Začiatok júna je obdobie trojsmennej prevádzky v servisoch klimatizácií, sporého obliekania cicavcov, o ktorých som prepokladal, že vyhynuli už v paleolite a ešte častejších úpalov našich politikov, než zvyčajne. Ale srať na nich. Ako by povedal tohtotýždňový oslávenec Bear Grylls, čo ťa nezabije, zožer zaživa. A tu máte nejaké čítanie k rannej... káve.

 

Hudobne je to znovu bieda, ale hádam ste si už zvykli. Narodil sa jeden z najlepších gitaristov všetkých čias, Steve Vai, bubeník Iron Maiden Nicko McBrain, ďalej Dodo Dubán, autor piesne brutálne znásilnenej bandou primitívnych vandalov, ktorí mu nesiahajú po gitarový pedál a narodky má ešte aj spievajúci básnik Jaromír Nohavica. A nie, kurva, ani náhodou ho nedávajte do jednej vety s Medveďovcami.

 

V roku 1924 v Rakúsku zomrel najznámejší Čech zo Zlatej uličky, ktorý bol vlastne nemecký Žid. Rád by žil na zámku v Amerike, ale proces tuberkulózy bol neúprosný a Kafka sa tak nedožil ani 41 rokov. Narodeniny oslavuje spisovateľ, ktorý sa všetko potrebné naučil v škôlke, akurát to písanie, ktoré ho vlastne živí, sa asi naučil inde. Takže odrbáva, tak ako každý druhý pisálek, všakže pán Fulghum? A zomrel Hugolín Gavlovič, ktorý sa v stodole s nejakou sedliačkou učil byť mravnejší a aby to potom pred sebou ospravedlnil, tak rýchlo zmenil tému: „Hle člověk opilý, žádnému nemilý!“ A keď sme pri tom, na Deň detí v roku 1495 sa datuje prvá písomná zmienka o škótskej whisky, keď nejakému mníchovi Johnovi Corovi doručili odrezky z cukrovej repy, či čo to bolo, nech z toho vypáli živú vodu. Takže aby vám bolo jasné, čo nám priniesla cirkev a rehole. Pivo, whisky a ... a tak. A ešte by som rád spomenul narodeniny Thomasa Chippendalea (1718), ktorý ani náhodou nebol zakladateľom rehole striptérov, ale bol to tvorca vyrezávaného nábytku a mojou najobľúbenejšou poviedkou vôbec je Parson´s Pleasure (česky Farárovo potěšení) od Roalda Dahla, kde je Chippendaleova komoda jednou z hlavných postáv.

 

Už som tu písal, že najhorším obdobím na cestovanie ponorkou je stred apríla a to isté platí pre cestovanie vlakom a prvý júnový týždeň. Začalo to v Indii v roku 1981. Predstavte si indický vlak (vyzerá ako rýchlik z Mordoru do Bubliny v nedeľu večer, len ešte trošku plnší), indický železničný most, indickú rieku počas monzúnu a indického rušňovodiča, ktorý chce silou-mocou zabrániť zrážke s kravou (úplne vážne). Výsledkom bol vlak v rieke,  200 potvrdených mŕtvych, 600 tiel sa nikdy nenašlo, ale je silný predpoklad, že neemigrovali do Bangladéša. 4. jún je zas najhorším dátumom pre sovietske železnice. Nieže by si za to nemohli samy. Najprv v roku 1988 z nejakých sovietskych príčin pri Arzamase vybuchol vlak vezúci vyše sto ton hexogénu, veľmi stabilnej a veľmi silnej trhaviny. Miestnym obyvateľm veľmi do smiechu nebolo, ale sklenári a hrobári si celkom slušne zarobili. Presne o rok neskôr sa neďaleko od Ufy míňali dva vlaky, lenže akurát prechádzali oblakom plynu unikajúceho z plynovodu. Únikom plynu sa asi nikto nezaoberal, veď ho majú dosť. Výsledný výbuch zabil takmer šesťsto cestujúcich a to sa považuje za najhoršiu železničnú katastrofu v histórii matičky Rusi.

 

Jún je mesiacom netradičných dopravných prostriedkov, a teraz nemyslím na sovietske vlaky poháňané hexogénom. 4. júna 1783 bratia Montgolfierovci podkúrili pod vrecom a táto udalosť sa dnes spomína ako prvý let teplovzdušného balóna. Francúzikovia neskôr začali prepravovať zvieratá aj ľudí a položili tak základy letectva, kozmonautiky  a moderného vedenia vojny. Veď od takého balóna je k Boeingu 747 naozaj už len kúsok. Ja síce milujem močiare, ich rastlinstvo (mäsožravé!), vážky a žaby, ale väčšina ľudí by do niečoho takého ako floridské Everglades ani prštek neomočila. A keď sa chcete v takomto prostredí pohybovať suchou nohou, potrebujete čo? Vznášadlo. Najlepšie také, ktoré nie je plné úhorov. Christopher Cockerell, vynálezca tohto skvelého dopravného prostriedku sa narodil 4. 6. 1910 a zomrel tri dni pred svojimi 89. narodeninami.

 

Pred 80 rokmi zomrel sovietsky superhrdina, ktorý nakŕmil hladné komunistické krky a vyvrátil buržoázne pavedy genetiku a evolučnú biológiu. Veď keď sovietsky človek chce, tak mu príroda nebude rozkazovať a nebudú žiadne postupné zmeny, ale komunizmus vybudujeme skokom! Treba ale povedať, že Mičurin bol obyčajný ideologicky nezaťažený sedliak, ktorý vyšľachtil desiatky ovocných odrôd na naše pomery hnusnejšej chuti, ale pre Sovietov tak akurát a navyše boli schopné rásť v studených ruských bažinách, za čo ho komanči nosili na rukách.

Keď som už ale naťukol tie buržoázne pavedy, tak pripomeniem aj narodeniny Wernera Arbera, ktorý zistil, že existujú enzýmy, ktoré vedia prestrihnúť DNA, a to dokonca tak, že na presne definovanom mieste. Restriktázy sú teda akési molekulové nožnice a jeden z najväčších nástrojov molekulárnej biológie. Pomocou nich sa totiž dá vystrihnúť presný úsek DNA, ktorý dnes aj bakalári biológie vedia vložiť do iného kusa DNA a ten do baktérií, ktoré sú z toho tak zblbnuté, že produkujú napr. ľudský inzulín.

Narodky má aj Edwin Krebs, ktorý zistil, že niektoré proteíny sa zapínajú a vypínajú pridaním alebo odobratím fosforu. Napríklad pri odbúravaní glykogénu to funguje tak, že keď klesne koncentrácia glukózy v krvi, enzým proteínkináza A pridá jednu fosfátovú skupinu na enzým glykogén fosforyláza kináza, čím ju aktivuje, tá zas pridá fosfát na glykogén fosforylázu, čím ju aktivuje a tá už môže začať odbúravať glykogén. Zdá sa, že je to veľa zbytočných krokov, ale v skutočnosti takáto kaskáda šialene naamplifikuje signál a v konečnom dôsledku sa ušetrí veľa času a energie.

Jedna náhodička, 6. júna zomrel G. D. Snell (1996) aj Jean Dausset (2009). Obaja dostali Nobelovku za objav hlavného histokompatibilného komplexu. Už som tu o ňom kedysi písal, ide vlastne o akési značky na povrchu buniek, podľa ktorých organizmus rozozná, či sú bunky jeho, alebo je prítomný nejaký votrelec. Preto všetky tie problémy pri transplantácii orgánov. V roku 1979 zomrel na zlyhanie srdca vynálezca srdcového katétra, Werner Forssmann. Išlo o typ vedca-hrdinu, ktorý bol natoľko presvedčený o svojej myšlienke a bolo mu tak jasné, že všetko musí fungovať, že si rovno umŕtvil ruku a drbol si cez cievu katéter priamo do srdca. Bez toho, aby si mohol skontrolovať priebeh a presnú pozíciu katétra.

O Alanovi Turingovi toho viete asi celkom dosť, tak len toľko, že 7. 6. 1954 sa zahral na Snehulienku a odhryzol si z otráveného jablka. Človeka, ktorý zachránil Britom tie ich škaredé rite, dohnali vďační občania k samovražde len preto, lebo keď sa mal rozhodnúť medzi Angličankami a Angličanmi, vybral si chlapov. Jasné, Enigmu rozlúštili poľskí katolíci a nie nejaký imperialistický teploško. Len by som chcel vidieť, ako by dopadla 2. svetová vojna bez Turinga. Alebo asi ani nie.

 

PS1: Spravím to prvý a posledný krát, ale rád by som doplnil rest z minulého týždňa. Minulý piatok som totiž ešte netušil, že posledný májový týždeň bude oslavovať narodeniny jedna úžasná dáma. Prajem jej krásny život.

 

PS2: Tento diel historického okienka je 26. v poradí, čo znamená, že si dáme polročný test:

  • Ktorý právnik osral všetkých matematikov, keď tvrdil, že našiel dôkaz, že objem kocky sa nedá rozdeliť na objemy iných dvoch kociek?
  • Aký dôležitý dátum som dnes nespomenul?
  • Zvládnem ďalších 26 dielov?
  • Zvládnete ďalších 26 dielov?

Ak ste na všetky otázky odpovedali a), postupujete do žrebovania o hodnotné ceny. Stačí sa zaregistrovať na stránke dailymale.sk a zaplatiť registračný poplatok 10 €.