Živé vystúpenie je vždy tak trochu lotéria, ako zo strany účinkujúcich, tak i obecenstva. Prídu ľudia, udrží sa spevák na nohách? Nezasiahne moc štátna, či sily prírodné? Alebo promotér zdrhne i s peniazmi za predané lístky a nechá kapelu po koncerte s nezrovnaným účtom na bare a bez nocľahu? Publikum môže kapelu vyniesť na pleciach po koncerte ku baru a tam sláviť až do rána, ale takisto môžu speváka vyhodiť z okna, basáka priškrtiť hrubým éčkom a bubeníkovi naraziť kopák na gebulu. Nečakané tornádo môže odniesť strechu, zriadenec elektrární odcvaknúť merač kvôli polročnému dlhu za energie, kvôli zle vyvedenému menu kapely sa namiesto vyznávačov black metalu na koncert dostaví miestna bunka aliancie za rodinu. Veru, možnosti katastrofického zlyhania sú mnohoraké.
Pomerne bizarné zlyhanie koncertu zažili návštevníci koncertu Kings of Leon v meste St. Louis 23. júla 2010. Koncert sa konal vo Verizon Amphitheatre, a akonáhle sa ozvali tóny prvej skladby, prebudili sa na nosníkoch držiacich strechu nad pódiom tisíce holubov. A čo urobí taký čerstvo zobudený holub - no, vykadí sa. Kapela odrazu bola doslova v bombardovaní holubieho trusu, basák miesto hrania viacej utieral gitaru od hoven, spevák sa bál kuknúť nahor, čo za holubí armagedon tam rozpútali. Kapela vraj nechcela koncert prerušiť, ale v priebehu tretej piesne uznali, že pre dnešok holuby vyhrali a zasraný koncert zabalili.
Samozrejme, sú i triviálnejšie dôvody, prečo zrušiť koncert. Napríklad kapele Megadeth 23. júla 2001 zrušili malajzijské úrady koncert v Kuala Lumpure z dôvodu, že uznali závadným vizuál kapely. Najmä ich známeho maskota Vic Rattleheada. Klasicky, padali slová o devastujúcom vplyve na miestnu mládež, a neostalo iba pri zakázanom koncerte. Vizuálne poburujúce platne Megadeth boli skonfiškované z obchodov a ďalší predaj bol zakázaný.
Tak ale dosť bolo vyšších mocí, koncert vie samozrejme skaziť i samotný interpret alebo publikum. Keď 25. júla 1965 nakráčal mladý Bob Dylan pred publikum na Newport Folk Festivale, ešte nikto netušil, že prichádza revolúcia. Dylan si dovolil vec do tých dôb neslýchanú - on, folkáč, vytiahol elektrickú gitaru. Reakcie publika boli vskutku búrlivé - tradicionalisti spustili protesty, mladšia časť publika spustila ovácie. Pete Seeger v zákulisí vravel, že by najradšej presekal káble. Ale svet sa už nedal zastaviť. Mimochodom, podobne dopadol Vlasta Redl, keď niekedy v polovici osemdesiatych rokov došiel s elektrifikovanou kapelou na Portu.
Ešte niekoľko noticiek. V tomto týždni vyšlo zopár dôležitých albumov, napríklad 25. júla 1980 vydali AC/DC album Back in Black. Tejto platne sa predalo 49 miliónov kópií, čím je dodnes najlepšie predávaným albom žánru hard & heavy. 27. júla 1983 vydala svoj prvý album neznáma krpatá baba, ktorá si provokatívne vravela Madonna. Album sa ani nedostalo do hitparád, ale v kluboch istý úspech zaznamenalo. 26. júla 2012 nevyšla žiadna zásadná platňa, ale mal premiéru film Searching for Sugar Man, o netušenej hviezdnej kariére zabudnutého pesničkára Sixta Rodrigueza v Južnej Afrike, veľmi silný príbeh.
Ideme sa pozrieť, čo sa tento týždeň našlo na rebríku. V roku 1967 vyhrali US Billboard Hot 100 Doors s piesňou Light My Fire, v Kanade vtedy viedli Jefferson Airplane a White Rabbit. V roku 1971 v UK viedli T-Rex a Get It On, v roku 1973 Garry Glitter a I´m the Leader of the Gang. V roku 1974 vyhral v US John Denver a Annie´s Song, v roku 1982 sa vďaka filmu Rocky III dostali na vrchol Survivor a Eye of the Tiger. V roku 1985 sa na vrchol UK Chart dostali Eurythmics a There Must Be an Angel. O rok neskôr, v roku 1986, vystriedal na vrchole US hitparády Peter Gabriel so skladbou Sledgehammer svoju pôvodnú kapelu Genesis, ktorá vyhrala týždeň predtým. V roku 1993 vyhrali v Kanade Soul Asylum a Runaway Train, v roku 2001 zas U2 a Elevation.
Tak a je tu znovu čas pre oslávencov. 23. júla síce nemáme ohromujúce počty, ale s kvalitou to nie je zlé - narodil sa napríklad Martin Gore (1961) z kapely Depeche Mode, Nick Menza (1964), bubeník od Megadeth, Saul Hudson známejší ako Slash (1965), gitarista klasickej zostavy Guns´n´Roses, hrával aj vo Velvet Revolver a kedysi hral aj v Bratislave so svojou kapelou Slash´s Snakepit, narodil sa Fran Healy (1973), gitarista a spevák od Travis a narodeniny má aj Katy B (1989). Zato ďalší deň, 24. júla, je to skutočne slabé. Ak nechcem spomínať nejaké Jennifery Lopezy, čo nechcem, lebo sem nepatria, tak mi ostane iba Larry Gott (1957), gitarista od James. Ďalší deň je trochu lepší, 25. júla stojí za zmienku Manny Charlton (1941), gitarista od Nazareth, Mark Clarke (1950), ktorý hrával basu u Colloseum a zahral si aj v Judas Priest či Rainbow, narodil sa Thurston Moore (1958), spevák a gitarista od Sonic Youth a po rozchode s Kim Gordon a následnom rozpade kapely dnes hráva sólovo, teda s vlastnou kapelou. Hral aj toho roku na Pohode a síce to nebol úplne top koncert, ale príjemné počúvanie to bolo rozhodne. Narodila sa aj Maureen Herman (1966), basáčka od Babes in Toyland, Richard Colburn (1970), bubeník Belle and Sebastian a Dani Filth (1973), spevák od Cradle of Filth. 26. júla je ďalší deň, kedy sa nedá nehovoriť o kvantite, ale kvalita sa nájde. Narodil sa Mick Jagger (1943), až do objavenia sa Stevena Taylora najväčšia papuľa v branži, samozrejme vravím o spevákovi Rolling Stones, narodil sa Roger Taylor (1949), bubeník Pink Floyd, Headliner (1967) od Arrested Development a narodil sa aj Dave Baksh (1980), gitarista od Sum 41. 27. júla tu mám zopár basákov, narodil sa Conway Savage (1960), basák od Nicka Cavea a jeho Bad Seeds, Karl Mueller (1962), basák od Soul Asylum a Rex Brown (1966), basák od Pantery. Ešte za zmienku stojí Abe Cunningham (1973), bubeník od Deftones. 28. júla sa narodil Rick Wright (1943), dlhoročný klávesák od Pink Floyd, Gerald Casale (1948), basák od DEVO, Steve Morse (1954), gitarista, ktorý nahradil u Deep Purple Richieho Blackmoorea po jeho poslednom odchode a kapele to veru prospelo, narodil sa Taka Hirose (1967), basák od Feeder a narodil sa aj Michael Amott (1970), gitarista kapiel Arch Enemy, Carnage alebo Carcass. A konečne 29. júla, znovu nijako plodný deň. Narodil sa Geddy Lee (1953), basák a spevák kanadských Rush, John Sykes (1959), gitarista, ktorý hrával u Thin Lizzy, Whitesnake a dnes hráva sólovo, Paavo Lötjönen (1968), jeden z kvarteta Apocalyptica a na konci zoznamu tohto týždňa je Simon Jones (1972), ktorý hrával na basu u Verve.
Zoznam mŕtvoliek tohto týždňa je znovu poriadne dlhý. Otvára ho Keith Godchaux, klávesák Grateful Dead. Umrel 23. júla 1980 na následky automobilovej nehody, ktorá sa mu prihodila dva dni predtým na ceste z jeho narodeninovej party. Neviem ďalšie podrobnosti, či mal požité, či vôbec šoféroval, čiže ťažko zhodnotiť mieru prirodzenosti daného úmrtia. Podobne sa predviedol aj Rob Collins, klávesák Charlatans, s dátumom 23. júl 1996. Aj on si sadol ožratý do svojho auta, narval to niekde do steny a keďže nebol pripútaný, vyletel cez strešné okno. Čiže tu sa o prirodzenej rockovej smrti dá hovoriť viacmenej s istotou. Ďalej je tu samozrejme Amy Winehouse, ktorá si svoju vstupenku do klubu 27 vybrala 23. júla 2011. Tiež patrí do zoznamu prirodzených úmrtí, keďže umrela na otravu alkoholom. U Grateful Dead mali klávesáci blbý týždeň. Spomínaného Keitha nahradil za klávesmi Brent Mydland, ktorý ale o desať rokov neskôr, 26. júla 1990, predviedol ďalšiu z variácií prirodzeného rockového skonu, vybral si predávkovanie drogami, konkrétne kombináciu morfínu a kokaínu, čo mne osobne moc zmysel nedáva, ale tak čo ja o tom vlastne viem. Zo zoznamu prirodzených úmrtí sa vymyká Leon Wilkeson, basák od Lynyrd Skynyrd, ktorého našli mŕtveho 27. júla 2001 mŕtveho v hotelovej izbe v Ponte Vedra Beach na Floride. Umrel v spánku na nejaké dlhotrvajúce ochorenie pečene a pľúc. Ale aby sme sa vrátili naspäť ku prirodzenejším prípadom, mám tu basáka kapely Pennywise Jasona Thirska, ktorý toľko trpel depresiami vyvolanými dlhoročným alkoholizmom, až sa 28. júla (niektoré zdroje uvádzajú 29. júla, kedy jeho telo našli) odstrelil, vstupenku do klubu 27 prešvihol o pol roka. Konečne je tu koniec dlhého zoznamu, a tam mám Cass Elliot, speváčku od Mamas and Pappas, ktorá umrela 29. júla 1974 v Londýne. Bola to tá korpulentnejšia z dvojice speváčok kapely, a po jej smrti sa rozkríkla fáma, že umrela tak, že sa zadusila šunkovým sendvičom. V skutočnosti ju dostal obyčajný infarkt.
mimochodom, 170
