Pomaly nám končí prvá polovica augusta, malí smradi povaľujúci sa po nociach v parkoch s pitím, fajčivom a kondómami pochybného pôvodu pôjdu onedlho konečne do školy. Ak sa teda pri týchto teplotách vôbec dožijeme konca prázdnin. Predtým, než pred teplom zaleziete niekam do protiatómového krytu, si môžete prečítať, ako ľudia znášali leto kedysi. A pripomenúť si medzinárodný deň ľavákov. Tí, čo majú obe ruky ľavé, vyhrávajú poukaz na kurz pletenia košíkov v ÚĽUVe.
V hudbe toho tento týždeň nie je veľa, ale o to väčšie mená. Začnem tým najnepochopiteľnejším. V roku 1958 sa narodila speváčka a spasiteľka malých černoškov, ktorej meno ani nemôžem vysloviť, pretože zneužila meno Matky Božej (© Jana Kratochvílová). A hoci sa veľmi snažila utešiť Argentínu, svojim prejavom rozplakala aj argentínsku hovädzinu.
V roku 1947 sa narodil pošahaný Škót, flautista a gajdista skupiny Jethro Tull, vraj jednej z komerčne najúspešnejších a najexcentrickejších prog-rock kapiel. Tak nech mu to ešte fúka.
O dva roky neskôr poctil svet svojim narodením Mark Knopfler, polospevák a celý gitarista Dire Straits. Matne si spomínam na jeden hudobný dokument, kde povedal niečo v tom zmysle, že je veľmi jednoduché urobiť hit, stačí vraj zahrať na tie správne struny. Tak jednoduché to je. Tak mi z toho vychádza, že väčšina kapiel ani nevie, čo je to struna.
A v roku 1977 zomrel kráľ. Alebo aj nie. Detaily o smrti v súbehu s pokračujúcim životom si pozrite pri Schrödingerovi.
Je zaujímavé, že v rovnaký deň dva roky po sebe sa narodili dvaja komiksoví umelci. V roku 1962 to bol Brian Azzarello, scenárista, autor napríklad 100 Bullets a Jokera a v roku 1964 Jim Lee, kreslič, známy vďaka sérii Uncanny X-Men, ale tiež niekoľkým vydareným Batmanovkám.
A úplnou náhodou sa pri Termopylách v roku 480 pred rokom 0 odohrala udalosť, ktorá inšpirovala ďalší komiks a následne aj film. V tých časoch totiž ešte Sparťania nepoznali siestu, eurofondy a euroval, za to však fungovala priama demokracia a 50-kilových hipsterkov prekopávali ponad lis na olivový olej. Dva trojčlenné tímy, každý na jednej strane lisu. Pravidlá zneli jasne, mrzák nesmie spadnúť. Veľkou výhodou bolo podanie, o ktoré sa na začiatku viedol súboj dvoch vyžrebovaných hráčov mečmi. Oba tímy mali preto po jednom náhradníkovi. Hra skončila víťazstvom tímu, ktorému kripel nepadol, alebo remízou, ak úbožiaka rozbili tak, že nebolo jasné, s ktorou časťou tela majú pokračovať. Porazené mužstvo muselo upratať vzniknutý bordel a dať si tisíc klikov. Trochu som sa nechal uniesť historickými detailami. Dôležité je, že Leonidas s niekoľkými tisícmi vojakov (300 mohlo byť Sparťanov) vtedy naozaj nenormálne nakladal Peržanom. Bolo im to však prd platné, pretože perzskej armáde nejakí vojaci ostali, čo sa teda o Helénoch nedá povedať.
Pred šiestimi rokmi zomrelo 20 baníkov pri hasení požiaru v najväčšom sociálnom podniku na Slovensku. Len pravidelné intervencie nášho milovaného vodcu držia baňu Handlová pri živote. A to je dobre, pretože tam naďalej môžeme ťažiť dotované uhlie, ktoré vyzerá skôr ako bridlica a tak aj horí a rovno si ho aj spaľujeme v tepelných elektrárňach (za dotované ceny) a zasviňujeme si ovzdušie násobne viac, než keby se použili normálnejšie palivo. Už pred touto nehodou boli naše uhoľné bane bezpečnosťou na úrovni čínskych, momentálne na Slovensku na jedného mŕtveho baníka pripadá najmenej vyťaženého uhlia na svete.
V roku 1996 zomrela baba Vanga, vraj osobná veštica niektorých rumunských komančov. Hlavne, že im zatajila, že ich budú vešať. Ale zas od nej vieme, že Maďarov budú v roku 2125 kontaktovať mimozemšťania.
Medzi asi dvomi veštbami, ktoré jej údajne vyšli, je aj potopenie ponorky Kursk, ktorá tento týždeň oslavuje 15 rokov na dne. Ja tých Rusov nemôžem prestať obdivovať. Postavia údajne najmodernejšiu, najtichšiu a úplne najlepšiu ponorku, a potom im drbne torpédo v torpédovej miestnosti. A potom vrchný veliteľ ozbrojených síl nechá 118 námorníkov skapať v mori ako mačence vo vreci, hoci na miesto nehody hneď plávajú zahraničné záchranné tímy. Niežeby som bol taký naivný, že by som si myslel, že im išlo primárne o záchranu životov, ale zbežná prehliadka ponorky by možno aj stála za tých možno sto elitných námorníkov, nie?
Ďalšia príhoda z bývalého ZSSR sa vzťahuje k vesmíru. Jurij Malenčenko bol kozmonautom, ktorý je večne na služobnej ceste. Raz MIR, raz ISS. Pol roka zavretý v malej škatuli v beztiažovom stave takmer sám, len jedna ženská sa okolo neho celé dni vznáša. Niežeby sa Jurij tiež trochu povzniesol a bol rád, že je taký obletovaný, jemu jednoducho praskli nervy a oženil sa. Kým bol vo vesmíre. A jeho nastávajúca na Zemi. Tomu sa povie vzťah na diaľku.
V roku 1896 dolietal Otto Lilienthal, konštruktér plne ovládateľného závesného klzáka a človek, ktorý sa nebál pádov. Nakoniec sa stalo nevyhnutné: po toľkých skúšobných letoch na svojich vynálezoch a toľkých menších zraneniach pri pádoch na zem, Lilienthal dopadol dosť tvrdo a o dva dni neskôr zomrel. Nezabúdajme, že práve obdivuhodné odhodlanie Liliethala a jemu podobných vynálezcov posunulo ľudstvo z jaskýň do garsóniek.
Pred 128 rokmi sa narodil Erwin Schrödinger, autor nejakej nepochopiteľnej rovnice a známy šlachtiteľ mačiek, preslávil sa hlavne plemenom pomenovanom po ňom, ktoré sa vyznačuje svojou nemŕtvosťou. Kto by už len nechcel mačku, ktorá je zároveň živá aj mŕtva a dá sa chovať v hermeticky uzavretej krabici?
V roku 1972 zomrel Max Theiler, autor vakcíny proti žltej zimnici. Asi žiadna iná choroba nezasiahla do geopolitického diania tak, ako práve žltá zimnica. Koncom 18. storočia pravidelne decimovala Philadelphiu, vtedajšie hlavné mesto USA, potom hneď na začiatku 19. storočia zožltli a vychladli desaťtisíce francúzskych vojakov, ktorí prišli na Haiti ako bratská pomoc pri zachraňovaní otroctva pred vzburou otrokov. Výsledkom bolo vyhlásenie nezávislosti, čím sa Haiti stalo len druhou samostatnou republikou na západnej pologuli. Navyše Napoleon radšej predal Američanom obrovské územia v oblasti Mexického zálivu, čím sa plocha USA zväčšila skoro o štvrtinu. Žltá zimnica potom takmer zmarila výstavbu Panamského prieplavu. 22 000 ľudí tu zomrelo, keď prieplav začínali budovať Francúzi a tí aj kvôli tomu projekt ukončili. Následne sa toho chytili Američania, vysúšali močiare v okolí a nakoniec dostali chorobu pod kontrolu. Definitívne však žltú zimnicu porazil až Theiler, jediný nositeľ Nobelovej ceny za prípravu vírusovej vakcíny.
V roku 1918 sa narodil jeden z mála vedcov s dvomi Nobelovými cenami, Frederick Sanger. Tento človek vymyslel dve nejzásadnejšie metódy, ktoré stáli pri zrode a šialenom rozvoji molekulárnej biológie. Najprv na inzulíne ukázal, ako sa dajú sekvenovať proteíny (zistiť poradie aminokyselín), potom bol dosť dlho ticho, až s ním v Medical Research Council v Cambridge začali strácať trpezlivosť, a vtedy publikoval metódu na sekvenáciu DNA. A tak bola ďalšia služobka do Štokholmu.
