Kto by nemal rád tento kúzelný predvianočný čas? V robote sa za dva týždne doháňa to, na čo sa predtým pol roka zvysoka sralo, potom si človek ide kúpiť do tesca tresku na večeru a tam 1486 ľudí, ktorí majú kopcom naložené vozíky, ako keby sme tu mali pandémiu bulímie a teta pred ním, keď vyloží svojich 246 položiek a ide platiť nákup za 147 éčiek, tak vytiahne zľavový kupón na calgon (zľava asi 20 centov) a pokladníčke to nejde nasnímať, tak hovorí, že s tým má ísť k infopultu a teta hovorí, že čo by chodila a poklaníčka, že jej to nejde a ja rozmýšľam, že či som ešte vôbec hladný, ale už sa nedá uniknúť, lebo za mnou stoja ďalší hypermarketeriáni s kopcovitými nákupmi, teta predo mnou sa nakoniec rozhodne pre infopult, ale platiť chce darčekovými poukážkami a ja si hovorím „ó, lietajúce špagetové monštrum, daj mi silu a pokoru, aby som nerozjebal na granatír všetkých týchto vyjebancov!“ a keď pokladníčka začne tie poukážky trhať od seba, pečiatkovať a ukladať a mňa začne pichať za hrudnou kosťou, tak si hovorím, že kašlem na to, nebudem sa rozčuľovať, veď toto sú kurva Vianoce. Našťastie si potom doma môže človek pustiť nejaký vianočný track, ktorý ho upokojí.
Takže nech sa páči: Jon Lajoie – Cold Blooded Christmas.
