Človek sa vo svojom živote stretne s rôznymi ľuďmi. Niektoré z týchto stretnutí blahorečí, iné preklína do konca života, ba nájdu sa i také, kde sa obe polohy cyklicky striedajú. Napríklad dnes rád vidím kamaráta, zajtra doblvaný a s treštiacou gebuľou nerád vidím kamaráta, pozajtra preliečený rád vidím kamaráta a takto dokolečka. Niektoré stretnutia vás obohatia, napríklad také stretnutia s debilom sú priam katalyzátorom sebavedomia, niektoré už menej, napríklad také stretnutia s ďalším a ďalším debilom sú priam katalyzátorom depresie.
Pre hudobné dejiny bolo snáď najvýznamnejšie stretnutie, ktoré sa odohralo niekedy 6. júla 1957 v The Woolton Church Parish Fete, kde istá kapela Quarrymen hrala popoludňajší program. Tam sa s ich spevákom menom John Lennon stretol istý mladík menom Paul McCartney a urobil dojem. Nielen tým, ako vedel hrať na gitaru - basy sa chytil až oveľa rokov neskôr - ale aj tým, že chalanom z kapely ukázal, ako sa dá naladiť gitara, čím možno oddialil o ďalších dvadsať rokov nástup punku. Ale čo už, aj na ten punk nakoniec došlo a je bez debaty, že autorská dvojica Lennon-McCartney mierou vrchovatou prispela k tomu, čo sa dnes občas označuje ako prvá rocková revolúcia alebo podobne.
Toho Lennona tu mám ešte raz, 2. júla 2001 bolo liverpoolske letisko v Speke premenované na letisko Johna Lennona. Samozrejme, na tej sláve nemohla chýbať Yoko Ono, ktorá predstavila Lennonov autoportrét ako letiskové logo a Lennonov verš "Above Us Only Sky" ako letiskový slogan. Aký bol jej prínos, som tak trochu nepochopil, ale to asi viacerí.
Ešte jedno stretnutie, ktoré riadne zamávalo vývojom hudby, tu musím spomenúť. 5. júla 1966 sa istý Chas Chandler, tou dobou ešte člen kapely Animals, nechal prehovoriť vtedajšou priateľkou Keitha Richardsa z Rolling Stones a pri svojej návšteve New Yorku sa išiel pozrieť do Cafe Wha na istého mladého gitaristu menom Jimi Hendrix. Tým, čo videl, bol totálne unesený, na mieste sa Jimimu ponúkol za manažéra a prehovoril ho k odchodu do Londýna. Vraj tak, že na otázku, či ho zoznámi s Ericom Claptonom, mu odpovedal, že až Ericovi povie, ako Jimi hrá, sám Eric sa bude chcieť s Jimim stretnúť a zahrať si s ním. V každom prípade, o pár mesiacov sa Jimi v Londýne stal senzáciou, a veru i s tým Claptonom to bola nakoniec pravda. A o necelý rok Jimi svojím pamätným vystúpením v Monterrey, spomínaným v minulom diele, spätne dobyl aj svoju rodnú Ameriku. Mimochodom, na dráhu gitaristu sa Jimi dal naplno po tom, ako bol 2. júla 1962 čestne prepustený z armády, kde si pri zoskoku padákom zlomil členok.
Mám tu pomerne pestrú zmes krátkych noticiek. Niečo z policajných zvodiek - 2. júla 2008 z cintorína v MacClesfield, Cheshire, bol ukradnutý náhrobný kameň Iana Curtisa, obeseného speváka Joy Division. No, asi jeho fanúšikovia sú rovnako morbídni, ako býval i samotný Ian. 6. júla 2011 si vyslúžil ďalšie z dlhého radu uväznení Pete Doherty, spevák Libertines a Babyshambles, kupodivu tentokrát to nebolo za obligátny kokaín. Pete sa vlámal do hudobného obchodu, odkiaľ ukradol gitaru a svoju vlastnú platňu. Hájil sa síce tým, že si pamätá, že rozbil výklad, ale krádež nemôže potvrdiť, lebo bol totálne ožratý. Ale nejako mu to nepomohlo, aj preto, že bol v podmienke.
Pár prvých a posledných sa nájde i tento týždeň. 4. júla 1976 mali prvý koncert The Clash ako predkapela Sex Pistols v klube Black Swan v Sheffielde. 5. júla 1983 vyšiel prvý album Suicidal Tendencies a 5. júla 1993 prvý album Björk zvaný Debut. 6. júla 1973 vydali svoj prvý singel britskí Queen, nedostal sa ani do hitparád. 5. júla 2003 mal svoje posledné vystúpenie Johnny Cash na ranči Carter, 7. júla 1968 odohrali svoj posledný koncert Yarbirds niekde v Lutone a 7. júla 1980 odohrali v Eissporthalle v západnom Berlíne svoje posledné radové vystúpenie Led Zeppelin.
Niečo skúsim nájsť v oddelení hitparád. Je toho prekvapivo pomerne veľa, asi sa letné hity ľuďom už v druhom týždni začínajú prejedať. V roku 1964 sa prvýkrát dostali na vrchol US Billboard Beach Boys so skladbou I Get Around. V roku 1966 tam viedol Frank Sinatra a Strangers in the Night. V roku 1979 v Kanade vedú Supertamp a Logical Song. V roku 1982 vyhral UK Chart Captain Sensible – takto inak gitarista punkových The Damned – so skladbou Happy Talk. Na Novom Zélande v roku 1984 vyhrali Specials a pieseň Nelson Mandela. Nemôžem nespomenúť, že v Austrálii v roku 1986 vyhrala Samantha Fox s hitom Touch Me. V roku 1987 viedli v UK Pet Shop Boys a It´s a Sin, v Írsku v roku 1988 sa dostala úplne hore Tracy Chapman a Fast Car. V roku 1989 vyhrali US hitparádu Fine Young Cannibals a Good Thing. V roku 1996 sa na vrchol UK Chart dostali Fugees a Killing Me Softly, v roku 2000 zas Eminem a Real Slim Shady.
Tak a ideme do oddelenia oslávencov. 2. júla sa narodil u susedov Waldemar Matuška (1932), Roy Bittan (1949), klávesák zo Springsteenovho E-Street Bandu, Mark Hart (1953), gitarista od Supertramp a Crowded House, Pete Briquette (1954), basák od Boomtown Rats a Roy Boulter (1964), bubeník The Farm. 3. júla je poslabší deň, spomeniem iba, že sa narodil Vince Clarke (1960), známy z Depeche Mode, odkiaľ neskôr odišiel a založil Yazoo a neskôr Erasure, a Martyn Walsh (1968), basák Inspiral Carpets. 4. júla mizéria v oslavách pokračuje, aj keď trochu sa to lepší, narodil sa Kirk Pengilly (1958), gitarista INXS, Matt Malley (1963), basák Counting Crows a Christian Giesler (1970), basák Kreator. A narodil sa aj Mišo Kaščák (1972) a je tu samozrejme aj vďaka Pohode, na ktorej sa od štvrtka snáď niekoľkí uvidíme, ak teda trafím. Vlastne má chalan pomerne slušnú narodeninovú párty. Ďalší deň je to už trochu výdatnejšie, 5. júla sa narodil Michael Monarch (1950), pôvodný gitarista Steppenwolf, Jimmy Crespo (1954), bývalý gitarista Aerosmith, Terry Chimes (1956), ktorý búchal do škopkov u kapely Clash, rapper RZA (1969) od Wu-Tang Clan, Bengt Lagerberg (1973), bubeník Cardigans a narodila sa aj írska speváčka Róisín Murphy (1973), kedysi známa z výbornej kapely Moloko, dnes už vystupujúca sólovo. 6. júla sa narodila prvá rock´n´rollová hviezda Bill Haley (1925), od ktorého známej piesne, pokladanej za prvý rock´n´rollový hit vôbec, som si požičal názov tejto série. Už toto mu samozrejme zaistí miesto v rockovom Panteóne. Narodil sa aj Graham Oliver (1952), gitarista Saxon, John Keeble (1959), ktorý býval bubeníkom u Spandau Ballet, Robert Heaton (1961), ktorý býval bubeníkom u mojich obľúbených New Model Army, Tim Bricheno (1963), ktorý býval gitaristom kapiel All About Eve či Sisters of Mercy, Eddie Campbell (1965), ktorý ešte stále je klávesák Texas, mám tu v zozname ešte aj rapperov Inspectaha Decka (1970) od Wu-Tang Clan, tam sa bude zrejme mohutne sláviť tento týždeň, a narodeniny má aj 50cent (1975). Narodila sa aj anglická pesničkárka Kate Nash (1987). 7. júla sa narodil Joe Zawinul (1932), otec jazz fusion, hrával s Milesom Davisom či u Weather Report, ale dosť slávny je aj pod svojím menom. Narodil sa aj Ringo Starr (1940), najstarší s Beatles, a asi aj najnormálnejší. Narodeniny má aj David Hodo, ten v tej helme od Village People, The Doctor (1961), frontman Doctor and the Medics, Mark White (1962), basák Spin Doctors a Dickon Hinchliffe (1967) od Tindersticks. A zasa tu mám na záver jeden z biednych dní na oslavy. 8. júla sú spomenutiahodní vďaka narodeniu iba Andrew Fletcher (1961) od Depeche Mode, istý Bek David Campbell, ktorý si nechá hovoriť Beck (1970) a ja ho mám veľmi rád, mimochodom. Teda jeho hudbu, hovädá. A ešte sa narodil Jamie Cook (1985), gitarista Arctic Monkeys.
Dnes tu mám bohužiaľ výdatný nášup z márnice. Pre začiatok tu mám jedných z najprominentnejších členov klubu 27. 3. júla 1969 sa ožralý a sfetovaný Brian Jones, krátko predtým prepustený gitarista od Rolling Stones, vybral zaplávať si do svojho bazéna. Tam ho našla jeho vtedajšia milenka na dne bez známok života. Samozrejme, dá sa nájsť množstvo špekulácií, od vraždy po samovraždu, môžete si vybrať svoju obľúbenú pravdu. Faktom je, že chlap mal telo podľa pitevného protokolu také zhumpľované, že jeho dlhodobá životnosť bola prinajmenšom otázna. O dva roky neskôr, 3. júla 1971, našli vo vani jeho parížskeho bytu tuhého Jima Morrisona. Keďže sa neurobila pitva, možností pre rôzne dohady a konšpirácie sú tu ešte širšie. Za najpravdepodobnejšie sa pokladá, že tlstý a bradatý Jim si v ten deň k svojej obligátnej dávke litrov whisky doprial aj niečo heroínu a jeho srdce to nevydržalo. O ďalšie dva roky tu mám ďalšiu mŕtvolu, ktorú nemôžem nespomenúť, i keď išlo o ctihodného pána v rokoch, ktorý navyše asi nikdy nestál na pódiu. 3. júla 1973 umrel Laurens Hammond, vynálezca, ktorý okrem mnohých bohumilých vecičiek, ako napríklad rôzne infračervené bombové zameriavače, vo voľnom čase zostrojil aj Hammond Organ. Pôvodne zamýšľaný pre kostoly, ale známym sa stal niekde úplne inde. 4. júla 2003 umrel vraj najorgazmickejší hlas našej doby, ktorým disponoval Barry White. Takisto 4. júla 2009 umrel Allen Klein, manažér kapiel Beatles a Rolling Stones. Dosť sa nasúdili, kým sa ho zbavili. 6. júla 1971 umrel Louis Armstrong, ktorého snáď nie je potrebné bližšie predstavovať. Len dodám, že mám chlapa rád najmä kvôli tomu, že sa nikdy nebral moc vážne a vždy bol za každú srandu, pokojne aj na svoj účet. 7. júla 2006 umrel Syd Barret, jeden zo zakladajúcich členov Pink Floyd a ikona všetkých interleguánov žerúcich prvé albumy kapely. Na to, že chlapa kompletne preplo z bezuzdného drogovania už niekedy na začiatku sedemdesiatych rokov, sa vlastne dožil požehnaného veku. To Mia Zapata, speváčka punkovej kapely Gits, patrí do klubu 27, aj keď nie vlastnou vinou. 7. júla 2003 ju po ceste domov z klubu znásilnil a následne zavraždil jakýsi mexikánsky námorník.
mimochodom, 84
