Minulý týždeň som písal o zhubnom vplyve teplého počasia na ľudské hlavy. Áno, podľa pozorovaní skutočne ľudská blbosť v teplom prostredí mimoriadne dobre prosperuje a z distingvovaných gentlemanov sa po niekoľkohodinovom pobyte na slnku, v optimálnom prípade ešte podporeným väčšou než malou dávkou ethanolu či iného stimulantu, stávajú agresívne vymleté hovadá zabúdajúce na etiketu. V lepšom prípade tečie iba obsah pajšlov, v horšom krv, a v najhoršom tečie nejaká idiotská myšlienka z hlavy mocou obdarenej.
Takto napríklad 29. júna 1957 vláda Iránu, kde to slnko pečie požehnane, sa rozhodla zakázať rock´n´roll. S odôvodnením, že tanec na rockovú hudbu je škodlivý zdraviu. Zákaz platil až niekedy do deväťdesiatych rokov, teda, oficiálne. Áno, v Iráne slnko pečie niekedy až príliš, ale i chladnejšie krajiny občas zrejme zaplaví vlna horúčav a prehriatych kečiek. 27. júna 2012 napríklad akýsi sekčný šéf ruského ministerstva zdravotníctva zodpovedný za závislosti drogové i alkoholové obvinil z rozmachu spotreby drog v Rusku kapelu Beatles. Že oni svojím duchovným výletom do Indie skoro štyridsať rokov predtým inšpirovali Rusov k skúmaniu psychedélií, k pôžitkárstvu bez zodpovednosti, a na dôvažok sa potom toho všetkého chytila mafia, lebo v tom zavoňala biznis. Veru, veru, keby Beatles vyrastali niekde v Sverdlovsku, nič z toho by sa nestalo a ruskaja zemlja by bola dnes rajom na zemi.
Neviem síce, či na Glastonbury v roku 1994 bolo klasicky bahnivo alebo ako tento rok, krásne slnečno, ale nejaká hlava sa rozhodne prehriala. 25. júna 1994 sa niekde v market uličke strhla streľba, podľa neoveriteľných dohadov sa pohádali dvaja drogoví díleri. Jeden vytiahol kvér a začal streľbu, čo v tlačenici nikdy nie je dobrý nápad, a vlastne málokde je to dobrý nápad. Našťastie, nikto neumrel, päť ľudí skončilo s rôzne vážnymi zraneniami v nemocnici. Zvláštne je, že o tomto incidente skoro nič nie je možné dohľadať, aj britské tabloidy nejako o tom nepísali viac, ako niekoľkovetnú noticku. No, človek by podobné čakal možno na festivale cracku v Harleme, ale Glasto predsa býva vykresľované ako raj pozemskej tolerancie.
Horšia bola bilancia koncertu Pearl Jam na festivale v Roskilde 30. júna 2000. Prehriaty dav sa natlačil pred pódium, podľa niektorých prameňov bol prvým impulzom pád časti PA systému niekde v strede davu, pred ktorým proste sa zdvihla vlna ľudí smerom ku pódiu. Táto vlna okrem iného zmietla niekoľko crowdsurferov na zem, kde boli následne ušliapaní do bahna. Ďalší dodýchali natlačení na ohradu pred pódiom, dokopy bilancia čítala deväť obetí. Jedným z dôsledkov tejto tragédie je aj v podstate všade na veľkých akciách prítomný zákaz crowdsurfingu, vrátane Pohody napríklad. Tam si to občas dovolí niektorý z vystupujúcich, kto je dosť hviezdny na to, aby mu Mišo nevypol prúd a nevyhodil ho.
Niečo ľahšie, v Karibiku to s tým slnkom je takisto poriadne intenzívne. 25. júna 2015 bol po koncerte na ostrove Sv. Krištofa a Nevisa, či jako sa to vlastne píše, zatknutý rapper 50cent. Dovolil si totiž na koncerte použiť slovo madafaka. No kto by to len na černého rappera s gansta image povedal. Lenže na Krištofe je nadávanie na verejnosti trestné. Nakoniec obišiel iba z pokutou 1.800$, niečo mi hovorí, že tento ostrov sa nestane vysnívanou koncertnou destináciou rapových megastar.
Ešte je tu čas na pár noticiek. 26. júna 1977 odohral svoj posledný koncert v živote Elvis Presley v Market Square Arene v Indianapolise. 27. júna 1986 odohrali zas svoj posledný koncert Black Flag, niekde v Detroite. 27. júna 1994 Aerosmith ako prvá veľká kapela zavesila voľne na stiahnutie na net svoju pieseň. Technologických správ tu ešte pár mám, 29. júna 2007 sa začal predaj prvého iPhone, čím sa zas trochu posunul hudobný priemysel niekam inam, a 1. júla 1979 sa v Japonsku začal predávať prvý Walkman. Joj, to ešte bola doba, kedy Sony bola známa kvôli svojim technickým inováciám, kdeže tie doby sú. Ešte nejaké tie nahrávky – 1. júla 1987 vyšiel debut britských Napalm Death, ktorí definovali grind core, a takisto 1. júla, ale už v roku 1975 vydal Lou Reed dvojalbum Metal Machine Music. Ak ste to nikdy nepočuli, tak si to ani nikdy nepúšťajte. Ide iba o zmes strojových hlukov a podobných industriálnych zvukov a pazvukov.
Tak a idem sa pozrieť, čo za zvrhlosti tento týždeň vyhrávali hitparády. V roku 1973 v UK viedli Slade a Skweeze Me, Pleeze Me. O rok neskôr vyhral v UK Charles Aznavour s piesňou She, jeho jediný UK No1 hit. V roku 1980 viedol v Kanade Gary Numan a Cars. V roku 1991 na Novom Zélande viedli AC-DC a Are You Ready? V roku 2008, týždeň po tom, ako vyhrali britskú hitparádu, sa dostali Coldplay s piesňou Viva la Vida aj na vrchol tej americkej. Viac toho nenájdem, to slnko zrejme peče aj do hitparád.
Tak a je tu miesto pre oslávencov. Minulý týždeň bol oslávencov zástup na pol článku, a väčšina takých, čo ich mám rád. No, tento týždeň je to s kvantitou poslabšie, kvalita našťastie zväčša ostala. 25. júna sa narodil Allen Lanier (1946), gitarista kapely Blue Öyster Cult, narodil sa aj Ian McDonald (1946), ktorý hrával na saxofóny u King Cromson a neskôr aj na gitaru u Foreigner. Narodil sa aj istý Georgios Kyriacos Panayiotou (1963), idol žien a milenec mužov, zväčša počúvajúci na meno George Michael, ďalej Timothy Michael Linton zvaný Zum Zum (1969), istý čas gitarista u Marylina Mansona a Roope Latvala (1970), gitarista od Children of Bodom. 26. júna sa narodil Mick Jones (1955), spevák a gitarista kapely Clash, ten druhý v kapele po Joe Strummerovi, narodil sa aj Chris Isaac (1956), Jürgen Reil (1966), bubeník Kreator, Mark Decloedt (1969), ktorý býval bubeníkom u EMF, Colin Greenwood (1969), basák u preceňovaných Radiohead a Jussi Sydänmaa (1972), gitarista Lordi. Narodilo sa aj nejaké Adriana Grande, o ktorom som ešte pred pár týždňami netušil, že existuje, bohužiaľ už to viem. 27. júna 1972 sa narodil Bruce Johnston (1942), spevák Beach Boys a Joey Covington (1945), bubeník Jefferson Airplane a neskôr Jefferson Starship. 28. júna sa narodil Steven Morse (1954), ktorý je tu samozrejme kvôli svojmu pôsobeniu u Deep Purple, kde nahradil definitívne odíduvšieho Blackmoorea, Clint Boon (1959), klávesák od Inspiral Carpets a teraz tuším čosi robí pod svojím vlastným menom, Andy Cousin (1963), basák od All About Eve a hrával aj u Mission, Charlie Clouser (1963), známy najmä od Nine Inch Nails, Saul Davis (1965), gitarista od James a Mark Stoermer (1977), basák Killers. 29. júna sa narodil Ian Paice (1948), bubeník Deep Purple a jediný člen, ktorý pretrval cez všetky personálne zmeny v kapele, Colin Hay (1953), frontman Men At Work, Don Dokken (1953), spevák kapely Dokken, prekvapivo, a Greg Hetson (1961), gitarista Bad Religion. 30. júna sa narodil Andy Scott (1949), gitarista kapely Sweet, Hal Lindes (1953), ktorý hrával gitaru u Dire Straits, Philip Adrian Wright (1956), ktorý síce nevedel ani hrať, ani spievať, ale aj tak bol členom kapely Human League, mal na starosti vizuálno koncertov. A neskôr sa predsa len niečo na klávesy doučil. Narodeniny má aj Brendan Perry (1959), takto polka Dead Can Dance, narodil sa svetoznámy rýchlostný onanista menom Lars Johan Yngve Lannerbäck, známejší ako Yngwie Malmsteen (1963), ďalej Phil Anselmo (1968), spevák známy najmä z kapely Pantera, Tom Drummond (1969), basák od Better Than Ezra, Kelli Ali (1974), speváčka od Sneaker Pimps, a nakoniec Andy Knowles (1981), bubeník a klávesák Franz Ferdinand. 1. júla sa narodila odfarbená kráska Debbie Harry (1945), speváčka Blondie, pôvodne bola zajačikom z Playboya, okrem nej aj Fred Schneider (1951), frontman B-52´s, Victor Willis (1951), policajt z Vilage People, Dan Aykroyd (1952), ktorý síce nehrá na nijaký inštrument a ani nespieva, ale hral jednu z hlavných postáv v Blues Brothers, a preto sem tak trochu patrí, narodil sa aj Ted Key (1960), pôvodný basák u Housemartins, Roddy Bottum (1963), klávesák Faith No More, Franny Griffiths (1966), klávesák u Space a narodila sa aj Missy Elliott (1971).
V oddelení mŕtvol mám bohužiaľ tento týždeň pomerne plno. 25. júna 1988 umrel prirodzenou smrťou - predávkovanie heroínom - pôvodný gitarista Red Hot Chilli Peppers menom Hillel Slovak. Toho nahradil John Frusciante a kapela konečne celosvetovo prerazila. Je to jednoduché, ak chcete byť skutočne úspešní, nesmiete mať v tíme Slovaka. 25. júna 2009 umrel Michael Jackson. A to bolo rečí, ako sa dožije stopäťdesiat rokov. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch som jeho muziku neznášal, ale ako starnem a deradikalizujem sa, tak prichádzam na to, že to odfarbené hovado robilo sakra dobrú muziku. Toto sa mi stáva inak častejšie, aj keď nie tak často, ako keď človek po rokoch zistí, že to, čo v mladosti pokladal za strašnú sračku, dodnes ostalo sračkou rovnakou. 27. júna 2002 tu mám ďalšie z prirodzených úmrtí, tentoraz v štýle starnúci rocker. John Entwistle, basák kapely Who. Umrel na infarkt. Ale pomerne štýlovo, v hoteli niekde vo Vegas, keď si večer vzal na izbu striptérku Alycen Rowse a poriadny pytel koksu. Ráno sa milá tyčová umelkyňa zobudila vedľa studeného tela a jačiac zháňala doktora, lenže už bolo trochu neskoro. Zo zástupu prirodzených úmrtí pripadajúcich na tento týždeň sa trochu vymyká Chris Squire, basák kapely Yes, ktorý umrel 27. júna 2015 trápne na leukémiu. Trochu to napraví Tim Buckley, ktorý sa 29. júna 1975 štýlovo predávkoval heroínom, ale znovu to pokazí Chet Atkins so svojou rakovinou, ktorej podľahol 30. júna 2001.
mimochodom, 84
