Máj – mesiac lásky. A daní z nehnuteľnosti. Práve v tomto čase vám vaše mesto znovu pripomenulo, v akom blahobyte žijete, keď máte 2+KK na hypo. A okrem pripomenutia tohto luxusu vám Hlavné mesto SR Bratislava dopraje aj luxus státia na pošte, lebo sa zdražovalo a nové výmery chodia poštou do vlastných rúk. Lebo veď, keby to poslali iba doporučene, tak by si to mohol prečítať niekto z vašej rodiny, a potom... hm, neviem. Museli by ste s fotrom večer pri domácej rozoberať, či je daň z nehnuteľnosti dvojité zdanenie alebo už trojité. No sú to furt len peniaze a pri srdci vás môže hriať pocit, že boli určite použité na niečo užitočné. V prípade nás Bratislavčanov napríklad na túto reklamu. Či čo to kurva je. TVL PPŽ NA BCKL! V BRTSLV!
Z domova
Fico sa (zase) zamyslelo
Ranné rituály sú u každého odlišné. Napríklad ja prvú vec, čo spravím po zobudení sa je, že sa idem vyšťať. Milka Blážová ide napísať status na fejsbuky a vyčistiť pécéčko od potkaních hovien. Havran s Hvoreckým si idú urobiť názor. A náš pán premiér hneď ako vstane z baldachýnov, spomedzi ritných poliek si vytiahne Troškovej vlas, urobí 1500 klikov a potom si spomenie, že dlho ľudí ničím nenasral a ide dať rozhovor do telky.
V poslednej časti reality šou „Náš premiér je väčší kár ako váš“ Fico vyzdvihol dobré vlastnosti plebejskej slovače. Konkrétne, že Slováci sú obdivuhodní v tom, ako vedia vyžiť z nízkych príjmov. A že Robovi zahraniční Robovia neveria, že tu ľudia sockujú za tristo eur mesačne. Samozrejme, tento pozitívny výsledok je výsledkom nikoho iného ako politikov a môžeme hádať ktorých. Veď aj samotný Robo ide príkladom – zarába síce iba 5 litrov mesačne, preto si vybavil lacné bývanie u bohatého kamoša a hodinky za 30 litrov mu musela kúpiť žena z platu VŠ profesorky. Preto mu vyjde ešte na žrádlo pre psa a konzervu majky pre Majku.
Áno, ja to hovorím furt, že v normálnej krajine dokáže žiť každý, ale Slovensko, to je ako hrať Dooma na obtiažnosti nightmare s tým, že sa viete otočiť iba doľava. Ale počuť to od Robokoka doslova, že „ste trápne chudobné socky vďaka mne a kým v iných krajinách by ste ma už dávno napichli na plot pred Úradom vlady, vy jeblá bedač, ma ešte budete znova voliť, no ja sa z vás asi doserem,“ to už je príliš veľké chucpe aj naňho. Lebo chudoba cti netratí, no každá dobrá vlastnosť má svoje limity, takže aby niekomu nakoniec nenapadlo odskúšať, či Robovou najväčšou prednosťou okrem toho, že je trojáčkový kokot, je napríklad nehorľavosť. Tak ako spomína tých Španielov vo videu, viete ako...
Kultúra
Ako Kotleby charitu robili
Mnohosrd bez Kotlieb, to je ako Mazurek bez jebákov. Alebo charita bez self-proma. Že dobročinnosť, o ktorej nikto nevie, je úplne na pikaču, nevie len Rozboril, ale aj zelené tričká. Tí si išli spraviť promo kampaň do topoľčianskej karanténnej stanice pre opustené psíky, lebo psíky sú ňuňu a mal ich rád aj Hitler. No a takto to dopadlo:
P1: „Jano, boha, máš tie granule?“
P2: „Mám, ale som zobral len jedny, lebo som si kúpil ešte cigy.“
P3: „Nevadí, ja som zobral nejaké prašivé deky z povaly, tak to bude asi stačiť.“
P1: „Aha... no dobre, tak to daj hentej ženskej, my ťa počkáme tu.“
O 5 minút neskôr.
P3: „Piči, máme problém. Že oni nechcú totok... sa spájať s politikou, či čo. Tak sa nemôžeme fotiť.“
P1: „Ale piču, to kerá povedala? Hentá piča malá? Ja jej dám!“
P2: „Né Jano, počkaj, jeb na to, nehaj ju. Šak sa odfoťme, keď sa nekuká.“
P1: „No dobre, ale ma nasrala, piča. Tak my sa odfotíme, a ty choď hentam na roh na stráž.“
P3: „Na stráž!“
P2: „Na stráž!“
P1: „Na stráž! Teda, né kokoti... sa teraz nezdravíme, akože choď strážiť, nech na nás nevidí a nebude pičovať.“
P3: „Je otočená, možeš.“
Cvak.
P1: „No ukáž... Šak tu vyzerám jak cigáň.“
P2: „Tak to je tvoj ksicht, čo mám ja s tým robiť?“
P1: „Čo si povedal, ty kokot? Komu nadávaš do cigáňov, ty...“
P3: „Bacha, už sa vracia hentá.“
P1+P2+P3: „Tak my ideme, dovideniaaa!“
O 5 minút neskôr
P3: „Tak čo teraz? Máme voľno, ne?“
P1: „Ešte musíme ísť na centrálu dať tie fotky na fejsbuk. Jaké je heslo do kompu?“
P2: „Šak oné... marian18.“
P3: „A nevadí, že sme sa tam nemali fotiť?“
P1: „Na to sa vyser. Keď tak to stiahneme a napíšeme, že nás chcú cenzurovať, jak vždycky. A daj mi cigu.“
dramatizácia;
osoby a obsadenie:
P1 – pupkatý nácek 1
P2 – pupkatý nácek 2
P3 – pupkatý nácek 3
Produkcia: slovenský daňový poplatník
Réžia: sám život
Spracované podľa skutočných udalostí
Médiá
Čo ste určite nevedeli
Máj bol mesiacom veľkých, ba až prelomových objavov. Najprv na nás z telky už asi mesiac bliaka kampaň zameraná proti sexuálnemu násiliu. Akože nič proti osvete v tejto oblasti, určite existujú degeši, ktorí si myslia, že „nie“ je alternatívne „áno“. Len potom nechápem, prečo je to zamerané na potenciálne obete sexuálneho násilia, nie páchateľov. Lebo postaviť to na postuláte „Kedykoľvek môžeš odmietnuť“ sa mne zdá také trochu, ako to slušne povedať? Prijebané. Asi žijem v nejakej nesprávnej socio-ekonomickej bubline, ale tuším všetci ľudia, ktorých poznám, vedia, že nemusia vykonať jebačku s hocikým, kto ich o to požiada, či? Opačný model by síce asi celkom rýchlo vyriešil problém populačnej krízy a dosť by to uľahčilo proces balenia ženských, ale neviem, či to za to stojí.
Tak som trochu googlil a zistil som, že kampaň vznikla pod gesciou niečoho, čo sa volá „Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie“ a patrí to pod Ministerstvo práce a sociek, ktoré viedla kedysi aj Tomanová. Takže vlastne môžeme byť radi, že je to farebné, hýbe sa to a aby sme si to pozreli, nemusíme inštalovať internet Explorer. Eurofondy treba minúť, tak zrejme môžeme očakávať ďalšie podobné kampane, napríklad, že keď vás niekto bodá nožom do brucha, môžete sa brániť bez opýtania, alebo keď vám niekto v trolejbuse ťahá peňaženku z vačku, máte plné právo si ju strkať naspäť. Príkladov je veľa, tak možno nakoniec uvidíme aj osvetovú kampaň, ktorá vysvetlí, ako odmietnuť, aby sa z mojich daní platili takéto lokotiny.
No ale zistenie, že sex nemusíte mať, keď nechcete, boli úplné nič, oproti tomu, keď vďaka českej internetovej telke vyšlo najavo, že tzv. reality šou nie sú vôbec realita, ale sa to normálne režíruje a situácie sú tam umelo vyvolané (vložte ľubovoľný šokovaný reaction gif). To mi odjebalo hajzlový dekel až ešte ďalej do chodby, ako keď som sa dozvedel, že doktor Tiso v skutočnosti nikdy nebol lekár.
No ale poporiadku. V Čechách existuje niečo, čo sa volá One Man Show a to je niečo, ako bolo u nás pred 15 rokmi „Je to možné?“ s Pročkom. Týpek, ktorý to uvádza, síce má Pročkovu charizmu a vystupovanie, no zato sa oblieka a vyzerá ako Tomi Popovič. Takže chuť ísť EC-čkom do Práhe a tam ho nájsť a prepasírovať mu tú šiltovku s rovným šiltom cez hubu až do riti je síce veľká, no keď sa nad to povznesiete, tak zistíte, že je to vlastne celkom dobre spravené. Síce napríklad v Nemecku robia podobné veci už asi 30 rokov a dokonca zvládajú sa pri tom netváriť, že objavili nový zdroj obnoviteľnej energie alebo vyriešili svetový hladomor.
No a najnovší počin tímu One Man show (okrem vytvorenia tohto oxymorónu) bolo hacknutie relácie Prostřeno, čo je česká verzia podobného slovenského humáču Bez Servítky. To je o tom, že sa tam stretnú piati príslušníci ľudského odpadu, varia potom kuchynský odpad a púšťajú na seba slovný odpad. Recenzia napríklad tu a celebritná verzia zase tu. No a Kazma Pročkovič si povedal, že ľuďom ukáže, že telky si white trash do relácie o white trashi vyberajú zámerne, a nielen to. Preto prepašoval do relácie dvoch hercov a dokázal, čo naozaj nikto nečakal. Že keď ľuďom predhodíte niekoho, kto vyzerá a správa sa ako postihnutý úchyl, tak ho ľudia vnímajú ako postihnutého úchyla a za pár hodín, ktoré s ním strávia napríklad vôbec nezistia, že je to možno človek s dobrým srdiečkom, ktorý má rád psíky a každý utorok telefonuje svojej babke na Šumave. No verili by ste tomu?
Určite ste neverili ani tomu, že reality šou majú scenáristov, režisérov a niektoré situácie sú tam umelo vyvolané. Na to vás Kazma Pročkovič opätovne upozorňuje počas toho, ako dáva svojmu hercovi pokyny „teraz povedz kunda“ alebo „hoď to o zem“. Okrem toho tu prebieha ešte jeden sociologický experiment, a síce „Chutí nám jedlo, keď vieme, že ho pripravuje týpek, ktorý si doň strúha svoju psoriázu, aj keď v skutočnosti ho pripravuje michelinský kuchár, len my o tom nevieme?“ Jeho výsledok sa ale niekde stratil medzi moralizovaním o úrovni televíznej zábavy a egohonením moderátora o tom, aké ťažké je to všetko nakrútiť. Napríklad sa musíte nechať na 15 hodín zamurovať do tajnej miestnosti, kde si nesmiete ani nahlas usrať, aby vás neodhalili, no zároveň nikomu nie je divné, že si z ulice cez okno necháte posielať debničky s jedlom. Logic’d.
Na záver zistíte, že ste urobili úplne rovnakú telekktinu, voči ktorej sa vyhraňujete, tak to chcete zachrániť aspoň tým, že zvyšujete povedomie o Touretteovom syndróme, ktorým trpí vaša postava, len škoda, že ste jej, len aby to bola väčšia sranda, prirobili ešte kožný ekzém, gerontofíliu, sadomaso fetiš a spanie v truhle. Ale môžete sa pochváliť, že ste urobili 3 mega kliknutí, čo je iba o 74 miliónov menej ako má napríklad prekvapené mačiatko. Inak som sa ale celkom pobavil, dávam 5 youtuberov zadusených guľôčkami z bubble tea z 10.
Slovo mesiaca
Namiesto slova mesiaca si dáme dnes web/appku mesiaca, a síce tento generátor diskusného príspevku slušného Slováka™. Ten spáchal jeden náš fanúšik podľa českého vzoru a podobnosť s reálnymi príspevkami frustrovanej Slovače na témy, ktoré sa ich bytostne týkajú, teda medzinárodná imigrácia, terorizmus alebo národnostné menšiny, je naozaj zarážajúca. Čo je celkom vtipné, no zároveň aj desivé, asi ako sledovať, ako si jebliny pýtajú autogram od omilosteného nájomného vraha. Ha...ha...brrrr.
