Ako som písal minule, v máji sa nič nedeje. Hlavnou udalosťou tohto týždňa je vyškrtnutie homosexuality zo zoznamu chorôb v roku 1990. Homoloby si zlegalizovala svoje zvrhlé záľuby a odvtedy sa západná civilizácia rúti do zániku. Onedlho určite bude normou aj pedofília, zoofília, nekrofília, bibliofília, afiliácia a filiálka. A to aj vďaka iluminátovi, tento týždeň 31-ročnému sopliakovi Zuckerbergovi a jeho diabolskému Facebooku. Ach, kde som ja dnes mohol byť, keby som sa lepšie učil. Takto vám aspoň pripomeniem pár dátumov, ktoré ste v škole zrejme nepreberali.
Minulý týždeň v hudbe dominoval Braňo Mojsej, dnes si môžeme pripomenúť aj skutočných umelcov. Z jazzových klubov treba určite spomenúť smrť heroínom a chlastom zničeného saxofonistu Charlieho Parkera (1955), jedného z najvýraznejších jazzových hudobníkov vôbec. Treba povedať, že to bol poriadny vták. Jedenásť rokov pred Parkerovou smrťou sa narodil génius Billy Cobham, pre zmenu jeden z najuznávanejších jazzových bubeníkov, ktorý si vybudoval meno hrávaním s Milesom Davisom a neskôr s Mahavishnu Orchestra. 14.5. v roku 1998 zomrel mafián Frank Sinatra, hviezda z Las Vegas, kde aj vlastnil kasíno. Inak, Las Vegas bolo založené 15.5.1905.
Máme tu aj zopár rockerov. V rocku 1958 sa narodil Eric Singer, mačiatko spoza bicích v skupine Kiss a neskôr aj v kapele Alicea Coopera. Ďalším podivínom je o desať rokov mladší Buckethead, ktorého keď človek vidí, tak by si povedal, že to už radšej toho Norinho Braňa, ale hrá úžasne. Málo chýbalo, aby Jack Bruce tento týždeň oslávil svoje 72. narodeniny. Nepodarilo sa, ale tento skvelý basák nám nechal smotanovú hudbu, ktorou si môžeme pripomenúť. A posledným v hudobnom výbere je Ronnie Dio, dúhový spevák čierno-bieleho víkendu, ktorý už 5 rokov dáva niekde v záhrobí dokopy superkapelu. Možno zoberú aj Brucea.
28 rokov uplynulo odvtedy, čo Rita Hayworth zomrela na Alzheimerovu chorobu. To je tá krásna herečka, podľa ktorej Stephen King nazval svoju novelu Rita Hayworth a vykúpenie z väznice Shawshank. Aha, takže to je tá, ktorej plagát mal v tom filme Dufresne na stene a ktorej vlasy starý Red tak zbožňoval.
V roku 1860 sa narodil Matej Bencúr, zvaný Martin Kukučín. Tento uvedomelý chlap si zaumienil, že odučí Slovač od alkoholového popíjania. A dostal KO hneď v prvom kole, tak ušiel do Chorvátska, kde prišiel na to, že aj tam vie rakija tiecť rijekou alebo aspoň potokom a tak sa odpratal do Čile. Inak s Kukučínom mám takú milú príhodu, brata sa raz jeho spolužiak-poloanalfabet cez písomku pýtal, čo napísal Kukučín. Tak mu brat potichučky odpovedal, že Dom v stráni..., Mať volá... Tento chytrák dostal za odpoveď V tom stráni mať volá 0 bodov.
Keď už sme pri tej Južnej Amerike, v roku 1960 sa nacistický zmrd Adolf Eichmann v Argentíne stretol s niekoľkými Dávidovými hvezdármi, ktorých nestihol poslať do plynu a bolo to stretnutie radostné. Teda radostné pre týpkov z Mossadu. Začala sa veľká spravodajská operácia, ktorá skončila dopravením Eichmanna do Izraela, čo Argentína chvíľu nevedela predýchať. Ponaučenie z minulosti je, že je dôležité nenasrať potomkov Abrahámovych. V žiadnom prípade. Nezabúdajú, neodpúšťajú.
V roku 1720 sa narodil hvezdár Maximilián Hell, ktorý okrem vybudovania prvej zastrešenej zastávky MHD vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnes Ružinov) spoza polárneho kruhu sledoval Venušu v prechode a zistil, že okolo nej nikto a nič neobieha. O 190 rokov neskôr sa narodila Dorothy Hodgkin, jedna z mála žien na zozname nositeľov Nobelovej ceny za chémiu. Ako typická žena, aj Dorothy bola opantaná kryštálmi, ale biedny plat vedkyne jej nepostačoval ani na brúsené sklo od Vietnamcov a tak si vykryštalizovala penicilín, vitamín B12 a inzulín. A keď už to mala, tak rovno určila aj ich 3D štruktúru. O ďalších 8 rokov neskôr sa narodil Richard Feynman, kvantový fyzik, ktorý sa preslávil svojimi prednáškami a ako každý fyzik, ktorý v tej dobe za niečo stál, sa podieľal na výrobe atómovej bomby. Inak veľmi vtipný chlapík, aj keď chápem, že ľuďmi, ktorí s vedou nechcú mať nič spoločné, môžu byť jeho bonmoty odmenené akurát tak zdvihnutým obočím. „Vzťah fyziky k matematike je rovnaký, ako vzťah sexu k masturbácii.“ Hmm? No tak nič. Tento týždeň by pokojne mohol byť nazvaný imunologický. Narodil sa Edward Jenner (1749), ktorého som už síce spomínal, keď zomrel, ale urobím tak znovu, pretože je to človek, ktorý naozaj zmenil svet. Tento objaviteľ očkovania infikoval deti kravskými kiahňami a tie potom nedostali pravé kiahne. A to sa oplatí. Takže kravy z do modra zmlátenej mulice (tá oslia krv sa tam nedá zaprieť), ktorých by sa ani kravské kiahne nechytili, teraz môžu vymýšľať, ako im farmaloby chce otráviť deti len vďaka Jennerovi a očkovaniu. Pretože všetky poriadne choroby, ktoré by už konečne urobili poriadok s týmto drbnutým ľudstvom, takmer alebo úplne vymizli. Pred 170 rokmi sa narodil Iľja Mečnikov, zakladateľ imunológie. Ten prišiel na to, že organizmus sa dokáže brániť pred infekciami a za hlavnú zbraň pokladal fagocytózu. Ako by som vám to polopate... Predstavte si, že niekto sa chce vlámať do cudzieho domu. Keď prechádza dverami, zapáli sa horák na letlampe a opáli vlamačovi plešinu. To je zápal. Vlamač si nedá povedať, pokračuje a stúpi do osieho hniezda, ktoré tam majitelia prezieravo nechali. Osi ho doje... doštípu, až vyzerá ako kus zázvoru. To sú protilátky. Debilko nepochopí, že tu končí sranda a povie si, že to ešte skúsi a kým dokončí myšlienku, tak ho za krk zdrapí 70-kilový rotvajler, zatrasie ním, až z neho vyletia hovná a kým sa majitelia zobudia, po votrelcovi nezostane ani kostička. No a to je tá fagocytóza. Posledný imunológ tohto týždňa je Gerald Edelman, ktorý zomrel minulý rok. Edelman objasnil štruktúru protilátok a tým čiastočne vysvetlil ich ohromnú variabilitu. Okrem toho sa zaoberal aj evolúciou imunitného systému a tiež evolúciou mysle a vedomia, čo sa snažil popísať v populárno-vedeckej knižke Wider than the Sky (Širší než obloha). Odporúčam.
