Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Rusko a v ňom žil Vladimír, ktorý mal jedno veľké tajomstvo, a týmto som si získal vašu pozornosť, takže si môžeme dať recku na nového Medmexa.

 

Najprv krátky historicko-kinematografický exkurz – v roku 1979 vyšiel prvý Mad Max s Gibsonom, ktorý vlastne nebol postapokalyptika, ale skôr exploitation & revenge thriller o tom, že Gibsonovi zabijú rodinu, on sa naserie a zabije všetkých ostatných. O dva roky neskôr nakrútili dvojku s podtitulom Road Warrior, a až tento kus sa stal klasikou a definoval subžáner „postapo roadmovie“ a odvtedy sa polovica postapo filmov a počítačových hier odohráva na púšti a postavy vyzerajú ako zo sádlo-máslo alegorického vozu gay pride. Tretia časť je podobná, akurát o dosť menej depres a viac 80s, kde pobehuje Tina Turner v koženej sukni a spieva „We don’t need another hero“. A úplne nový Mad Max Jason Mai: Fury Road je remake / spin-off / reboot / rip-off  zasadený niekde po druhej časti. Chvalabohu. No a teraz základná otázka: Je nový MM fakt taký dobrý, jak šesi hovoria? Je to akčňák desaťročia alebo je to len hype? Keď sa na to namotám, nebudem sklamaný jak Nemeš, keď mu všetci hovorili, že si má pozrieť Drive a potom dve hodiny čumel na film o tom, jak Gosling sedí v aute a tvári sa drsne jak biletár z Channelsu? Takže dobré správy, MMFR je presne taký dobrý, ako všetci hovoria. A pre neveriacich Tomášov si teraz aj napíšeme, prečo.

 

R-ková prístupnosť

 

Mládeži neprístupný blockbuster, to sa vidí veľmi zriedkavo, najmä pokiaľ nejde o štylizované softporno typu 50 Shades. Jednoducho, odstrániť z filmu krv, násilie, kompletne ho vykastrovať a urobiť ho bez lepku a pre vegánov, len preto, aby si to mohli pozrieť aj dvanásťroční fagani a potom od rodičov somrovali Happy meal so samolepkou Iron mana, aby sa zarobili ďalšie tuke na merchandisingu, je také príznačné pre dnešnú dobu marketingovú. MMFR týmto neduhom našťastie vôbec netrpí, krv krváca, výbuchy vybuchujú, stírače stírají, světla svítí, a najmä, čo je veľmi netypické...

 

Je to prehľadné

 

„Chalani, takže dneskaj točíme totu akciu, takže viete, čo máte robiť! Zhasnite svetlo, dajte kameru dole zo statívu a zavolajte toho strihača s Parkinsonom!“

 

Režiséri všetkých blockbusterov za posledných 10 rokov

 

Chápem, že keď polovica filmového rozpočtu ide na honorár Toma Cruisa, treba niekde ušetriť, ale to neznamená, že musia všetky akčné scény vyzerať takto, takto  alebo nebodaj takto. Niežeby MMFR z času na čas nevyzeral ako videoklip od Prodigy, no všetko dôležité je tam krásne vidieť a človek nemá pocit, že si mal cez trailery dať dva kinedryly.

 

Nehrá tam Channing Tatum

 

A okrem najsexy herca s Downovým syndrómom, ani iný hollywoodsky metroško. Tom Hardy síce tiež vie vyzerať ako cukrík a ženské sú z neho hotové viac, než z akciových louboutiniek, no jednak to bol aj Gibson, kým sa doňho nereinkarnoval Šaňo Mach a dvojak si dovolím tvrdiť, že je to dosť dobrý herec. Keď mi neveríte, pozrite si napríklad Locke, čo je vlastne tiež taký Mad Max, ale bez akcie. No a preto som mu uveril každý kopanec do ľadvín,  prsty privreté do dverí aj tú chrastu na hlave. A navyše hlavná postava je tam aj tak ultra-femina Furiosa v podaní Charlize Theron-ovej, ktorá je tiež dobrá herečka, lebo vie vyzerať jebateľne aj s účesom na ježka a kýpťom namiesto ľavej ruky.

 

Málo CGI

 

Pamätáte ešte na tie časy filmového pleistocénu, keď počítačová grafika za sebou iba ťahala rozpixelovaného 3D káčera? Vtedy keď niekto potreboval nakrútiť explóziu, tak musel fakt nechať niečo explodovať. No a MMFR ponúka pripomenutie týchto zlatých časov akčného filmu, keď výbuchy tvoril poctivý oheň, dym a iskry, a nie nuly a jednotky. Spozoroval som iba jeden CGI záber, Joki až dva, ale mal okuliare.

 

 

Málo klišé (boiler alert!)

 

Keď uvidíte istý počet žánrových filmov, dostanete sa do štádia, že už vás máločo prekvapí. Preto oceníte diela, ktoré vám vaše očakávania a predpoklady vytrhnú rovno z paprče, pokrčia, hodia do kúta, polejú kerosínom, zapália, zahasia vlastným močom a potom povedia „si nejaký múdry, ne?“ MMFR sa nejakým zabehnutým hrdzavým koľajniciam, ani pátosu tiež nevyhne, ale inak si ide svoje viac jak Tomi Popovič. Prvá scéna skončí skôr ako začne a aj ďalej je tam dosť  pamätných momentov, ktorými vás pevne chytí za gule. Napríklad tak pozeráte a hovoríte si, že „no jasné, tehotnú ženskú by určite nehodili pod monster truck, teraz ju určite vytiahnu a bude živá a zdra... ou!“ No a hlavne, napriek vypätej situácii medzi Hardym a Theronovou sa nezažne plamienok vášne a neskončia, rozdávajúc si to za piesočnou dunou. Osviežujúce

 

No tak preto. Filmovú históriu asi prepisovať nebudeme, ale fascinujúce je, ako MMFR dokonale funguje na všetkých úrovniach od podmanivého púštneho vizuálu, cez až baletnú akčnú choreografiu, takmer fetišistické stvárnenie áut, totálne námrdový soundtrack od Junkie-ho XL, nezabudnuteľne magorské postavy až po celkovú rytmiku a atmosféru. Takto adrenalínovo naštartovaný som z kina nevychádzal dobre dlho, ak vôbec niekedy, a to sa považujem za otrlého diváka. Udeľujem desať pieskom sfrézovaných V8 Interceptorov z desiatich.

 

Ale tu prichádzajú moje zmiešané pocity. Lebo na jednej strane, je malý zázrak, že toto niekto (mimochodom 70-ročný dedo, ktorý okrem pôvodného MM spáchal napríklad Prasiatko Babe alebo Happy Feet) v dnešnej dobe nakrútil a na druhej strane je škoda, že niečo také nevidíme častejšie. A preto by som chcel apelovať na ctených čitateľov – choďte na to do kina! Jednak doma z toho budete mať hovno, a dvojak, keď to na seba nezarobí, tak budeme teraz desať rokov pozerať zase iba priteplené infantilné Marveloviny (napríklad o superhrdinovi, ktorý sa dokáže zmenšiť na veľkosť mravca a hrá ho Paul Rudd, nerobím si srandu), Fast and Furious 14: Wheelchair Drift alebo Now You See Me 7: Fuck Logic.

 

Alebo kašlite na to a nechoďte. Ale Niektove SUV-čko už obíjame vlnitým plechom a keď na to nepôjdete, budeme vás s Jokim harpúnovať a oflusávať plameňometom. Witness me!

 

P.S.: Ešte malý odkaz pre slovenského distribútora. Veľa tam toho síce nenakecali, ale predsa len by som nabudúce výrobu titulkov nezveril čerstvému maturantovi, ale niekomu s citom pre angličtinu a pre kontext. Lebo „righteous cause“ fakt neznamená správny dôvod a „Are you a black thumb?“ bude asi niečo iné, než „Si čierny palec?“, aj keď nám to tak vyšlo z translatora. V kine totiž titulky vypnúť nemôžem.