K napísaniu tohto článku ma doviedlo čiastočne zúfalstvo, trochu hnevu, určité pochybnosti a úvahy o zdravom rozume, ale aj presvedčenie, že niečo podstatné, čosi dôležité, celkom určite nie je v poriadku.
Najskôr pokus o trochu filozofie. V našej civilizácii existujú rôzne pravidlá alebo predpisy, podľa ktorých by mala fungovať spoločnosť. Buďme optimisti a pripustime, že väčšina z nich má určitý význam a ich dodržiavanie dáva zmysel. Vezmime si napríklad povinná školská dochádzka. Tu je zrejmý nespochybniteľný prínos pre spoločnosť, deti sa naučia čítať a písať, dostanú vzdelanie a tak z nich môžu vyrásť múdri a zodpovední dospelí. Táto povinnosť, alebo nariadenie prináša očividné benefity a predpokladám, že sa nájde len veľmi málo exotov, ktorí považujú povinnú školskú dochádzku za nezmysel. Ďalšia regulácia sa týka napríklad držania drog, čiže nelegálna výroba, držba alebo distribúcia drog je trestný čin a teda je to zakázané. Aj to dáva zmysel.
Poďme sa trochu pohnúť a skúsme sa pozrieť na predpisy a nariadenia, kde dobrý úmysel, alebo snaha o reguláciu, ktorá dosiahne pozitívny efekt, nie je na prvý pohľad úplne zrejmá. Poviem príklad za seba: dlho som nadával na zdanlivo nezmyselné obmedzenie maximálnej povolenej rýchlosti pri vjazde do tunela Branisko v smere z Prešova. Potom som si ale uvedomil, že v prípade nehody v tuneli, pri nezníženej rýchlosti, by šoféri nestihli včas reagovať. Toto mi už teraz dáva zmysel a odkedy som to pochopil, predpísanú rýchlosť v tomto úseku dodržiavam (aj preto, lebo tá jedna pokuta na tomto mieste mi úplne stačila).
Skúsme vymyslieť príklad takej debilnej regulácie, kde bude nespochybniteľne a nad slnko jasnejšie, že nedáva zmysel, že je to jednoducho totálna blbosť. Čisto teoreticky, povedzme, že vyjde nariadenie, o povinnosti kráčať len po rukách, alebo že sa zakáže chôdza a pohyb pešo bude povolený len skákaním na ľavej nohe. Predstavme si, že sa schváli zákon, ktorý prikáže každý deň jazdiť na cestách po inej strane. Chápete? V pondelok budú všetky autá jazdiť vpravo, v utorok všetky autá vľavo, v stredu zase vpravo a tak sa to bude striedať. Spolu s tým bude platiť aj adekvátne zmenené pravidlo pravej alebo ľavej ruky pri dávaní prednosti v jazde. Je to dosť debilné na to, aby sme to odmietli? Určite áno. Alebo si predstavme, že bude nariadené jazdiť autami len cúvaním. Proste všetky autá budú od určitého dátumu môcť ísť len dozadu so zaradenou spiatočkou. Ja verím, že absolútna väčšina ľudí si povie - toto je kokotina a budú naďalej jazdiť normálne, dopredu, tak ako doteraz.
Ostaňme v oblasti zákazov a nariadení, ktoré sa týkajú cestnej premávky. Ako ďaší príklad debilného nápadu by bolo povedzme nariadiť minimálnu povinnú rýchlosť na diaľniciach 180 km/h. Alebo rýchlostný limit v obci - autá nesmú ísť viac ako 10 km/h. Je to chujovina? Áno, je. Predstavme si, niečo menej jednoznačné, trebárs zákaz ísť v obci autom rýchlejšie ako 60 km/h. Čo teraz? Čo s tým? Dáva to zmysel? Je to dobré, správne? Alebo je to kravina, nezmysel a buzerácia slobodných hrdých občanov? Ako vyhodnotiť príkaz, kde nevidíme jasný a zreteľný zmysel? Nariadenie dodržať maximálku 60 km/h určite dáva zmysel v niektorých častiach obcí, možno vo veľkej väčšine. Nie je to však až také absolútne jasné. Alebo je? Ako spracovať nariadenie, ktoré môže ale nemusí byť zmysluplné? Alebo nemusí byť dobré a možno ani prospešné? Nereptať a dodržiavať predpisy, bez ohľadu aké debilné sú? Alebo začať odpor a ísť napríklad protestovať pred budovu dopravného inšpektorátu?
Budem zase opatrný optimista a v tomto konkrétnom prípade (max. 60 km/h v obci) si poviem, že sa spolieham na húfy múdrych ľudí (asi dopravných inžinierov), ktorí pracujú so štatistikami nehôd, narábajú s obrovským množstvom údajov, počítajú zrýchlenie, brzdné dráhy, vypočítajú efekty ktoré spôsobí náraz auta do iného auta, do človeka, do cyklistu, do pevnej prekážky. Všetko toto sa akosi dá dokopy a vznikne zhoda, založená na racionálnom výskume a máme tu reguláciu maximálnej povolenej rýchlosti v obci, ktorá je 60 km/h. Potom sa to môže aj prehodnotiť, znovu na základe rozumu a nastane zhoda vo vnímaní toho, čo sa považuje za bezpečnú rýchlosť a limit sa upraví na 50 km/h. Stále je to znesiteľné, aj keď tu by som už polemizoval o zmysle takéhoto limitu.
Teraz uvediem príklad regulácie z najkrajšieho mesta na západnom Slovensku, z Trnavy. Múdre hlavy, zodpovedné za dopravu, verím, že na základe serióznych racionálnych úvah, na základe výskumu a štatistík a všetkých možných dostupných informácií, dospeli k rozhodnutiu, že uvedú do života zmeny v parkovacej politike (bude sa platiť), preorganizujú dopravu v mestských častiach a aj na sídlisku Prednádražie (zavedú veľa nových jednosmeriek a použijú pri tom asi 666 nových značiek - nerobím si žarty) a čo je podstatné pre tento článok: na Prednádraží sa zavedie zóna 30 km/h.
Na obrázku vidno podstaný kus sídliska Prednádražie II. Keď som si všimol nové dopravné značky, nebol som si istý, či im správne rozumiem a tak som striehol a hľadal všade začiatok zóny 30 km/h a koniec zóny. Teraz som si viac menej istý, že na celom Prednádraží platí zákaz ísť autom rýchlejšie ako 30 km/h. Značky určujúce začiatok a koniec tejto zóny sú nainštalované. Povedal som si (keďže nedávno mi prišla pokuta z Komárna, za prekročenie max. povolenej rýchlosti), že dobre, nie som Rockefeller, ďalšie pokuty nechcem, zmierim sa s osudom, rezignujem a budem dôsledne dodržiavať tridsiatku a meditovať nad zmyslom tohto obmedenia.
Modrá čiara znázorňuje prehľadnú, rovnú cestu, s jednou väčšou, ale prehľadnou zákrutou, ktorá fakticky ohraničuje sídlisko a mestskú časť Trnava západ (v podstate je to aj úplný okraj mesta). Má chodníky oddelené od cesty na jednej aj na druhej strane (Bedřicha Smetanu) a potom chodník len na ľavej strane (Čajkovského) opäť oddelený od cesty stromoradím.
Ulica Bedřicha Smetanu, červené šípky sú komunikácie pre chodcov. Ďalej smerom po Čajkovského ulici už nie je chodník všade na oboch stranách.
Čajkovského ulica, vľavo je chodník, ktorý pokračuje až k Pump tracku (super nový areál na bikros, vraj najlepší na Slovensku).
Takže jazdím 30 km/h a sledujem premávku. Zistil som niekoľko zaujímavých vecí. Je to divné. Tá najzásadnejšia vec je, že maximálku 30 km/h dodržiavam len ja a vozidlá autoškoly. Je to fascinujúce, lebo približne za dva mesiace, som nikdy nevidel nikoho ísť tou predpísanou tridsiatkou (anekdotický dôkaz, viem, existuje nenulová šanca že všetci jazdia predpisovo, keď som práve doma). Bežne sa mi stáva, že keď mám zaradenú dvojku, idem 30 km/h, tak o chvíľu je za mnou nalepené auto. Nie je to príjemné, pretože sa bojím, že do mňa narazí, prípadne že ma predbehne, pokúsi sa ma zastaviť a bude mi chcieť rozbiť hubu. Alebo si bude myslieť, že som postihnutý. Mám veľmi silný pocit, že dodržiavaním tejto regulácie vyzerám ako niekto zo skôr uvedených príkladov absurdných predpisov (trebárs, že ako jediný nebudem ignorovať nariadenie pohybovať sa výlučne skákaním na ľavej nohe). Toto je presne tá situácia, keď predpisy nedávajú až tak úplne zmysel na prvý pohľad, bez vysvetľovania a detailejšieho výskumu. 30 km/h na viacerých dlhých úsekoch na mojom sílisku, je abnormálne pomalá rýchlosť.
Trasa, ktorú som vyznačil modrou farbou predstavuje v rámci sídliska najjednoduchšiu a donedávna aj najrýchlejšiu a najbezpečnejšiu cestu, ktorou sa efektívne dalo prejsť okolo celého sídliska. Tridsiatka z toho spravila niečo ako nepodaredný vtip a zároveň skvelý príklad debilnej regulácie a predpisov, ktoré každý ignoruje, asi tak ako som písal na začiatku textu. Tie chodníky zdôrazňujem pretože sú stavebne oddelené od cesty (neviem, či je to technologicky správny pojem) a tak nehrozí kolízia s chodcom. Navyše veľa úsekov je takých, že z jednej strany je napríklad plot.
Tu ale uvediem príklad, kde by som o maximálke 30 km/h nepochyboval ani chvíľu, dal by som tam kľudne aj menej (respektíve ja tam idem pomaly aj bez stanovenia max. povolenej rýchlosti). Je to cesta pred škôlkou.
Čo by sa dalo robiť? Nechať to celé tak a jazdiť pekne spokojne pomaly - to je určite jedna možnosť. Iná možnoť by mohla byť napísať list na odbor dopravy na mestskom úrade so žiadosťou o vysvetlenie a o informácie, na základe čoho sa zaviedla zóna 30 km/h? Je dôvodom skutočnosť, že to je moderné, alebo pretože máme tzv. „tvrdé dáta“ o tom, že počas platnej maximálky 50 km/h sme mali mesačne 5 vážnych nehôd kde bola príčinou nehody vysoká rýchlosť a teraz za dva mesiace platnosti obmedzenia máme záporné množstvo nehôd? Alebo, že vysoká rýchlosť viedla k vykynoženu zajacov, ktoré občas večer šprintujú okolo cesty, alebo čokoľvek podobné? Musí predsa existovať kvantifikovateľné kritérium, na základe ktorého sa zavedie takéto obmedzenie a hlavne, musí to nejakým pôsobom dávať zmysel. Alebo je to len zlomyseľnoť vedenia mesta, ktoré preferuje zo všetkých síl cyklodopravu? Pán Bročka (primátor) sa vyjadril z roku 2022 nejako takto:
Peter Bročka navrhuje vytvoriť zóny upokojenia dopravy, kde by prišlo k zmene maximálnej povolenej rýchlosti zo súčasných 50 na 30 km/h. Primátor mesta Trnava dodáva: „To je pre mnohých ľudí, čo si vytvorili psychickú závislosť na aute, veľmi šokujúce a veľmi stresujúce.“
Pre nás, psychicky závislých na aute, je to skutočne veľmi šokujúce a veľmi stresujúce, čoho dôkazom je aj tento článok. Práve vonku prší a dnes som bol ako správny závislák autom po dieťa, keď mu skončil tréning. Škoda, že sa neviem zbaviť závislosti na aute, veď sme sa mohli tak krásne povoziť na bicykloch v daždi, plus aj ten nákup čo sme urobili, by sme si zavesili v igelitkách na riadidlá a s úsmevom na perách by sme tak prišli domov.
