Hovorte si, čo chcete (otváracie článkové klišé, level: hardcore), ale žijeme v instantnej dobe. Všetko chceme mať hneď, prípadne aspoň dostatočne rýchlo a veci, na ktoré treba čakať si vôbec nezaslúžia našu pozornosť. Paradoxné na tom je, že máme oveľa viac voľného času ako v minulosti, napriek tomu stále mindžujeme, že nemáme čas na nič. Máme instantné jedlo, instantné nápoje, instantné vzťahy, instantné šťastie, instantný smútok a tak ďalej. Zatiaľ čo kurací vifon zožratý opierajúc sa o kuchynskú linku a zapitý pomarančovým tangom, ešte viem celkom pochopiť a akceptovať, s tými ostatnými vecami už je to horšie.
Napríklad ak je nám príliš smutno, dáme si pol litra vodky, tí pokročilejší oxycontin a alventu, naopak ak je nám príliš veselo, pustíme si v telke Rozborila, ako sa afektovaným hlasom s gáfrovou masťou natretou na viečkach, pýta postihnutého decka, ako sa žije bez rúk a nepostihnutého decka, či bolo veľmi smutné, keď sa mu zasamovraždila mamička. Hm, v mojej hlave mi to dávalo väčší zmysel, ako je to teraz napísané, ale týmto depresívnym existencionalistickým premostením som sa vlastne chcel dostať k téme motivácia a motivačné citáty. V prvom rade si myslím, že samomotivácia je blbosť a motivácia prichádza najmä zvonku. Preto na výčitku „Si demotivovaný“ je najlepšie odpovedať: „A čo ja s tým? Keď ti to vadí, motivuj ma“. No a najmä sa asi ťažko dá vytvoriť prečítaním jednej vety textu.
V kontexte toho ma fascinuje existencia tzv. motivačných citátov, a to najmä:
- kto ich zbiera a uverejňuje?
- kto rozhoduje o ich zadefinovaní medzi „motivačné“?
- kto sa nimi vlastne riadi?
- a prečo?
Vypozoroval som, že vo všeobecnosti sa motivačné citáty dajú rozdeliť na tri kategórie:
1. Captain obvious, to the rescue!
To sú tie, ktoré nám akože vyjavujú nejaké obrovské životné pravdy, no keď sa nad nimi človek zamyslí, zistí, že ide o každému známe banality. Niektoré však obsahujú pomerne invenčné metafory, takže netrénovanému mozgu sa zdajú minimálne esteticky pekné, a to čo sa nám páči, s tým máme tendenciu súhlasiť. Napríklad:
„Nikdy nie je neskoro byť tým, kým môžeme byť.“
George Eliot
alebo
„Chce to odvahu dospieť a stať sa tým, kým naozaj ste.“
E. E. Cummings
Určite ste nevedeli, že môžete byť tým, kým chcete, ale potrebujete na to okrem iného aj odvahu. Som si istý, že po týchto dvoch vetách je váš život naruby a už vypĺňate prihlášku na medicínu, alebo si bookujete letenku do Švajčiarska za účelom návštevy kliniky na zmenu pohlavia.
2. Osoplená vreckovka
Na rozdiel od prvej kategórie, ktorá má síce nie novú, ale predsa len nejakú tú myšlienku, tento patetický bulšit je fakt len sentimentálna hovadina, ktorá nedáva zmysel, ale je napísaná štýlom, ktorý slabším povahám prináša stavy porovnateľné s duševným rozpoložením pri pohľade na spiace šteniatka alebo detskú paralympiádu. Case in point:
„Padnutím nadol rastieme. Zotrvaním dolu zomierame.“
Brian Vaszily
alebo
„Rojkovia sú spasiteľmi sveta.“
James Allen
3. Fatalizmus a prokrastinácia
Tretia kategória je moja najobľúbenejšia, pretože podčiarkuje absurdnosť motivačných fráz tým, že im vlastne odporuje. Kým prvé dve kategórie sa nám snažia povedať zhruba to, že keď sa budeme veľmi snažiť, môžeme dosiahnuť úplne hocičo, posledná kategória v sebe má asi ten odkaz, že je úplne jedno, čo robíme, nejako to nakoniec dopadne, prípadne depresívnejšie verzie tvrdia zhruba niečo také, že sa netreba trápiť, lebo aj tak nakoniec zatrepeme krpcami. Tak načo sa snažiť? Viď:
„Nakoniec to bude v poriadku. Keď to nie je v poriadku, znamená to len, že ešte nie je koniec“
Neviem kto, niekde som to čítal
alebo
„Tu je test ako zistiť, či je naša úloha na Zemi skončená: ak ešte žijete, tak nie je.“
Richard Bach
Tak vidíte, práve som vám dokázal, že motivačné frázy sú blbosti a vôbec ich nepotrebujete. Tešte sa zo života aj bez nich, každý deň máte na to milión dôvodov, napríklad je dnes piatok. Prípadne o pár dní končí to nekonečné a otravne horúce leto a príde jeseň – a ako spieva Robo Kamzík „dozrelo víno, už je tu jeseň, plnia sa čaše, čo zaženú tieseň“. Ale tým, ktorým by to predsa len nestačilo, tak pre nich mám niečo ultimatívne motivačné:
„Buďte šťastní, lebo o týždeň si skontrolujem, či ste šťastní a keď nebudete, prídem k vám v noci, keď budete spať a mrdnem vám facku. Bekhendom.“
Poďakujete mi inokedy. Pijem napríklad pivo.
