Všetko ľudské konanie má svoje následky. Niekedy očakávané, niekedy neočakávané. Niekedy neznateľné, niekedy neuveriteľné. Kvôli zabudnutej podložke pod maticu zhorí lietadlo, kvôli výsledku futbalového zápasu vypukne vojna v strednej Amerike, kvôli jednému jablku padnú hradby Tróje. A čo dokážu narobiť také slová, v podstate nevinné, akurát vyslovené na nie úplne vhodnom mieste, nie v úplne vhodnom, čase či pred nie úplne vhodným publikom? Napríklad, koľké životné trable si vie človek priviesť iba tým, že na zlom mieste a v zlom čase povie obyčajné Áno. Ale i iné slová vedia odštartovať veľké veci.
Napríklad Eric Clapton niekedy v auguste 1976 na koncerte v Birmminghame bol hodne ožratý. A skončilo to tak, že si pustil hubu na špacírku, vyjadril podporu ministrovi známemu antiimigračnou politikou, vravel niečo o čiernej kolonizácii Británie, posielal domov všetkých Aziatov a čiernych a svoju deklamáciu zakončil sloganom Keep Britain White. V tej dobe ešte zďaleka nebola oficiálna nálada v spoločnosti v znamení korektnosti, ale i tak sa následky začali ukazovať. 29. augusta vyšiel v hudobnom magazíne Sound článok ako odpoveď milému Ericovi. Pomerne trefne mu pripomenuli, že polovica jeho hudby je čierna, že on sám je najväčším rockovým kolonizátorom. Takisto mu pripomenuli, že on si otvára hubu na obyvateľov Británie, ktorí tam žijú, pracujú a platia dane, zatiaľ čo on síce v Británii zarába, ale kvôli daniam sa oficiálne presťahoval do štátov a všetky svoje príjmy zdaňuje tam. Článok obsahoval aj výzvu pre hudobníkov pridať sa k vznikajúcemu hnutiu Rock Against Racism. Výzva sa stretla s veľkým ohlasom, hnutie v ďalších rokoch organizovalo mnoho a mnoho koncertov, festivalov či iných podujatí, a tak vlastne Eric svojimi rasistickými žvástami paradoxne napomohol slniečkizácii nášho sveta.
Ono, rasizmu i reakcií naň je v hudbe požehnane a bohužiaľ to platí dodnes. Napríklad v spomínanom roku 1976 vypukli rasové nepokoje v Londýne 30. augusta počas tradičného karnevalu na Notting Hill. Medzi zranenými v pouličných bitkách boli aj Joe Strummer a Paul Simmonon z kapely Clash, a Joe ako reakciu na prežité napísal pieseň White Riot, ktorá sa stala prvým singlom kapely. Vlastne, tento týždeň máme aj 60. výročie slávneho prejavu Martina Luthera Kinga, ten predniesol 2. septembra 1957. Aby som ostal tematický, uviedol ho Peter Seeger, ktorý pred Kingom odspieval svoju pieseň We Shall Overcome.
Pár noticiek z kolonky prvých. Prvé albumy - 27. augusta vyšiel debut kapely Pearl Jam nazvaný Ten, predalo sa ho 13 miliónov kópii. 29. augusta 1980 vyšiel prvý album UB40 nazvaný Signing off a 29. augusta 1994 vydali Oasis ich debutový album Definitely Maybe. Oasis musím spomenúť ešte raz, 28. augusta 2009 sa definitívne, nie maybe rozpadli, keď Noel Gallagher opustil kapelu uprostred turné. Vraj sa to už s Liamom nedalo vydržať, Liam je ukážkovým príkladom hudobníka, ktorému zo slávy totálne preplo gebuľu. A z podobnej kategórie je tu aj 29. august 1966, v ten deň odohrali svoj úplne posledný radový koncert Beatles na štadióne Candlestick Park v San Franciscu.
Niečo z hitparád skúsim pohľadať. V roku 1985 v UK viedli UB40 spolu so speváčkou od Pretenders Chrissie Hynde a piesňou I Got You Babe. V roku 1987 viedli US Billboard Los Lobos a La Bamba. V roku 1993 na Novom Zealande viedli Green Jelly a Three Little Pigs. V roku 1998 viedli UK Chart Manic Street Preachers s piesňou If You Tolerate This Your Children Will Be Next, v roku 2005 zas Oasis a The Importance Of Being Idle.
Tak a je tu priestor pre oslávencov, tentokrát je zoznam pomerne dlhý a aj kvality sa tam nájde dostatok. 27. augusta sa narodila kapverdská diva Cesária Évora (1941), narodil sa aj Aleksandar Živojinović (1953), známejší pod menom Alex Lifeson, gitarista kapely Rush, ďalej Glen Matlock (1956), ktorý bol pôvodný basák u Sex Pistols a hrá aj v ich obnovenej zostave, Tony Kanal (1970), britský basák od amerických No Doubt, narodil sa americký house DJ a producent Felix da Housecat (1971), Björn Gelotte (1975), gitarista a spevák In Flames a Sarah Neufeld (1979), huslistka od Arcade Fire. 28. augusta sa narodil Danny Seraphine (1948), bubeník kapely Chicago, narodil sa aj Hugh Cornwell (1949), bývalý gitarista a spevák kapely Stranglers, s ktorou sa však niekedy v roku 1990 nerozišiel moc v dobrom a dodnes spolu chlapi nehovoria. Ešte tu mám dve dámy, narodila sa Shania Twain (1965), kanadská speváčka presahujúca dnes už hranice country žánru, a narodeniny má aj žena dnes disponujúca najlepsím hlasom v celej branži, angličanka Florence Welch (1986), speváčka u Florence and the Machine. 29. augusta sa narodil Sterling Morrison (1942), gitarista klasickej zostavy Velvet Underground, bohužial ho dnes ešte spomeniem. Narodila sa aj ďalšia zo žien s nezabudnuteľným hlasom, američanka gréckeho pôvodu Diamanda Galás (1955), ktorú mám rád najmä vďaka jej výbornej spolupráci s Johnom Paulom Jonesom od Led Zeppelin. Narodil sa aj Michael Jackson (1958), ktorý sa chcel dožiť 150 rokov. Netrafil sa iba o stovku, to nie je také zlé. Keby som náhodou mal v zozname málo žien s veľkými hlasmi, tak pridám aj Liz Fraser (1963), speváčku výborných Cocteau Twins. Narodeniny majú ešte aj Chris Gorman (1967), bubeník od Belly, ktorí mimochodom sa takisto dali znovu po dlhých rokoch dohromady, Alex Griffin (1971), jeden z dvojice basákov u Ned´s Atomic Dustbin, Kyle Cook (1975), gitarista od Matchbox 20 a David Desrosiers (1980), basák sladučkých Simple PLan. 30. augusta sa narodil Ernie Ball (1930), ten, ktorý vymyslel ťahané géčko, hovorím samozrejme o gitarových strunách. Všetky ladičky ho nenávidia. Narodil sa aj John Peel (1939), britský DJ a legenda rádia BBC, chlap, ktorý objavil viac muzikantov a kapiel, ako celý zvyšok BBC dohromady. Ale mám tu aj muzikantov, aby sa nepovedalo, narodil sa napríklad John Phillips (1935) zvaný Papa John z kapely Mamas and Papas, kde spieval a hral gitaru, narodil sa Micky Moody (1950), ktorý hrával na gitaru u Whitesnake, narodil sa britský trance DJ a producent Paul Oakenfold (1963) a Lars Frederiksen (1971), gitarista a spevák u Rancid. 31. augusta sa narodil írsky bard Van Morrison (1945), narodil sa Bob Welch (1945), spevák a gitarista Fleetwood Mac či Rudolf Schenker (1948), gitarista nemeckých Scorpions. Musím ho spomenúť, aby ma znovu neobvinili z toho, že nemám rád nemecký hevimetal, pritom ja nemám rád nemecký hevimetal. Radšej by som spomínal mená ako Gerard Love (1967), ktorý je basákom u mojich obľúbených Teenage Fanclub, Craig Nicholls (1977), gitarista a spevák Vines , Del Marquis (1977), gitarista od Scrissor Sisters alebo Simon Neil (1979), gitarista a spevák Biffy Clyro. 1. septembra sa narodilo niekoľko škaredých vecí, ako nový školský rok, Barry Gibb, Gloria Estefan či Bill Kaulitz, ale nájde sa aj niečo príjemnejšie. Napríklad sa narodil Don Blackman (1953), americký pianista, ktorý hrával s George Clintonom či s Earth, Wind and Fire, Bruce Foxton (1955), basák kapely The Jam, Richard Lewis zvaný Cass (1960), nie ten odtiaľto, ale ten od Skunk Anansie, hrá tam na basu, Joseph Williams (1960), spevák kapely Toto, J. D. Fortune (1973), ktorý sa z reality show RockStar dostal za mikrofón u INXS, uvoľnený po samohaniacom viselcovi, Omar Rodriguez-Lopez (1975), gitarista u Mars Volta a At the Drine-In a Babydaddy (1976), klávesák Scrissor Sisters. 2. septembra sa narodil Hugo Montenegro (1925), americký skladateľ a líder vlastného bigbandu, ale sem sa dostal kvôli tomu, že napísal úžasnú hudbu ku filmu The Good, the Bad and the Ugly. Narodil sa aj americký avantgardný skladateľ a saxofónista John Zorn (1953), narodil sa Fritz McIntyre (1958), klávesák Simply Red, Steve Porcaro (1957), klávesák Toto, Jerry Augustyniak (1958), bubeník 10.000 Maniacs, Dino Cazares (1966), priestorovo výrazný gitarista Fear Factory a Sam Rivers (1977), basák Limp Bizkit.
Smrtka nemá ani prázdniny, ani dovolenky, potvora jedna zubatá. Tento týždeň sa síce pretrhnúť nešla, ale svoje si odkosila. Tento týždeň tu mám samé prirodzené úmrtia. 27. augusta 1967 zomrel Brian Epstein, manažér kapely Beatles. Predávkoval sa pilulkami na spanie. 27. augusta 1990 sa zabil famózny americký gitarista Stevie Ray Vaughan, v hmle helikoptéra, ktorú si prenajal na presun medzi koncertmi, narazila do kopca. A 1. septembra 2009 sa zabil Jake Brockman, klávesák kapely Echo and the Bunnymen. Zabil sa na motorke na ostrove Mann, kde prišiel na amatérsku Tourist Trophy zvanú Manx. Jeho motorka sa zrazila so sanitkou.
mimochodom, 242
