(Scéna #2 Záber #3)
Diel tretí. Je tu ešte zopár ľudí, ktorí sa podieľajú na výrobe filmu a chcel by som ich spomenúť.
Klapka. Klapka je osoba zodpovedná za používanie klapky. To v reáli znamená, že keď sa ide točiť, postaví sa s klapkou pred kameru. Keď dostane pokyn, zahlási číslo obrazu, záberu a koľké opakovanie sa ide točiť. Keď sa asistent réžie opýta, či zvuk a kamera bežia, a náhodou dostane kladnú odpoveď, zakričí KLAP! Vtedy klapka zahlási napríklad nasledovné: Obraz 11, Záber 4, Štvrtá klapka a potom nechá vrch klapky klapnúť o spodok. Týmto sa v obraze aj vo zvuku vytvorí synchronizačný bod, pomocou ktorého sa v postpro obraz so zvukom opäť zosynchronizujú. Treba podotknúť, že klapka by mal/a povedať, že "Štvrtá klapka," a nie "Po štvrté/čtvrté," lebo to sa tak hovorí severozápadne od nás. Keď všetko zahlási a klapne, musí sa rýchlo odje*ať do pi*e. Zlá klapka je čistá smrť. Niekedy sa totiž stáva, že produkcia obsadenie tejto profesie podcení a na pár dní nakrúcania v zaprdákove najmä najme nejakého lokála. To potom skončí tak, že pol dňa mu/jej vysvetľujeme, čo má vlastne robiť, nech si tie čísla nemrmle popod nos a keď zahlási, nech sa rýchlo pakuje. Chceli šetriť, tak potom... šťastné a veselé klapKanye.
Tá samotná klapka, môže byť buď klasická, na ktorú sa píše fixkou, alebo môže byť digitálna. V prvom prípade musí Klapka hlásiť, čo klape. V prípade digitálnej to nie je úplne potrebné, ale niekedy sa to aj tak robí. Pre istotu. Digitálna klapka má totiž displej, na ktorom beží časový kód (tzv. TimeCode) a tento je synchrónne vysielaný aj do kamery aj do zariadenia na záznam zvuku, čiže všetky majú úplne rovnaký čas v každom momente. Fičí to cez rádiové vlny alebo cez WiFi. Takáto sranda je ale celkom drahá a na obslúženie troch zariadení (2 kamery, 1 zvuk) potrebujete techniku za niekoľko tisíc eur a pritom sú to len také malé chujoviny, veľké ako cigaretová krabička. Ale tak vo filmovom svete je všetko drahé, takže v podstate toto je ešte taká lacnejšia záležitosť.
BTW, čas na tých krabičkách v TimeCode sa ráta na hodiny:minúty:sekundy:framy (frejmy). Frejmov je za sekundu pri bežnom natáčaní 24 alebo 25 a je to počet obrázkov, ktorý kamera spraví za jednu sekundu. FPS – frames per second. Preto tam na konci toho tajmkódu vidíte vždy tie rýchlomihajúce sa číselká iba od 00 po 23/24 a nie od 0 po 99, ako by to bolo, ak by miesto frejmov boli stotiny. NERD INFO: CHECK!
klasická klapka Digitálna klapka
A toto je krabička, ktorá sa dáva na kameru a zvuk, aby mali rovnaký čas ako klapka.
Zvukár. Zvuk má na starosti Majster zvuku. Má za úlohu nahrávať, mixovať a kontrolovať zaznamenávaný zvuk. Vymýšľa, ako riešiť problémy spôsobené obrazovou kompozíciou a svietením. Treba povedať, že z objektívnych dôvodov nie je vždy možné pri natáčaní nahrať použiteľný zvuk. Napríklad, keď sa točí dobový film na hrade, vedľa ktorého hučí diaľnica D1 do Kešíc. Takúto diaľnicu pri natáčaní jednoducho eliminovať nedokážete, a tak neostáva nič iné ako nechať to na postprodukciu. Keď sa dialógy nahrávajú v postprodukcii v štúdiu, volá sa to postsynchrón.
Niekedy sa pri natáčaní používa aj 6 rôznych mikrofónov naraz. V takom prípade by sa zvukárovi zišlo mať aspoň šesť uší. Ale, žiaľ, takýto level zvukára (zvukár 6.0) ešte evolúcia nevyvinula. Preto si to musí v tých dvoch slúchadlách real-time prepínať a byť v strese. Majster zvuku totiž musí mať jasno v tom, či mikrofón, ktorý potrebuje v danom okamihu, hrá čisto a dobre. Majstrovi zvuku v jeho majstrovstve pomáhajú mikrofonisti. To sú tí chalani, ktorí držia nad hlavou tie dlhé tyče s tou chlpatou srandou na konci. Slangovo sa tomu vraví Tágo, Šibenica alebo Šiba a po anglicky je to Boom. Mikrofonista je po anglicky Boom Operator. Boom operator je často v konflikte s DoP, a to najmä v ''umelecky'' komponovaných záberoch. Často môžete pri natáčaní počuť výraz: NAMOČIL SI SA!!! To hučí najčastejšie DoP na mikrofonistu, že sa jeho mikrofón dostal do obrazu. Práca je to ťažká. Fyziku totiž neojebeš a keď má mikrofonista to tágo nad hlavou dlhé 5 metrov a na konci mikrofón, tá páka spraví svoje a udržať to nad hlavou v správnej polohe nie je vždy jednoduché. Mikrofonista je pre zvuk niečo ako ostrič pre kameru. Ak to nenasmeruje správne, dobrý zvuk sa proste nekoná. Mikrofonisti alebo asistenti zvuku tiež dávajú hercom mikroporty. To sú také krabičky s miniatúrnym mikrofónom, ktoré zabezpečujú bezdrôtový prenos zvuku od herca.
Toto je mikrofonista, ktorý si pod pazuchou pridržiava tágo a popri tom dáva herečke mikroport. Úplne casual situácia, kedy by ste prijali aspoň jednu paprču naviac.
A tu je ešte jedno videjko krásne opisujúce výmenu názorov medzi mikrofonistom a DoP:
--------------------------
Keď sa skončí celé to šialenstvo na pľaci, hybaj ho do strižne. Tu nastupuje na scénu Strihač. Z tých záberov, ktoré prídu z pľacu, najskôr musí vytvoriť tzv. proxy súbory, skrátene len proxy. To sa robí kvôli tomu, že zábery vo full 6K raw brutal extra qualite by sa zle strihali. Keďže minúta obrazu v 6K má asi trilión gigabajtov, bolo by treba obrovský výpočtový výkon. Takže sa radšej vytvoria proxy súbory, ktoré sú skomprimovanou replikou tých fullkvalitných a strihá sa s nimi. Keď je strih s proxy hotový, urobí sa finálny strih s tými originálnymi súbormi na základe výpisu zo strižne, tzv. EDLky. No ale ešte predtým, než sa začne niečo reálne strihať, musí strihač nasynchronizovať obraz a zvuk vo všetkých záberoch, ktoré sa chystá použiť. To sa robí podľa klapky alebo TimeCode. Keď už to má všetky technické a muklovské záležitosti za sebou, môže začať umenie. Každý použitý záber má svoju dôležitú úlohu pre celkové vyznenie filmu, a tak každý jeden strih treba dômyselne premyslieť a vychytať všetky ňuansy. Následne, keď toto niekoľkomesačné umenie skončí, posiela sa finálny strih na tzv. grading a zvukovú postprodukciu.
Grading robí Gradista. Tento proces má zabezpečiť to, aby sa surový materiál z pľacu stal ozajstnou pastvou pre oči, aby sa celý film farebne zjednotil atď. Človek keby videl film nevygrejdovaný, pravdepodobne by si povedal, čože je to za bullshit. Robí sa to na výkonných mašinách a pekných konzolách, ktoré vyzerajú nejako takto:
a toto je príklad before/after color grading
Hudobný skladateľ. Tento komponuje hudbu pre film a poznať by ste mohli napríklad takého Hansa Zimmera, ktorý robil Pirátov z Karibiku, Interstellar atď. Nejaké témy si vymyslia podľa témy filmu, ale väčšina sa potom komponuje priamo na obraz a to je podľa mňa dosť husté. V Hollywoode si taký skladateľ zahrá čo chce na klavíri, nejaký mukel to zaznamená do PC alebo zapíše a ďalších xy muklov to potom inštrumentuje a nahráva.
Na tomto obrázku vidíte takú menšiu pracovňu skladateľského typu. Na vegáči hore môžeme vidieť kópiu filmu s vodoznakom HZ. To je zrejme skratka pre Hans Zimmer a je to tam z dôvodu, že hollywoodski producenti a štúdia sú paranoidné, čo sa týka kópií filmov pre ľudí, ktorí na filme pracujú. Keby tento film pán Zimmer takpovediac ujebal a zavesil na internet, ten vodoznak HZ prezradí, že to bol on a filmové štúdio si to s ním ručne stručne vybaví. Veľmi elegantné riešenie. Páči sa mi.
