Žena odkrojí z bochníka chleba krajec. Sledujem ako pri dotyku s ostrím noža odskakujú z chrumkavej kôrky kúštičky. Ruka s krajcom chleba sa natiahne niekam do priestoru, aby ho vzápätí jemne opečený položila na stôl. Proces opekania si domyslím. Krája avokádo. Veľké semeno vo vnútri sa zľahka pohybuje. Žena ukáže do kamery jemnú takmer krémovú konzistenciu plodu, nie je ťažké domyslieť si príjemnú sladkastú chuť. Zamrzí ma, že tie, čo nakupujem v reťazcoch v rámci zliav, majú semeno primrznuté k zelenej tvrdej dužine a po čase namiesto dozretej dužiny schytajú starecké hnedé škvrny. Nonšalantným pohybom hodí avokádo do misy. Z papiera vyberá kusy čerstvého údeného lososa, krája ho a rukou vyžmýka z polovice citróna šťavu, ktorá steká po útlom zápästí. Všetko padá do misy. Celý ten proces prípravy jedla stojí a padá na ľahkosti a elegantnosti ženiných pohybov. Žena si na záver nalieva biele víno, zdvihne pohár a prezerá si jeho zlatistú farbu oproti obedňajšiemu slnku. Pár kvapiek lenivo steká po skle, vo vnútri pohára vidím alebo si možno len predstavujem bublinky.  Odpije si z vína, ochutná z jedla a spokojná sama so sebou buchne päsťou do stola.

Znovu dostanem chuť na avokádo, tentokrát ale nešetrím a volím Ready-to-Eat. Urobím si fantastický šalát, nalejem si víno a tresnem tak päsťou do stola, až sa zvyšok rodiny, vrátane psa, zľakne. Milujem inšpirácie z Instragramu, chcem vám preto predstaviť svojich obľúbencov:

Pastaqueen je Talianka, čo je zrejme nielen z nicku, ale prezrádzajú to veľké hnedé oči a rúže, ktoré používa, sú šarlátové, karmínové alebo len tak červené ako zrelá jahoda.  Naberie si do úst z božského jedla a privrie oči v očakávanej extáze, ktorá sa skutočne dostaví. Žena počas nej odhodí vidličku do diaľky, vytreští oči, zreničky má rozšírené vzrušením a vykrikuje: „Creamy, crunchy, just like you!“, čo nemôže nechať nikoho chladným. Zľahka sa zatočí, pohodí dlhými vlasmi a vykríkne: „Ingrediens!“ To som vzrušená už aj ja, mám neuveriteľne blízko ku gastronomickému orgazmu a to som si ešte nič neuvarila a žalúdok sa mi od hladu prilepil na hrudník. Ak chcem skutočne dobré talianske jedlo, chodím si po inšpiráciu ku nej.

Jorge Saludable má ženu a dve deti, čo som zistila počas vianočného obdobia, kedy odhalil na chvíľu svoje súkromie a nosí čudné vzorované košele. Má milý kukuč, počas celého procesu varenia sa pozitívne usmieva do kamery a ja tak nemám najmenšiu pochybnosť o skvelom jedle, ktoré práve pripravuje. Na záver obvykle ochutná z toho, čo navaril, priloží si k ústam prsty a spokojne do nich cmukne. Najviac na ňom milujem to, ako sa hrá so surovinami, ktoré používa pri príprave. Vyhodí do vzduchu hlávku kapusty, pomaranč pohadzuje v ruke aj dlhšie, zatrasie fľaškou s ovsenými vločkami, zväzkom reďkoviek alebo veľkým baklažánom. Jeho varenie je hravé, nenáročné, varí z jednoduchých surovín a niekedy sa chodím pozerať na jeho videa nielen kvôli inšpirácii, ale len tak pre radosť.

Dominika alias dminikah síce prezentuje na svojom insta viac tréningy ako recepty, ale keďže som lenivá, preferujem recepty, pri ktorých zas ona spomenie, že je lenivá variť. Sme si teda kvit a môžem pozerať spokojne videá s receptami, ktoré určite spĺňajú očakávania ženy s tréningovým programom a tak sa potykám s ingredienciami ako čokoládový proteín, ghee, erythritol. Fascinuje ma jej pohľad priamo do kamery a aj keď viem, že video jej zostrihané, absencia žmurknutia navodzuje pozíciu sexi dominy v priestore kuchyne, v ktorej sa nachádza ešte submisívny pomocník Mišo. Erotický podtón podčiarkuje občasnými poznámkami typu: „Sleduj ten koláč, to je čistá láska, to je sex!“ Úplne ma dostalo video, v ktorom oznámila na začiatku varenia:  „Ak toto bude dobre chutiť, zjem to zavesená hore nohami!“ Tešila som sa na jej polohu netopiera, ktorý sa napcháva a našťastie, dočkala som sa.

Šimon alias simonkan je moje zlatíčko, on sám sa označuje ako kuchár in progress, ale ten progres je mohutný už len preto, že varí aj 12 hodín denne. Keď raz urobil pre Čechov tradičný recept knedlo vepřo zelo, tak mu napísal jeden z jeho obdivovateľov, že tak perfektne urobené tradičné jedlo nemala väčšina Čechov nikdy v živote. Alebo segedín. Ten sa robí podľa Šimona tak, že si kúpiš hlávkovú kapustu, nakrájaš, nasolíš, naložíš do päťlitrového pohára a po tridsiatich dňoch fermetácie ... Čudujem sa, že kvôli knedli nezačal pestovať obilie v kvetináči a nekúpil sviňu. Mám jeho varenie rada, lebo sa zbavujem pri ňom občasných pocitov, že trávim v svojej kuchyni priveľa času, nie, som tam veľmi krátko, v podstate sa tam len mihnem a varím takmer instantný segedín.

Okrem týchto mojich favoritov nachádzam na Instagrame množstvo kuchárov, ktorí opakujú recepty po druhých, snažia sa byť pritom originálni, ale nebavia ma ľudia, ktorí sa pri varení tvária preexponovane kyslo alebo vážne. Niektoré recepty sú waw, iné sú často nepresné, niekedy dokonca ťažko realizovateľné.

Špeciálnou kapitolou sú cooking experts. Títo ťa naučia, že hady treba pripravovať tak, že chytené kusy nasypeš do misy, zasypeš ľadom, pritom dávaš pozor, lebo hady sú šprintéri a niektoré ingrediens utečú z misy skôr, ako ich stihneš schladiť natoľko, aby sa prestali hýbať. Stuhnuté hady dôkladne umyješ a hodíš do kotla s vriacou vodou. Uvarené stiahneš z kože, vypitveš, nakrájaš, upečieš s rôznymi prísadami a potom si už len pochutnávaš. Prosím negrcať, poriadna gastro show ešte len začína.

Ja si, aby som všetky kulinárske špeciality zvládla, pripravujem k tomu v hlave vlastnú dramaturgiu. Ľudia musia jesť hady, lebo trpia hladom a spoliehať sa na charitu nedá. Charita je spôsob kontroly nad ich životmi, nekompromisná manipulácia a hady sú aj tak príčinou toho, že sa Boh prestal starať o ľudí. Varenie živých hadov je kruté. Zmena formy zo života na smrť v zlomku času, dostatočnom na to, aby si had uvedomil svoju smrť a krátkom, aby stihol oľutovať svoj zákerný čin z Raja.

Okrem hadov sú v ponuke aj chrobáky, rôzne časti tiel zvierat ako trebárs oči a zaujímavé sú žabie špeciality. Mojej obľúbenej kuchárskej expertke, zrejme čínskej národnosti, prišlo ľúto, že Francúzi využijú zo žaby len stehienka a milá žaba tak doskákala. Moja favoritka pripravuje žaby komplet celé kusy, bez pitvania a iných úprav. Len im voľačo vopchá do papule, asi aby jej do toho nekvákali, aj keď sú už pred prípravou, našťastie, usmrtené. Najčastejšie surovú pečeň, niekedy rozmiešanú s vajíčkom. Nasleduje pečenie žaby priamo v pahrebe alebo v de luxe prevedení na panvici v dačom, čo vyzerá ako vyjazdený motorový olej. K žabe občas pridá bylinky, zeleninu, chilli. Na záver sa do nej s neuveriteľne nákazlivou chuťou zahryzne a silnými zubami trhá žabacinu, akoby nebolo nič lepšie na svete.

Páči sa mi, že moja expertka vôbec nevníma kameru, nepozerá sa do nej, sedí pri ohni a užíva si svoje varenie. Niekedy je príprava jedla v jej prevedení neskutočne plná dramatických zvratov. Napríklad položí žaby na panvicu, prisype nakrájanú červenú cibuľu, chilli, poleje sójovou omáčkou a krátko na to vytiahne z panvice žaby za nohy, šupne ich do pahreby, zasype špinavým popolom. Zakryje kovovým hrncom, okolo ktorého rozloží drevo, zapáli oheň. Keď dohorí, vyhrabe žaby, veľkým sekáčom ich zľahka očistí od najväčšej špiny a so zanietením gurmeta zasekne zuby do očividne tvrdého mäsa.

„Hm, vidíš, zabudla si žabám natlačiť do papule surovú pečeň,“ znalecky zhodnotím a idem si urobiť praženicu z farmárskych vajíčok s extra porciou slaninky navyše.