Podnadpis: Ak existuje mojkací televízor, tak určite aj mojkací člen rodiny.
V tomto článku nie sú nijaké vedecky podložené informácie. Sú to len moje skúsenosti s chovaním zakrslého králika. Králikovi nebolo ubližované (pýtal som sa ho, nehovoril nič). Ak som niekde omylom napísal zajac, zajko, zajačik, zajačko alebo zajo, tak tým myslím zakrslého králika.
Ak rozmýšľate nad kúpou zajačika, ale stále váhate a potrebujete radu, či áno alebo nie, tento článok je pre vás stvorený. Ak ale nemáte čas alebo sa vám nechce čítať, zhrniem to do jednej vety: Nekupujte si zajaca.
Ak ste si ho už kúpili a potrebujete len krátke praktické rady o chove zajka a nechce sa vám čítať celý článok: Potrebuje veľa hladkať. Potrebuje spoločnosť, ale ak chce byť sám (veľkú časť dňa chce byť sám, lebo oddychuje/spí), nechajte ho na pokoji, bude vám vďačný. Potrebuje mať neustále SENO! a jedlo v miske (nie ako pes, raz za deň) a vymeniť vodu každý deň. Produkuje milión bobiek – je čistotný a robí to zvyčajne na určenom mieste, ale pripravte sa, že tomu tak vždy nebude. Nejaké bobky produkuje aj počas jedenia a nejaké počas spánku. Takže tie nestihne odniesť do záchodíka. Potrebuje pohyb! Prosím, nedržte ho celý deň v klietke ako rybku v akváriu. On naozaj ten pohyb potrebuje, lebo mu odídu nohy. A navyše sa mu môže spomaliť, až zastaviť trávenie. Oni sú veľmi náchylní na trávenie a jeho zastavenie má často fatálne následky – aspoň raz za deň sa na toho zajka pozrite, či žerie, bobkuje a nepreležal už pol dňa na jednom mieste v depke. Potrebuje niečo ohrýzať aby sa mu obrusovali zuby, lebo mu neustále dorastajú. Pravidelne mu teda dodávajte vhodné drevo (napr. z jablone), “minerálny kameň”, kartón, atď. Všetko okusujú. Majú to proste v génoch, nezabránite im v tom - ALE!! - viete ich vychovať. Aj keď to spočiatku vyzerá beznádejne. Ak tomu ale naozaj venujete čas a trpezlivosť, viete si vychovať zajka, ktorého môžete doma alebo v nejakej vyhradenej izbe, ktorú pozná, nechať samého aj celý deň a nič nerozkúše. Ale to chce naozaj véééľa, veľa času. Preto, ak si na takéto veci neviete vyhradiť čas, tak to rovno vzdajte a zajka niekomu podarujte. Lebo ho budete držať len v klietke a budete mať nočné mory z toho, že by ste ho pustili po byte a on vám rozkúše nervy. A už si druhý krát nekupujte zajaca.
Dobre, takže vy ho fakt chcete. No dobre, tak čítajte ďalej.
Najprv troška fantazírovania, praktické veci neskôr. To čo teraz trepnem, kľudne považujte za blbosť, nemám to nijak podložené, ale podľa mňa má tento tvor nejakého spoločného prapredka s mačkou. Za prvé: majú vysúvacie pazúry, presne ako mačky (verím, že sa nájdu medzi vami takí, ktorí ani netušili, že ten roztomilý plyšiačik nejaké pazúry má, tobôž vysúvacie). Za druhé, preležať pol dňa (aj viac) vo všetkých možných polohách z Peciválovej príručky pre pokročilých a ešte sa pri tom nechať vyhladkať do placatosti. To je jeho - bratranec Garfielda. Naozaj, najmä tá poloha, keď leží na bruchu a predné labky má zasunuté pod telom, je typická pre mačky. Vždy, keď to vidím, ma to vedie k myšlienke, že kedysi dávno žili šabľozubé šelmy, ale mali rozdielny temperament. Jedny boli krvilačné lovkyne a tie druhé boli mierumilovné slniečkárky, ktorým sa bridilo rozkúskovať ostatné pomalšie nevinné stvorenia. Tak ešte v dobe paleo prešli na vegetariánstvo. Začali sa živiť stravou, ktorá nejačala od strachu a bolesti, a navyše výhoda, nehýbala sa z miesta. Nohy, ktoré už nemali využitie na rýchle skoky pri útoku, začali používať na útek. Čiže zo šabľozubej šelmy sa v jednej vetve vyvinuli všetky šelmy mačkovité a v druhej ušiaci bojkovití. Pričom jedným sa zo šablí vyvinuli očné zuby, tým druhým sa spojili do predných lopatiek na ničenie všetkého, čo v ďalekej budúcnosti nájdu v príbytkoch ľudskej rasy.
Koniec evolučnej vsuvky, poďme si povedať niečo praktickejšie.
Komunikácia
Zajkovia vydávajú len veľmi málo zvukov, niekedy sa dokonca môže zdať, že su nemí. Používaú hlavne reč tela. Preto je pre ľudí niekedy trošku zložité rozlíšiť ich pocity. V každom prípade, pár zvukov určite vedia vydať.
Zapištanie – strach alebo bolesť. Najčastejšie to môžete počuť, keď zajka zoberiete do rúk a pritlačíte ho trošku viac, ako mu je milé. (K tomu braniu zajka do rúk sa ešte vrátim.)
Vrčanie – ono to nie je vrčanie, to iba ja to tak volám. Ten zvuk môžno prirovnať k takému zaškrípaniu zubov...? Alebo ako keby mačka nahlas a krátko zapriadla (to je blbosť čo). Robí to vtedy, keď bráni seba, svoje potomstvo alebo územie. Ten zvuk vydáva tesne predtým ako niekoho/niečo pohryzie.
Chrochtanie – keď som to spočiatku počul, myslel som si, že má niečo zaseknuté v krku alebo nestačí s dychom. Vydával to najmä, keď podskakoval a pobehoval. Ale potom mi doplo, že on takto chrochtá, keď je šťastný.
Pradenie – Robí to spravila vtedy, keď ho hladkáte. To nie je ozajstné pradenie ako robí mačka. To som zase tomu dal len taký názov. On vtedy dýcha ešte rýchlejšie ako zvyčajne, niekedy až trošku pískavo a občas rýchlo cvaká zúbkami, niekedy potichšie, inokedy výraznejšie. Záleží od hĺbky jeho pocitov. POZOR ALE: keď zajko škrípe/cvaká zubami (spravidla dosť počuteľne) a nemá nijakú zjavný podnet – sedí na zemi sám, nikto ho nehladká – v tom prípade trpí silnými bolesťami. To môže byť aj príznak spomínaného zastavenie trávenia. Alebo môže byť poranený. V každom prípade urýchlene potrebuje pomoc.
Ak chce zajko naznačiť, že sa mu niečo nepáči, zatrasie hlavou do strán (podobne ako pes, keď sa chce otriasť od vody. Pes to ale robí celým telom). Zvykne pri tom aj trochu odskočiť (zajac, nie pes). Taktiež, ak vám chce naznačiť, že chce byť teraz sám, alebo ste ho niečím nahnevali, tak odskáče preč, a zároveň pri skokoch vyhadzuje zadnými nohami, ako by chcel niečo odkopnúť – tým naznačuje, teraz za mnou nechoď.
Keď je zajko šťastný, pobehuje hore dole a občas podskočí. Ak zajko behá okolo vašich nôh a chrochtá, neznamená to, že sa dusí a volá o pomoc, ale že sa teší a prejavuje vám náklonnosť. Môžete to vidieť najmä, keď ho po celom dni pustíte z klietky alebo dostane nejakú obľúbenú pamlsku.
Niekedy je trošku zložité rozlíšiť, či zajko podskočil od radosti alebo naopak, že sa mu niečo nepáčilo. Časom sa to ale naučíte rozlišovať. Tie pohyby, ktoré pri tom robí, sú mierne odlišné. Rozdiely závisia aj od povahy vášho zajka, ktorú spoznáte až časom. Samozrejme vo veľa prípadoch to bude zrejmé aj z danej situácie.
Nejaký zvuk vydávajú aj pri párení, ale neviem presne aký, lebo mám len jedného, čiže som ešte nemal možnosť počuť čo robia, keď je ich o 100 % viac.
Hranie a výchova
Určite nečakajte, že sa so zajkom pohráte ako so psíkom a on vám bude napríklad aportovať. Alebo budete spolu akože zápasiť. Alebo ako s mačkou, že jej na motúziku budete poťahovať návnadu a ona sa ju bude snažiť chytiť. Maximálny level, ktorý môžete dosiahnuť je asi to, že by ste ho naučili prechádzať cez prekážkovú dráhu – ako na súťaži králičí hop. Ale to je už asi na hranici jeho hracio-spoločenských možností. Treba si uvedomiť, že zajkovia majú skôr defenzívnu povahu a viac obľubujú individuálne hry.
Zajkovia zbožňujú nory. Je to ich prirodzený domov. Keď má zajko niečo nad hlavou, dodáva mu to pocit bezpečia. A preto, keď chcete ulahodiť ich ušatej duši, je dobré im vyrobiť nejaké skrýše. Najlepší materiál je asi drevo, ale nie každý má možnosti a chuť stráviť hodiny výrobou nejakej preliezačky z dreva. Preto najpraktickejším materiálom ostáva kartón (bez potlače). Z neho môžete vytvoriť všelijaké domčeky, tunely, preliezačky. Zajko vám bude vďačný najmä za tunely, ktoré sú približne v jeho výške (keď stojí na štyroch alebo leží), lebo sa v nich môže plaziť a hrbiť, a vtedy sa cíti bezpečne. Inak, asi sa nevyhnete použitiu lepiacej pásky – bolo by to lepšie robiť bez nej, lebo zajko ju rád ohrýza, no potom by sa výroba značne skomplikovala. Takže kľudne ju použite a dúfajte, že ju nezožerie naraz celú.
Tak ako každé iné zviera, aj zajko má dobrú pamäť a reaguje na podnety. Ale, nečakajte, že ho naučíte sadnúť, ľahnúť... Skôr to myslím tak, že ho dokážete vychovať, aby neokusoval káble, nábytok, koberce, dlážku, atď...ale to trvá ďaleko, ďaleko dlhšie ako pri psovi. Presnejšie povedané, nedokážete ho to naučiť vo všeobecnosti. Je možné ho to naučiť len v prostredí, ktoré pozná. Napríklad, ak máte v obývačke kábel, v polici knihu a pod stolíkom koberec, tak časom naučíte zajka, že toto nesmie hrýzť. Ale, v jeho pamäti je zapísané: tento kábel, táto kniha a tento koberec, ktoré sú na tomto mieste, sa nesmú kúsať. No keď presuniete kábel, knihu, koberec alebo tam dáte nové, prípadne ho pustíte do inej miestnosti, kde predtým nebol – z jeho pohľadu to vyzerá takto: túto vec nepoznám ale viem, že mi ju nikto nezakázal. Takže chrum, chrum.
Ako správne naznačiť zajkovi čo smie, a čo nesmie si prečítajte na internete, v knihách atď. lebo to je široká téma. Len jednu poznámku k tomu (ktorá asi platí pri všetkých zvieratách (okrem akváriových rybičiek)). Ak robí zajko niečo zlé, nezakričte na neho jeho menom. Ale nájdite si nejaké iné výstražné slovo, napr.: nesmieš, nekúš, dosť,... Lebo, keď budete jeho meno vyslovovať pri niečom, čo mu zakazujete, tak potom bude zmätený, prečo ho zasa hrešíte, keď ho budete chcieť napríklad pohladkať.
Na čo si dať pozor
Ako som už spomínal, zajkovia sú náchylní na trávenie. V príručkách si môžete prečítať, že prečo, nebudem to tu rozoberať. Len dôležitá vec: zajkovia nevedia vracať a prdieť. Treba na to myslieť skôr, ako mu dáte zjesť niečo nevhodné so slovami: “šak to nejako strávi”. Tiež si treba uvedomiť, že mladý zajko strávi kadečo, aj kus drôtu alebo žuvačku. Čím je ale zajačik starší, tým horšie mu funguje tráviaca sústava. To veľa ľudí mätie a rozhovor u zverolekára vyzerá nejak takto:
- “Šak furt mu dávam to isté, neviem prečo teraz prestal žrať.”
- “A čo mu dávate?”
- Ta banán, zemiaky, keksy, ...
Čiže, aj keď ste ho v mladosti mohli kŕmiť čímkoľvek, postupom času zistíte, že mu býva zle čoraz častejšie. Platí to najmä pri strave bohatej na cukry. Ak ste boli zvyknutí, že kedysi zjedol za deň jedno jablko, tak vo vyššom veku mu to už môže škodiť. !! Jablko je nevhodná strava pre zajace!!. Nedávajte mu to prosím, aj keď na internete vám budú tvrdiť opak. Áno, zajko nebude protestovať, keď mu dáte akékoľvek sladké ovocie. Ale v zásade, všetko, čo má v sebe veľa cukru, nie je pre neho vhodné (iba ak vo veľmi malých množstvách a sporadicky). Taktiež nevhodná strava je taká, ktorá nadúva – nedávajte mu prosím ohrýzať !! kapustu !! alebo kukuricu. Áno v rozprávkach bolo, že zajac žerie kapustu. Ale nie všetko v rozprávkach je pravda. Viac si ale prečítajte v príručkách, a tu platí dvojnásobne, že si informácie overujte a prípadne konzultujte aj so zverolekárom.
Pozor na elektrické káble. Prekusne ich za sekundu-dve. Naozaj. Raz som počul iba jedno chrum, inštinktívne priskočil a odohnal zajka. Za tú sekundu stihol prehryznúť vonkajší obal kábla a izoláciu fázového vodiča. Asi chýbal zlomok sekundy a stálo by ho to život. Ten kábel bol pod prúdom.
Zajko aj napriek tomu, že vyzerá roztomilo a bojazlivo, sa vie brániť. Tobôž keď ide o jeho potomstvo alebo územie. Najlepšia rada asi je: nerobiť prudké pohyby. Aj keď vás pozná, prudký pohyb môže u neho vždy vyvolať stres. Tiež nemá rád, keď mu niekto behá a skáče blízko jeho klietky-územia. Potom vaše kamarátstvo nehrá rolu a zajko prejde do defenzívy. To vyzerá asi takto: zajačikovia majú vrodenú taktiku obrany svojho územia. Vbehnú do nory, následne odtiaľ rýchlo vybehnú, a zase sa schovajú a vybehnú, a takto hore dole, aby odplašili nepriateľa. Čiže, keď zajko robí niečo podobné (v rámci možností svojho výbehu), určite sa s vami nechce hrať ako pes. On je skôr vystrašený, nahnevaný a snaží sa vás odohnať.
Prenášanie zajka na rukách
Toto je samostatná kapitolka, lebo to je veľmi chúlostivá vec. Určite ste na internete videli kopec obrázkov a videí, kde majitelia berú svojich zajkov na ruky a maznajú sa s nimi. Alebo ste boli v nejakej hladkacej ZOO a tam zajovia nemali problém s tým, že ich deti brali do rúk, prenášali, pučili a naťahovali...ALE! to sú už “vycvičení” zajkovia, zvyknutí na dotyky a prenášanie. No vedzte, že od prírody majú zajkovia radi pevnú pôdu pod nohami. Akákoľvek situácia, kedy sa pod nimi hýbe zem, ich vystraší. Ak chováte zajka od útleho veku, máte výhodu (ktorú rozhodne nepremárnite). V mladosti je pre neho prirodzené, že ho matka prenáša. Preto sa nebude až tak brániť, a ak sa ho budete pravidelne dotýkať a prenášať, v dospelosti to bude pre neho prirodzenejšie. Stále bude vyplašený, ale už sa nebude tak zdráhať. Naučiť ho zobrať na ruky v dospelosti, to chce už odhodlanie a dávku trpezlivosti. Budete si musieť u neho najprv vybudovať dôveru, a spočiatku ju budete rýchlo strácať pri akomkoľvek podozrivom pohybe, kedy zajko vycíti, že toto vaše objatie nie je s kostolným poriadkom.
Ako ho správne chytiť a prenášať. Existujú rôzne metódy. Taká doktorská je ho chytiť za srsť na chrbte, tesne za hlavou, zdvihnúť a následne mu podložiť ruku pod zadné nohy, aby si akože sadol. Táto metóda vychádza z prirodzeného spôsobu, ako matka prenáša mláďatá. Ale je to dosť komplikované a vyžaduje to značnú dávku šikovnosti. Druhý spôsob je, že ho zhora chytíte obidvoma rukami (medzi prednými a zadnými labkami za bruško, pričom ukazováky máte pred prednými labami) a nadvihnete, a potom si ho položíte na lakeť jednej ruky. A ďalší spôsob je chytiť ho len jednou rukou medzi prednou a zadnou labou, pridvihnúť a hneď ho druhou rukou pridvihnúť za zadok. Vyzerá to jednoducho, že? Ale to vôbec tak nie je. Pretože on sa nedá chytiť ako mačka, ktorej je to jedno. On bude pred vami utekať, a aj keď ho chytíte, on sa bude odkopávať zadnými nohami, potom sa vám vyšmykne a schová sa pred vami. A pri druhom pokuse vám už dôverovať nebude. No vám to ešte stále bude pripadať celkom priamočiare, až kým vás pri druhom pokuse nepoškriabe a nepokúše. Potom už budete vyplašený aj vy. Je to pomalý proces, pri ktorom si musíte získavať dôveru (hladkaním ho upokojovať, počkať kým si ľahne, a potom sa ho pokúsiť zdvihnúť). Ale nepôjde to na prvý krát, a možno ani na osemdesiaty. Ale musíte to skúšať, a keď sa vám to už bude dariť a zajko zistí, že sa mu pritom nič nestalo (aj keď mal vypúlené oči jak kopula na observatóriu a srdce mu šialene bilo) postupne vám začne dôverovať. Hlavne sa snažte zajkovi neublížiť. Veľký pozor, keď už ho nadvihnete. Zvykne sa vymrštiť (môže to byť po 1 sekunde, ale aj po 1 minúte, je to úplne random) a môže vám vykĺznuť na zem. Pád z výšky môže mať pre neho nepekné následky. Vtedy ho radšej trošku silnejšie pridržte, aj keď zapiští a poškriabe vás. Navzájom si trochu ublížite. Ale rozhodne menej, ako keby vám vypadol napríklad na schodisku. Pozrite si videá. Prečítajte si články. Správny spôsob, ktorý bude najviac vyhovovať vám a vášmu zajkovi, si ale musíte nájsť sami.
Nie je to jednoduché, ale s ktorým zvieraťom to je, však. Rozhodne sú ale zajkovia roztomilí, hlavne keď niečo robia, respektíve pokúšajú sa robiť. Vždy, keď vidím toho nášho v nejakej situácii, tak mi v hlave znie tento song: https://youtu.be/NUo3601SIdk?t=19
Pôvodne som vám k tomu chcel aj vyrobiť video, v ktorom by bol zajko v rôznych situáciach, a ku každej by znel príslušný verš pesničky, ale keďže neviem spievať nemáte predplatenú VIP Premium verziu Dailymale, tak nižšie máte len obrázky s príslušným textom a zaspievať si môžete sami.
Dávam si mrkvičku, som čarovný.
Čekujem okolie, som čarovný.
Hrám sa na farmára, som čarovný.
Papám potravu, som čarovný.
Pijem vodičku, som čarovný.
Poobede spím, som čarovný.
Ka-ka-kakám, ...a furt som čarovný.
Takže ešte raz. Nekupujte si králika/zajaca. A zabudnite na obrázky vyššie. A nekupujte ho ani keď bude na vás v zverimexe robiť zajačie oči. A ani keď budú na vás robiť zajačie oči vaše deti. Pre koho je teda zajko vhodný? Asi pre ľudí, ktorí nechcú až tak náročné zviera na pozornosť. Je vhodný aj pre deti, ale nebude ich baviť veľmi dlho, lebo on je zase skôr taký ranno-večerný tvor, čiže väčšinu dňa (a časť noci) prespí. A keďže nie je až tak na spoločenské hry, môžu o neho rýchlo stratiť záujem. Podľa mňa je ale ideálny spoločník pre starších ľudí, lebo si nevyžaduje toľko pozornosti ako mačka alebo psík. V najhoršom prípade mu stačí raz za deň doplniť potravu, vodu a vyčistiť klietku. Samozrejme mu bude chýbať láska, ale pár dní dokáže fungovať aj sám. No verte, že mu neodoláte a budete ho chcieť pohladkať a venovať sa mu. Treba ale myslieť na to, že ak budete potrebovať odísť z domu, je ťažšie vybaviť starostlivosť o zajka. A ak sa rozhodnete si ho zobrať so sebou, je ťažšie vybaviť hotel, kde ho akceptujú. Taktiež pri cestovaní musí byť v klietke (psík, mačka, rybičky nemusia) – tým pádom zaberá aj viac miesta v dopravnom prostriedku. Takže, ešte raz si to dobre rozmyslite.
Škrab, škrab, škrab
Poznámka:
Ak som spomínal mačku, mal som na mysli takú dedinskú mačku, s tými bytovými nemám skúsenosti. Dedinská mačka – nemá domov, a pritom má domov všade. Vie presne kedy, v ktorom dome gazda/gazdiná vstávajú, a už čaká pred dverami. Kedy, kde doja kravy, kedy kŕmia svine a sliepky Vždy v správnom čase a na správnom mieste panáčkujú a obtierajú sa, aby voľačo dostali.
Pôvodne som chcel napísať hejt na kapsule do práčky, ale keďže to mal byť môj prvý článok na DM, tak som nechcel začínať hejtom. Tak nabudúce.
