Dopátrať sa ku koreňom býva väčšinou ťažké, a to nielen v hudbe. Kto už dnes zistí, v koho gebuli skrsla ako prvého myšlienka na údené králičie klobásy, obojručnú pätnásťkilovú pucku, prípadne fígeľ s odpočtom DPH? Napríklad už len to je zvláštne, že bežné veci dennej spotreby mávajú často iných vynálezcov, zväčša jedného v USA, či podobnom semeništi zahnívajúceho kapitalizmu a druhého v Sovietskom zväze. Ten druhý spravidla danú vec vynašiel o niekoľko rokov pred svojím imperialistickým kolegom, naviac jeho prototyp zbúchaný v zemljanke vo Vorkute za dlhých polárnych nocí bol omnoho dokonalejší, ako ten od vykorisťovateľov. Vlastne je záhadou, že mimo Sovietskeho zväzu o ňom nikto nikdy nepočul. Ale veď vieme, kto je za tým. Ale nie o tomto som chcel.
Chcel som o hľadaní koreňov v hudbe. A to je zväčša nie že ťažké, ale priam nemožné. Kto už dnes zistí, kedy sa z chatrče česača bavlny niekde u St. Louis ozvalo prvé blues? Kedy v klube v New Orleans hľadať prvé tóny jazzu? I ten punk Briti pokladajú za svoj vynález roku 1976, Američania za svoj roku 1972 a poľskí Židia za svoj roku 1936, môžete si vybrať. Ale jednu výnimku by som predsa len našiel. Všeobecne sa zvykne u žánrových pamätníkov uznávať, že dňa 11. augusta 1973 sa narodil hiphop, a to konkrétne vo West Bronxe, 1520 Sedgwick Avenue.
Toho večera sa v spoločenskej miestnosti bytového domu sídliaceho na danej adrese konala párty sestry miestneho DJ-a, ktorý si hovoril Kool Herc. Rodák z Jamajky, ktorý sa presťahoval do New Yorku ako desaťročný, v tej dobe cibril svoj štýl, ktorý sa hodne líšil od ostatných a bol variáciou toho, čo počúval od miestnych selektorov ako decko na Jamajke. Používal dva gramofóny s crossfaderom nie preto, aby dosiahol plynulý prechod medzi rôznymi skladbami, ale na oboch tanieroch mal rovnakú nahrávku a pracoval s rôznymi pauzami, prelínaniami rytmov - technika, ktorú neskôr nazvali brak beat. A ten deň jeho kamarát Coke La Rock pridal do týchto páuz deklamácie v štýle MC´s a legenda bola na svete. Na party bolo cca 300 ľudí, ale jej ohlas bol po celom Bronxe a postupy Kool Herca pomerne rýchlo prebrali Afrika Bambaata či Grandmaster Flash, vrátane zapojenia rapperov do produkcie. Ako to býva, samotný Kool Herc bol jeden z mála pionierov, ktorí na tejto hudbe nezbohatol.
Ale nie vždy sú poslucháči unesení výkonom jedinca, ktorý púšťa platne. Napríklad susedia istého Karla Wiosnu z waleského mestečka Graig zrejme neboli veľmi hudobne založení. Alebo iba mali vkus, ťažko povedať, v každom prípade opakované počúvanie skladby Believe od Cher neustáli a obrátili sa na úrady. Karl Wiosna zareagoval po svojom, Cher nahradil kapelou U2 a veselo v produkcii pokračoval. Tak úrady zasiahli, skonfiškovali milého Wiosnu i jeho aparatúru a celá záležitosť sa dostala pred súd. A ten veru tiež pre Karlovu záľubu veľa pochopenia nemal, a tak okrem obligátnej pokuty mu bol uložený trest najvyšší – celá jeho zbierka hudby, a navrch aj celá jeho domáca aparatúra boli 11. augusta 2008 úradne zničené.
A ešte nekompromisnejšie vedia byť inštitúcie štátnej moci, pokiaľ sa niekto postaví priamo im, aj keby to bolo iba verbálne. Rapperi z kapely N.W.A si to mohli užiť z prvej ruky na svojom koncerte 6. augusta 1989 v Detroite. V momente, keď hrali svoju skladbu s nevinným názvom Fuck Tha Police, dostavila sa na koncert miestna fucking Police a produkciu stopla. Samozrejme, skončilo sa to hromadnou bitkou s publikom. Členovia kapely boli políciou odvedení do ich hotela, kde ich na niekoľko dlhých hodín zavreli do malej miestnosti a hovorili o rôznych zatknutiach a podobných príjemných veciach. Neskôr sa miestna polícia obhajovala, že sa iba chceli ísť pozrieť, či im kapela dokáže text danej piesne odrapovať priamo do očí.
Niekoľko krátkych noticiek. Dnes tu nemám mnoho prvých koncertov, iba debut Fleetwood Mac, ktorý sa odohral 12. augusta 1967 v rámci National Jazz and Blues Festivalu vo Windsore, ale zato tu mám niekoľko posledných. Ramones odohrali svoj posledný koncert 6. augusta 1996 v Hollywoode, 9. augusta 1986 odohrali svoj posledný koncert Queen s Freddiem Mercurym na Knebworth Park Festival v Anglicku a 12. augusta 1970 v Harvarde odohrala svoj posledný koncert Janis Joplin. Koncert, ktorý sa odohral 12. augusta 1989 v Moskve a vystúpili na ňom napríklad Motley Crue, Ozzy Osbourne, Bon Jovi, Skid Row alebo The Scorpions, bol výnimočný trochu iným spôsobom. Vôbec prvýkrát v Sojúze bolo dovolené divákom na rockovom koncerte stáť či tancovať, všetky dovtedajšie koncerty zahraničných hviezd boli striktne iba na sedenie.
Tak a niečo málo z hitparád. V roku 1963 sa na vrchol US Hot 100 dostal vtedy iba trinásťročný chlapec menom Stevie Wonder s piesňou Fingertips part II. V roku 1967 sa na vrchol UK Chart dostal Scott McKenzie s hymnou hippies San Francisco (Wear Some Flowers in your Hair), v roku 1972 tu viedol Alice Cooper s piesňou School´s Out. A v roku 1982 boli úplne hore Dexys Midnight Runners a Come On Eileen. V roku 1994 vo Fínsku boli na vrchole Youssou N'Dour & Neneh Cherry a 7 Seconds a v roku 2001 HIM a Pretending.
Tak a sú tu oslávenci. Keď som sa občas sťažoval, že nejaký deň je poslabší, nebývalo to až tak očividné, ako je to u dátumu 6. august. To tu mám iba jedno meno, a navyše ide o teploša s parochňou, ktorý nikdy na nič nehral a bohuvďaka ani nespieval. Ale vďaka nemu existovali Velvet Underground, a to ako vstupenka sem bohato stačí. 6. augusta sa narodil Andy Warhol (1928). 7. augusta sa to trochu zlepší. Narodil sa Bruce Dickenson (1958), pilot vlastných aeroliniek, hrdý majiteľ fotky, kde je v pilotnej uniforme vedľa letového dispečera Sveťa Korbela. A vo voľnom čase spieva u Iron Maiden. Vlastne, sakra, veď Sveťo Korbel (1967) má narodeniny 6. augusta, tak to nie je s tým dňom také slabé. Samozrejme hovorím o gitaristovi od Slobodnej Európy, držiteľovi čestného vyznamenania za zásluhy o slovenský punk. Ale naspäť k 7. augustu, v ten deň sa narodil ešte aj Ian Dench (1964), frontman EMF, Kristen Herch (1966), speváčka a gitaristka Throwing Muses a Kristian Eivind Espedal zvaný Gaahl (1975), spevák Gorgoroth. 8. august je silnejší deň. Narodil sa John Gustafson (1942), basák, ktorý hrával s Ianom Gillanom či v Roxy Music, Chris Foreman (1956), gitarista Madness, Dennis Drew (1957), klávesák 10.000 Maniacs, Rikki Rockett (1961), bubeník u Poison, narodil sa The Edge (1961), gitarista od U2, ktorých ja moc nemusím, El Hefe (1965), gitarista a trubkár od NOFX, Huey Morgan (1968), frontman od Fun Lovin´ Criminals a Scott Stapp (1973), spevák od Creed. 9. august a zasa mimoriadne slabý deň, pokiaľ nechcem spomínať nejaké Whitney a Juanesov, ostane mi iba Sam Fogarino (1968), bubeník Interpol. 10. augusta je to iba o niečo lepšie, narodil sa Leo Fender (1909), ten, ktorý dal masám muzikantov zopár mimoriadne škaredých nástrojov, ale tak v správnych rukách sa z nich rinulo hodne dobrej hudby. Narodil sa aj Ian Anderson (1947), spevák a flautista od Jethro Tull, čo je kupodivu dobrá kapela, Jon Farriss (1961), ktorý býval bubeníkom u INXS, Leigh Marklew (1968), basák u Terrorvision a Christofer Johnsson (1972), dlhoročný gitarista u Therion. 11. augusta sa stále nič nelepší. Narodil sa Ian Stuart Donaldson, ale zátvorku mu nedám, lebo po svojich punkových začiatkoch sa neskôr dal so svojou kapelou Skrewdriver na dráhu white power rock a dnes je vnímaný ako vedúca osobnosť rasistickej scény a v slušnej spoločnosti nemá vlastne čo hľadať. Radšej spomeniem mená ako Bob Mothersbaugh (1952), gitarista a spevák od DEVO, Bragi Ólafsson (1962), ktorý býval basákom u Sugarcubes alebo Benjamin Gibbard (1976), spevák a gitarista u Dead Cab for Cutie. 12. augusta sa narodil Ron Mael (1945), klávesák od Sparks, narodil sa aj Mark Knopfler (1949), frontman kapely Dire Straits, ktorú mám veľmi rád, narodil sa gitarový šialenec Pat Metheny (1954), ďalej aj Roy Hay (1961), gitarista od Culture Club, Bon Harris (1965), bubeník, klávesák a občasný spevák výbornej kapely Nitzer Ebb, narodila sa pesničkárka Tanita Tikaram (1969) a aj Linde Lindström (1976), gitarista od HIM.
Samozrejme, nakoniec aj tento týždeň vyhrabem nejaké mŕtvolky. 7. augusta 2011 zomrel na aneurizmus Marshall Grant, dlhoročný kontrabasista Johnnyho Casha. 9. augusta 1995 umrel Jerry Garcia, frontman kapely Grateful Dead. Kupodivu ho nezabili drogy, ktorých veru spapal za svoj život niekoľko vagónov, a párkrát si i rôznymi kolapsami prešiel, ale umrel na srdcový infarkt. 12. augusta 1985 narazil do hory Takamagahara sto kilometrov od Tokia neovládateľný Boeing 747, medzi 509 cestujúcimi zahynul aj Kyu Sakamoto, prvá hudobná hviezda z Japonska, ktorá sa presadila i mimo japonských ostrovov, v júni 1963 vyhral US hitparádu s piesňou Suriyaki. A nakoniec, 12. augusta 1992 zomrel na následky mŕtvice John Cage, americký skladateľ experimentálnej hudby, paradoxne známy najmä svojou skladbou 4´33“, ktorá pozostáva, ako napovedá i jej názov, zo štyroch minút a tridsiatich troch sekúnd úplného ticha.
mimochodom, 207
