Byť dospelým je pomerne nudný spôsob života. Zodpovednosť, spoľahlivosť, samé nepríjemné veci ako termíny, zmluvy a účty. A hudobníci predsa vždy musia ostať aspoň v kúsku malými deťmi, ktoré sa baví hrať. No, občas je to dosť nebezpečné spojenie. Deti majú pri svojich sprostostiach možnosti našťastie pomerne obmedzené, lenže keď decku ťahá k tridsiatke, na účte má pár miliónov a pocit, že mu patrí celý svet, hra sa môže stať o niečo nebezpečnejšou. A tie dezilúzie, keď ťa potom niekto vráti do reality...
Napríklad klávesák od Charlatans Rob Collins sa zrejme ako decko hrával na policajtov a zlodejov. A 20. septembra sa vydal slopať do mesta so starým kamarátom a asi si povedali, že sa na tie pekné časy trocha rozpomenú. Smäd ich dohnal do jedného off shoru, kde ten kamarát - vraj zo srandy - vyhlásil niečo v zmysle "toto je prepadnutie", po chvíli s plnou kabelou vybehli von, naskočili do pripraveného auta a plnou parou zdrhli. Collinsa samozrejme chytili, veď ho v tom obchode dobre poznali, a súdený za ozbrojenú lúpež. Tí blbci mali so sebou atrapu pušky. Collins sa hájil, že o nijakom prepadnutí netušil až do momentu, keď jeho parťák vybehol z obchodu s plnou kabelou a prikázal mu čo najrýchlejšie zdrhnúť, nakoniec sa z toho pomerne lacno vysekal, dostal iba nejakých pár mesiacov. No, k dospeniu mu to moc nepomohlo, o dva roky neskôr sa zabil ožratý za volantom.
Zrejme podobne sa ako decko hrával aj istý rapper zovúci seba Game. 22. septembra bol podmienečne odsúdený za vydávanie sa za policajného dôstojníka. Zrejme sa niekam strašne ponáhľal, keď naskočil do taxíka niekde na Manhattane, užaslému taxikárovi nakričal, že je policajt v civile na dôležitej akcii a s taxíkom blikajúcim na červeno - Američania majú červené smerovky, tak to zrejme trochu mätie - sa prehnal cez Manhattan cez všetky križovatky na červenú. Náš rádobypolicajt sa hájil podobne inteligentne ako konal, pred súdom tvrdil, že taxikárovi povedal, že je hiphopová polícia a že jazda pod blikačkami bol taxikárov nápad.
Ale nielen hudobníci majú problém dospieť, nezriedka sa toto týka i fanúšikov a prejavy vedia byť skutočne vážne. Napríklad ak sa niekto zasekne v pubertálnom stave posadnutosti nejakou tou hviezdou. Takým prípadom bol Ricardo Lopez z Miami a jeho vyvolenou bola Björk. A Ricardo sa v septembri 1996 dozvedel, že jeho vyvolená sa chystá na svadbu, čo neuniesol. Videokamera, ktorú mal doma spustenú, zachytila, ako vydlabáva vnútro knižky, ako zostrojuje bombu a láskyplne ju do vydlabaného otvoru vkladá, škatuľa, červená stužka, londýnska adresa, na ktorej Björk v tej dobe bývala. Potom oholiť hlavu, pustiť si pieseň od milovanej, zobrať kvér a bum, o dieru v gebuli viacej. Polícia našla jeho telo o niekoľko dní, keď začalo smrdieť, a so záujmom si predmetnú nahrávku pustili. Lenže milý Ricardo zabudol pri svojom pláne na jeden významný detail – na Royal Mail. My, čo sme aktívni na britskom Ebay, by sme rovnakú chybu nespravili, veď mne raz išiel balík z Británie sedem týždňov. Našťastie, príslovečná rozvážnosť Royal Mail aj tentokrát slávila úspech a zásielka pre Björk sa našla ešte v triediarni niekde v južnom Londýne. Mimochodom, Björk tiež nereagovala príliš dospelo. Psychicky to neuniesla, svadbu zrušila, s Goldiem sa rozišla a odsťahovala sa do Španielska.
Niekoľko noticiek tohto týždňa. Tentokrát tu nemám prvé koncerty ani prvé nahrávky, ale jednu zvláštnu nahrávku tu predsa len nájdem. Firma Capitol vydala niekedy v roku 1955 pieseň Magic Melody nahratú Les Paulom. Ale táto mala nejaký divný či pokazený záver, a tak 17. septembra 1955 vydali u Capitol nahrávku Magic Melody part II, kde boli nahraté posledné dve noty predmetnej skladby ako oprava. Vydaná nahrávka mala dĺžku jednej sekundy. A ešte jedno významné prvé tu nájdem. 19. septembra 1970 sa začal prvý ročník festivalu Glastonbury, z ktorého do dnešných dní vyrástol fenomén, na ktorý sa každoročne – ak sa koná – vypredá všetkých cca 130.000 lístkov v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd bez toho, že by bolo známe čo i len jedno meno z účinkujúcich.
Snáď sa niečo nájde aj tento týždeň na rebríkoch. V roku 1969 sa na vrchol UK Chart dostali Creedence Cleerwater Revival a Bad Moon Rising. Ako červa pre tento týždeň hlasujem za rok 1974, v UK sa dostal na vrchol Carl Douglas a Kung Fu Fighting. V roku 1975 sa na vrchol US Billboard dostal David Bowie s piesňou Fame. V roku 1975 v Kanade vyhrali Sweet a Ballroom Blitz. V roku 1979 vyhral UK Chart Gary Numan s piesňou Cars. V roku 1985 boli na vrchole US rebríčka Dire Straits a Money for Nothing. V roku 1994 v Austrálii viedla Kylie Minogue a Confide in Me. V roku 2004 vedú v Kanade Green Day a American Idiot.
Je tu miesto pre oslávencov. 17. septembra je to pomerne slabé. Narodil sa Guy Picciotto (1965), gitarista výbornej kapely Fugazi, John Penney (1968), spevák od Ned´s Atomic Dustbin a rohatý Keith Flint (1969) od Prodigy. Anastacie necháme v priepasti zabudnutia. A nijako sa to nezlepší ani na ďalší deň. 18. septembra sa narodil Douglas Colvin známy ako Dee Dee Ramone (1951), basák Ramones, narodila sa Joanne Catherall (1962), jedna z dvojice speváčok Human League a narodeniny má aj rapper Cappadonna (1968) od Wu-Tang Clan. Trochu lepšie je to 19. septembra. Narodil sa Brian Epstein (1934), manažér Beatles, narodila sa Mama Cass (1941) od Mamas and Papas, narodil sa John Coghlan (1946), bubeník Status Quo, narodila sa jedna z prvých supermodeliek Twiggy (1949), ktorá pomerne úspešne fušovala i do hudby a preto som ju sem dal, narodil sa aj Jarvis Cocker (1963), egocentrický spevák kapely Pulp, narodila sa blonďavá holandská saxofonistka Candy Dulfer (1969), narodil sa Paul Winterhart (1971), bubeník od Kula Shaker a narodil sa Jim Ward (1976), spevák a gitarista kapiel Sparta a At the Drive-In. 20. septembra sa všetko vracia do slabších koľají, narodeniny má Alannah Currie (1957), speváčka od Thompson Twins, narodil sa David Hemmingway (1960), bubeník Housemartins a neskôr Beatiful South, narodil sa aj Nuno Bettencourt (1966), gitarový čarostrelec z kapely Extreme, aj nejaké sólové veci má na svedomí, a narodil sa Ben Shepherd (1968), basák Soundgaden. 21. septembra je toho viacej, narodil sa napríklad Leonard Cohen (1934), nedávno umrelý. Narodeniny má aj Don Felder (1947), gitarista kapely Eagles, Dave Gregory (1952), gitarista kapely XTC, Michael Algar (1962), gitarista a frontman Toy Dolls či Philthy Animal Taylor (1954), bubeník klasickej zostavy Motörhead, tiež už bohužiaľ nebohý. Takisto je už nebohý ďalší bubeník narodený 21. septembra, Jon Brookes (1968) z kapely Charlatans, bubeník od Korn David Silveria (1972) ešte oslavovať môže. Takisto sa v ten deň narodilo sebestredné hovädo menom Liam Gallagher (1972) z kapely Oasis a James Allan (1979), spevák a gitarista kapely Glasvegas. Aj 22. septembra je tu oslávencov pomerne dosť - narodil sa veľký hlas menom David Coverdale (1951), spieval u Deep Purple a neskôr Whitesnake, narodil sa austrálsky šialenec Nick Cave (1957), síce posledné veci ma nebavia, ale jeho rýchle obdobia milujem, narodil sa Nelson (1958), basák od New Model Army, narodila sa americká rockerka Joan Jett (1958) a narodil sa Andy Cairns (1965), gitarista a spevák výbornej írskej kapely Therapy?. 23. september a mám tu dilemu - pred týždňom som tu mal oslávenca Ray Charlesa (1918), a bolo to v poriadku. Dnes tu mám oslávenca Ray Charlesa (1930) a je to v poriadku takisto, oni boli potvory dvaja rovnakého mena. Ten známejší je ten dnešný. Neviem, či mám spomenúť istého Julia Iglesiasa, asi nie, nemám rád Real Madrid. Narodil sa aj Boss Bruce Springsteen (1949), ktorého tiež moc rád nemám, ale sem patrí, nie kvôli Realu Madrid, narodila sa výborná americká pesničkárka Ani DiFranco (1970) a nakoniec aj Benjamin Curtis (1978), gitarista z kapiel Secret Machines či School of Seven Bells.
Zubatá a kosatá sa znovu činila, bohužiaľ. 17. septembra 1991 zomrel na infarkt vo svojom vlastnom aute Rob Tyner, spevák kapely MC5, jeden z pionierov punku dávno pred britskou vlnou. 18. septembra 1970 tu mám ďalšieho prominentného člena klubu 27, v ten deň sa udusil vlastnými zvratkami Jimi Hendrix. Samozrejme, aj tu si môžete vybrať z mnohých teórií od samovraždy po vraždu, ponuka je široká. 19. septembra 1973 zomrel na následky poľutovaniahodného omylu, keď si poplietol kokaín s heroínom Gram Parsons, spevák od Byrds a Flying Burito. Nasledujúci deň jeho mŕtvolu manažér Byrds Phill Kaufmann a jeden z roadie Byrds Michael Matrin ukradli z márnice, odviezli do Cap Rock v kalifornskej púšti, kde ju spálili, vraj podľa posledného Gramovho želania. Neskôr boli za tento počin zavretí. 21. septembra 1987 zomrel vraj najväčší basgitarista všetkých čias Jaco Pastorius na následky bitky s vyhadzovačom Midnight Bottle Clubu vo Wilton Manors na Floride. Bol slušne vyhodený a silou mocou sa snažil dostať naspäť, dostal nakladačku a dva dni bol v kóme, kým zomrel. Holt, pajác a kaukliar.
mimochodom, 288
