V lete spoločnosť funguje v špeciálnom režime. Kluby zatvorené, cesty a parkoviská prázdnejšie, hudobníci rozcestovaní po festivaloch, a v práci polka ľudí absentuje. Ale samozrejme, sú i ľudia, ktorých tvorivá činnosť neutícha ani v tomto čase. Napríklad vedci. A to nielen britskí. Aj keď, občas sa venujú i prízemnejším cieľom, ako je zvládanie jadrovej fúzie, hľadaniu vakcíny proti AIDS či analýze spotrebiteľského správania zákazníkov celosvetového reťazca obchodných domov.
Tak si občas tieto hlavy študované posvietia aj na záležitosti súvisiace s hudbou. A občas sa človek nestačí čudovať, koľko evidentného úsilia je možné vynaložiť na obhájenie úplne samozrejmých tvrdení. Napríklad, dňa 22. júla 2005 boli zverejnené výsledky štúdie, ktorú si objednala nemenovaná poisťovacia spoločnosť. Zo štúdie vyplynulo, že počúvanie nevhodnej hudby za volantom vedie ku zvýšenej šoférskej agresivite a že spievanie si za volantom prispieva ku stimulácii mysle. Ako piesne ku šoférovaniu vhodné boli uvedené Pulp Disco 2000 a Hey Ya od Outcast, a naopak vyslovene neodporúčali Firestarter od Prodigy. Nu, čo dodať, nech vedci radšej neskúmajú, ako šoférujem, keď mi hrá poriadne nahlas Jesus Built My Hotrod od Ministry.
Iný britský vedecký tím - priamo z univerzity v Cambridge - si vybral o niečo komplexnejší problém. Vydal sa skúmať, aký by sa dal nájsť súvis medzi osobnými hudobnými preferenciami a spôsobom rozmýšľania konkrétneho jedinca. Spracovali sériou testov vzorku 4.000 respondentov. Výsledkom publikovaným 22. júla 2015 bolo pre niekoho prekvapivé zistenie, že ľudia, ktorí sú viac empaticky založení, preferujú ľahšie či pomalšie žánre, naopak ľudia vyznačujúci sa systematickým a analytickým myslením preferujú punk a metal. Teraz znovu neviem, čo si mám o sebe myslieť, keďže ja mám rovnako rád Plíhala ako Napalm Death. Zrejme si vždy všetko podrobne a systematicky rozanalyzujem a potom sa nad výsledkami rozrevem. Vlastne to aj celkom sedí.
Ale dosť bolo o robote, leto je i o inom. Samozrejme, často v tejto dobe budem spomínať festivaly, a za úplne prvý open air festival v histórii sa považuje Newport Jazz Festival, ktorý sa odohral v dňoch 17. a 18. júla 1954. Na programe boli i mená ako Billie Holliday či Gene Kruppa Trio. Festival, čudujsasvete, čulo funguje do dnešných dní. A ešte jeden festival tohto týždňa stojí za zmienku. 18. júla 1991 sa spustil prvý ročník amerického kočujúceho festivalu Lollapalooza, setlist čítal mená ako Jane's Addiction, Siouxsie and the Banshees, Nine Inch Nails, Living Colour, Ice-T, Butthole Surfers, Rollins Band či Fishbone. Veru, hneď by som sa dal ukecať. Inak, ku Lollapalooze tu mám ešte jednu noticku. Na tretom ročníku odohrali pamätné vystúpenie Rage Against the Machine. Ale pamätné trochu inak, ako by si človek predstavoval. Na protest proti cenzúre zo strany Parents Music Resource Center - to sú tí, čo dávajú na cédečka či koncertné plagáty nálepky Parental Advisory - vystúpili 18. júla 1993 v Philadelphii kompletne nahí, s výnimkou bielej pásky prelepenej cez ústa. Dvadsaťpäť minút jednoducho stáli na pódiu, nástrojov sa ani nedotkli, iba na hrudiach mali napísané veľké písmená PMRC. Správa už neuvádza, či fanynky šaleli viac, ako obvykle.
Tak a som tu aj s priehrštím krátkych noticiek. Prvé sa týkajú kráľa Elvisa. 18. júla 1953 sa osemnásťročný vodič nákladiaku Elvis zastavil v Memphis Recording Service, kde zaplatil 3,98$ a nahral svoje prvé dve piesne. Bol to darček pre jeho mamku, časy Cadillacov prišli až neskôr. O rok neskôr, 19. júla firma Sun Records vydala Elvisovi prvý singel, v predaji bol iba v Memphise a okolí, náklad bol 7.000 kusov. Nechcem radšej vedieť, za koľko sa dnes originály dražia na Ebay. Prvú LP vydali aj Guns´n´Roses, dňa 21. júla 1987 vyšlo Appetite for Destruction. Predalo sa 28 miliónov kópií, čo je dodnes rekord predaja pre debutové album.
Ešte zopár prvých. Svoj prvý koncert odohrali dňa 17. júla 1978 v Sattelite Clube v Glasgowe Simply Minds. Na druhý deň, 18. júla 1978 odohrali svoj prvý koncert Def Leppard, vo Westfield School v Sheffielde pred 150 študentmi. A ešte jedna správa, 16. júla 1966 bol ohlásený vznik asi prvej supergrupy, kapely Cream.
Ideme niečo pohľadať aj hore na rebrík. V roku 1974 sa na vrchol v Írsku dostali Thin Lizzy a The Boys Are Back In Town. V roku 1983 vedie v Kanade Billy Idol a White Wedding. V roku 1986 v USA vedú Genesis a Invisible Touch. V roku 1989 US Billboard má na vrchole Martiku a Toy Soldiers, v roku 1991 zas EMF a Unbelievable. V roku 1998 UK Chart vyhrali Jamiroquai a Deeper Underground. A v roku 2012 v UK vedie Florence and the Machine a krásna pieseň Spectrum.
Tak a je tu čas oslávencov. Hneď pre začiatok, 16. júla je slabší deň, narodil sa iba Stewart Copeland (1952), bubeník kapely Police a Jamie Oliver (1975), nie ten bez čapice, ale klávesák kapely Lostprophets. To 17. júla je to o poznanie lepšie. Narodil sa Spencer Davis (1939), principál svojho Spencer Davis Group, ďalej Wolfgang Flur (1947), jeden zo zkladateľov Kraftwerk, Ron Asheton (1949), gitarista od Iggyho Popa a Stooges, Geezer Butler (1949), basák Black Sabbath, Lou Barlow (1966), basák kapiel Dinosaur Jr. a Sebadoh a Paul Hinojos (1975), basák od At the Drive In a Mars Volta. Ďalší deň je znovu slabý, narodil sa akurát Keith Levene (1957), gitarista, zakladajúci člen Clash a neskôr hral s Johnnym Rottenom v Public Image Ltd., Gruff Rhys (1970), gitarista Super Fury Animals a Daron Malakian (1975), gitarista od System of a Down. 19. júla sa narodil Brian May (1947), gitarista kapely Queen, ktorú ja síce nemám rád, ale Brian sem bez pochýb patrí, narodil sa aj Keith Godchaux (1948), klávesák od Grateful Dead, Allen Collins (1952), jeden z pôvodných gitaristov Lynyrd Skynyrd, Robb Flynn (1967), spevák a gitarista Machine Head a Martin Powell (1973), basák kapiel My Dying Bride a Cradle of Filth. 20. júla sa narodil Carlos Santana (1947), fenomenálny gitarista, občas s horším hudobným vkusom, ďalej Jay Jay French (1952), jeden z gitaristov od Twisted Sister, Jem Finer (1955), ktorý hrával na banjo u Pogues, Paul Cook (1956), bubeník Sex Pistols, Mick McNeil (1958), ktorý býval klávesák u Simple Minds, narodil sa aj Chris Cornell (1964), nedávno umrelší, jeden z veľkých hlasov grunge éry. Vlastne, z tých hlasov grunge ostal nažive snáď už iba Eddie Vedder a Mark Arm, ostatní sú už na krchove. A to tá vlna bola akoby včera. Ešte ten deň má narodeniny Andrew Levy (1966), basák Brand New Heavies, Stone Gossard (1966), gitarista od Pearl Jam a Courtney Taylor-Taylor(1967), gitarista a spevák Dandy Warhols. 21. júla sa narodil britský pesničkár Cat Stevens (1948), narodil sa aj Jim Martin (1961), bývalý gitarista Faith No More a Marcus Eoin (1971), polovica dua Boards of Canada. Čiže ďalší zo slabších dní. 22. júla sa narodil kráľ funku George Clinton (1941), líder Parliament - Funkadelic, Rick Davies (1944), klávesák Supertramp, narodila sa francúzska šansoniérka Mireille Mathieu (1946), ďalej Don Henley (1947), bubeník a spevák Eagles a neskôr úspešný sólista, narodil sa ďalší gitarový mág Al Di Meola (1954) a nakoniec je tu Will Calhoun (1964), bubeník Living Colours.
Dnes tu znovu mám, bohužiaľ, v márnici nabité. 16. júla 2012 umrel na rakovinu jeden zo signifikantných klávesových inštrumentalistov, Jon Lord, ktorého Hammondy boli poznávacou značkou Deep Purple rovnako, ako Richieho gitara. 16. júla 2014 umrel jeden z ludí, ktorých som vždy chcel vidieť naživo a nestihol som to, Johnny Winter. 17. júla 1959 umrela na cirhózu Billie Holiday, v posteli, ktorú iba niekoľko hodín pred jej smrťou prestala strážiť polícia. Priamo vo svojej smrtelnej posteli bola totiž mesiac predtým zatknutá za držanie drog. 17. júla 1967 umrel saxofonista John Coltrane, taktiež na raka, a 17. júla 1996 umrel na aneuryzmu aorty Chad Chandler, bývalý basák Animals a objaviteľ Jimiho Hendrixa. 18. júla 1988 na dovolenke na Ibize sa išla bicyklovať so svojim synom speváčka Nico, ktorá svojho času si zahrala dokonca aj v Brne, a nedopadlo to najlepšie. Dopadlo, a doslova, Nico chytila slabší infarkt a pri páde z bicykla si trepla hlavu tak nešťastne, že ju to zabilo.
mimochodom, 136
