi, ako vedci vyrobili syntetický život. Nuž, nebolo to celkom tak. To akurát Venterova banda kompletne nasyntetizovala najnutnejšie mykobakteriálne gény a strčila ich do mykobaktérie s odstránenou DNA. A toto bezduché bakteriálne vrecúško sa nadýchlo, zažmurkalo a spustilo rev na celý labák. Najnovšie sa Venter angažuje pri vytváraní mikroorganizmov na výrobu biopalív. Tak som celkom zvedavý, čoho sa od neho ešte dožijem.
A v roku 1965 zomrel Paul Hermann Müller, ktorý ukázal, že DDT sa dá použiť na ničenie hmyzu, čo dosť pomohlo Afrike a Strednej Amerike pri boji s komármi prenášajúcimi maláriu a žltú zimnicu a komančom pri likvidácii imperialistického chrobáka. Len tí nejako nepochopili, že nemusia použiť množstvo, ktorým mandelinku jednoducho zadusia, takže zo zemiakov sa DDT prášilo pomaly aj po uvarení. A potom nech mi niekto rozpráva, aké boli za komančov kvalitné potraviny.
