Čas letných festivalov prichádza. Obdobie roku, na ktoré sa tešia všetci hudobní fanatici, čerství teenageri, tikajúce tridsiatničky a rôzne iné skrachované existencie vrátane mňa. Lebo všetci títo sa budú môcť vybrať znovu na niektorú z bezpočtu akcií, kde budú mať jedinečnú príležitosť niekoľko dní počúvať príšerne nazvučené kapely s presne vymedzeným časom na štyri pesničky. Ak gitaristovi náhodou nerupne tenké éčko, to potom vydá iba na tri. A čím lokálnejšia kapela, tým tristnejší zážitok. K tomu samozrejme predražené teplé pivo čapované pod mieru, zato v množstve, ktoré je potrebné na blahosklonné prežitie toho marazmu, nejaká tá zdravá pouličná strava, ktorá by tetuškám z hygieny privodila hysterický orgazmus, všadeprítomný odér zelených listov a nočné vzdychania z vedľajšieho stanu, pri ktorých je človeku tak nejako smutno pri duši i inde. K tomu buď pekelné teplo a žiadny tieň alebo bahno po kolená. A ako bonus človeku zoberú vodičák, keď v nedeľu ráno pri výjazde z areálu nafúka zbytkových 2,65 promile. Proste, nebo na zemi.
Jeden zo zásadných festivalov sa začal 16. júna 1967 v kalifornskom Monterey. Tento festival vlastne vstúpil do histórie ako prvý z veľkých festivalov hippie éry a z Hendrixa urobil hviezdu, vytiahol ho z londýnskych klubov na veľké pódiá. Who rozkopali aparatúru a bicie, následne Hendrix svoju gitaru na záver vystúpenia polial benzínom a zapálil. Takisto tento festival urobil hviezdu z dovtedy neznámej Janis Joplin. Pritom to reálne nebola nejaká obrovská akcia. Síce sa udávajú počty až 90.000 divákov, ale už tu vznikla zlá zvyklosť udávať počet divákov spolu za všetky večery. Navyše, Monterey Pop Fest pozostával z piatich oddelených koncertov a dali sa kúpiť lístky aj na každý samostatne, čiže počty sú súčtom všetkých piatich akcií. Okrem toho, kapacita areálu, kde sa celá tá maškaráda konala, bola oficiálne 7.000 hláv.
Podobne reálne pôsobiace čísla sa uvádzajú pri koncerte, ktorý sa konal 11. júna 1988 na štadióne Wembley v Londýne na oslavu sedemdesiatych narodenín Nelsona Mandelu. Nie, ľudí priamo na koncerte porátali zrejme pomerne správne, ale koncert bol naživo vysielaný do štyridsiatich krajín a vraj ho naživo sledovala miliarda divákov. Čo je absurdné číslo, nie je predsa možné, aby sa toľko ľudí hoc aj na celom svete chcelo pozerať na Erica Claptona.
Takí Sex Pistols mali divákov o niečo menej, ale zato honosnejších. 15. júna 1977 zorganizovali plavbu loďou dolu Temžou a hrali na palube, čo samozrejme okrem priamo zúčastnených bolo počuť i kúsok ďalej. Pred budovou parlamentu si strihli Anarchy in the UK, čo zrejme niekoho dôležitého nasralo. Okamžite po pristátí bolo komplet osadenstvo plavidla zatknuté.
Zástupy nečakali ani 13. júna 2003 na debutový koncert mladučkých Arctic Monkeys, ktorý sa konal v jednom pube v Sheffielde. Chalaniská utŕžili na vstupnom celých 27 libier. To Amy Winehouse obišla lepšie, keď ju 12. júna 2008 pozval Roman Abramovič so svojou vtedajšou milenkou Dašou Žukovovou na súkromný koncert pre ich pár priateľov do Moskvy. Milá Amy si prilepšila o rovný milión libier a za to sa veru dá nakúpiť pekná hromada koksu.
Ale peniaze nie sú všetko, povedal si Tom DeLonge, vykašľal sa na lukratívny flek frontmana u Blink 182 a povedal si, že pôjde za svojím poslaním. Aké poslanie to malo byť, nikto netušil až do 17. júna 2016, kedy sa Tom vyrozprával v jednom interview. Tým dôvodom bolo, že Tom sa rozhodol celý svoj čas venovať amatérskemu výskumu UFO. Lebo mimozemšťania sú všade okolo nás.
Ešte tu mám pár krátkych noticiek. 11. júna 2002 si Paul McCartney zobral za ženu istú Heather Mills, čo o pár rokov trpko oľutoval. 13. júna 2005 bol Michael Jackson definitívne zbavený viny v prípade sexuálneho obťažovania. 15. júna 1979 vyšiel debutový album Joy Division zvaný Unknown Pleasures. Vo svojej dobe sa vôbec nedostal do hitparád, dnes je legendou. 15. júna 1989 vyšiel eponymný debutový album kapely Offspring. 15 júna 1989 tu mám ešte jeden albumový debut, vyšiel Bleach od kapely Nirvana. A konečne, 16. júna 1980 mal premiéru film The Blues Brothers.
Snáď niečo zaujímavé nájdem i v tohtotýždňových rebríkoch. V roku 1984 v UK viedli Frankie Goes to Hollywood s piesňou Two Tribes. O rok neskôr UK Chart vyhral s piesňou You Never Walk Alone, hymnou FC Liverpoolu, charitatívny projekt the Crowd. Išlo o pomoc pozostalým po požiari na Bradford Stadium, kde mesiac predtým umrelo 56 ľudí. The Crowd tvorilo snáď štyridsať hudobníkov, medzi nimi napríklad Rick Wakeman, Phill Lynott, John Entwistle, členovia Motörhead, ako aj rôzni herci či športovci. V roku 1990 vo Fínsku viedli ZZ Top a Doubleback. V roku 1996 v Kanade vedie Tracy Chapman a Give Me One Reason a v roku 2005 White Stripes a Blue Orchid.
A je čas oslávencov. 11. júna má narodeniny Frank Beard (1949), bubeník, jediný od ZZ Top, ktorý ešte odoláva hipsterským trendom. Narodil sa aj Steven Drozd (1969), ktorý u Flaming Lips hráva na gitaru, basu, klávesy, bubny a aj spieva a píše pesničky, človek sa takto diví, načo sú vlastne v kapele tí ostatní. Slabý deň, nikto viac nestojí za zmienku. 12. júna sa narodil americký pianista Chick Corea (1941), ďalej sa narodil aj John Wetton (1949), spevák a basák od Asia, už bohužiaľ nebohý, Brad Delp (1951), spevák a gitarista od Boston, už bohužiaľ nebohý, Pete Farndon (1952), basák Pretenders, už bohužiaľ nebohý, a narodil sa aj Filip Topol (1965), pianista a spevák od Psích Vojákov, už bohužiaľ nebohý. Ale nemám tu iba umrlcov, niektorí oslávenci tohto zlého dňa sú kupodivu nažive, napríklad John Linnell (1959) aka polovica z They Might Be Giants či Kira Roessler (1961) známa z hrania u Black Flag. 13. jún je ale strašne slabý deň, asi bol piatok, či čo. Narodil sa iba Rivers Cuomo (1970), frontman Weezer. No, ako vraví príslovie, po bolení brucha prídu hody, tak ďalší deň, 14. jún, je to s oslavami bohatšie. Narodil sa Jim Lea (1949), basák, husličkár a spoluautor piesní u kapely Slade, narodil sa aj King Diamond (1956), frontman od King Diamond (sic) či Mercyful Fate, narodil sa aj Maxi Jazz (1957), hlavný spevák u Faithless, Nick Van Eede (1958), frontman Cutting Crew, narodil sa aj Boy George (1961), spevák od Culture Club a neskorší úspešný sólista a aj Chris DeGarmo (1963), gitarista od Queensryche. 15. júna sa narodil Johnny Hallyday (1943), francúzska lokálna verzia klasickej rockovej hviezdy, Noddy Holder (1946), leader vyššie spomínaných Slade, narodil sa rapper Ice Cube (1969), ďalej aj Gary Lightbody (1976), leader Snow Patrol a Billy Martin (1981), gitarista od Good Charlotte. 16. júna sa narodil Tom Bones Malone (1947) známy z Blues Brothers Bandu, rapper Tupac Shakur (1971) a Cian Ciaran (1976) od Super Fury Animals. Ďalší zo slabých dní, v zozname je iba zopár bubeníkov, čo s niekým známym nahrali jeden album, to skutočne nie je na spomenutie. A konečne 17. jún. Narodil sa Paul Young (1947), spevák od Mike and the Mechanics, narodil sa aj Phil Chevron (1957), gitarista od Pogues. Obaja sú už bohužiaľ po smrti. Ešte stále žije posledný z oslávencov tohto týždňa, Jello Biafra (1958), spevák od Dead Kennedys, pankáč na pohľadanie, profesionálny burič a aj aktivista americkej strany zelených. Chlap dokonca v roku 1979 kandidoval za starostu San Francisca.
Tak a bohužiaľ i tento týždeň tu mám zbierku mŕtvol. 12. júna 1997 umrel Bulat Okudžava, ruský pesničkár pôvodom z Gruzie. S mocou bol často na nože, dovolil si dokonca odsúdiť sovietsku okupáciu ČSSR, vlastne sa dožil požehnaného veku. 14. júna sa zabil na motorke Pete De Freitas, bubeník Echo and the Bunnymen, prvý dnešný člen Klubu 27. 14. júna 1995 umrel írsky bluesový gitarista Rory Gallagher. Po transplantácii pečene dostal stafylokokovú infekciu, neviem, možno ho operovali na Mickievičke. 15. júna 1996 umrela Ella Fitzgerald na komplikácie v súvislosti s cukrovkou. 16. júna 1994 sa predávkovala heroínom Kristen Pfaff, basáčka kapely Hole a ďalší člen Klubu 27, a prirodzenou smrťou zomrel aj James Honeyman-Scott, gitarista od Pretenders. 16. júna 1982 to trochu prehnal s kokaínom a jeho srdce to nevydržalo.
mimochodom, 62
