Síce to tak vždy nevyzeralo, ale prežili sme úspešne minulý rok, na rozdiel od iných ľudí, ktorí ho neprežili a vyzerá to, že prežijeme aj najdepresívnejší mesiac v roku. A prežije aj táto rubrika, lebo ľudská blbosť nemá prázdniny, preto už od začiatku roka sme zásobení témami aj do rezervy. Tak napríklad určite všetci čakáte, ako si prečítate niečo o kauze kapitán Danko (a neoprávnene opomínaný plukovník Jahniatok). A dočkali ste sa! Tu to je: Nech už to bol nápad kohokoľvek, trafil hlavičku po klinci, lebo už sa týždeň nikde nerieši nič iné. A všetci si vieme predstaviť, koľko sú Los Robos schopní za týždeň ujebať dohodnúť nových tendrov. Desať chvostov vrtiacich psom z desiatich!

Tak, to je k tejto téme asi všetko, poďme na niečo iné.

 

Zahraničie (?)

Země česká vs. Lidl

České Budějovice, pokojný januárový večer. Čeněk Kubasta sedí vo svojej obľúbenej fotelke v tielku a trenkách, usrkáva zo zvetralého Braníka a listuje v letáku svojho obľúbeného obchodného reťazca. Je príjemne naladený, práve zistil, že gothajská saláma je v akcii, rovnako ako lidlácky svetlý ležiak značky Deep. Braník to síce nie je, ale za 12 korún českých, no nekúp to. Otáča stránky až na spotrebný tovar, športové náčinie ho nikdy nemalo prečo zaujímať, preto sa už chystá prelistovať na ďalšiu dvojstránku, keď to zrazu zbadá. Oči mu vystúpia z jamôk, obracia leták spredu dozadu, márne hľadajúc vysvetlenie, ako sa niečo také mohlo dostať do tlače. Zavolá do vedľajšej izby na svoju manželku, tá predsa vždy vie všetko...

- Máňo, Máňo...pocem!

- Co je, Čendo, se mi spálej buřty.

- Podívej se na tohle. Co to kurva je?, vrazí jej Čeněk leták takmer až do tváre.

- Ňákej černoch... bych řekla, snaží sa Marie Kubastová pochopiť myšlienkové pochody svojho muža.

- No to kurva vidim taky, ale co dělá v lídlu?

- Co já vím. Asi bílý modely neměli...

- Hovno neměli. To nám cpou ty negry pořád z Bruselu. Jako kdybychom neměli těch černejch hub dost tady pod barákem.

- Hele, a není to jedno? Dyť to je jen reklama.

- Jak jedno, co jedno, do prdele? Todle je provokace! Začne to negrama v lídlu, a skončí to, že slušnej Čech se bude bát vyjít na ulici. Hele Máňo, máš ještě ten fejsbuk?

- Jóo, si tam s Klárou posíláme recepty.

- Skvělý, tak to zapni, jdem psát.

- Co jako psát?

- Jak co jako? No stížnost přece!

O päť minút neskôr...

- Jo, dobrý... Teď tam ještě napiš, že my jsme Češi. Jo, s velkym Č. Počkej, dej to všechno velkým. A tři vykřičníky. A teď ještě dopiš, že tam už nikdy nenakoupíme.

- Počkej, jak nenakoupíme? A kde budem nakupovat?

- Ale jasně, že tam nakoupíme, dyť vod pondělí mají levnej sejra, ale napsat to můžeš.

- Takhle?

- Jo, takhle! Tohle si ty kurvy německý za klobouk nestrčej!

Asi takto idylicky začal nový rok v niektorých českých domácnostiach. Nemecká spoločnosť Lidl na promovanie fitness výrobkov použila modela s inou ako povolenou farbou pleti, namiesto toho, aby do elasťákov obliekla Libora Boučka alebo Jiřího Pomeje. A to je fakt brutálny marketingový prešľap, medzinárodná firma takejto veľkosti má dávno vedieť, že kým v západnej Európe žijú Nemci, Francúzi a Švajčiari, tak vo východnej zase obmedzení rasistickí sedláci. A s ohľadom na tieto odlišné cieľové skupiny má prispôsobiť svoj propagačný vizuál. Šak čo to tam zamestnávajú za lúzu sprostú?

No, samozrejme, zahanbiť sa nedala ani Slovač. Lebo šak čo sme horší jak tí blbí Čehúni? Takže krátko potom sme si aj my našli svojho černocha v letáku, teda vlastne nie černocha, ale černošku, a nie v letáku, ale v súťaži miss. Konkrétne Miss Helsinki. Som si istý, že fínski usporiadatelia súťaže krásy si odteraz dajú dobrý pozor, akú buchtu si  zvolia za kráľovnú krásy, prípadne jej výber bude vopred schválený od slušných ľudí™ z krajiny vychádzajúceho dvojkríža. Okrem obvyklých argumentačných fatalít typu „nie som rasista, ale miss by mala byť biela“ sa vykotili aj sofistikovanejšie konšpirácie – že keďže jakože neni moc pekná, tak vyhrala určite iba preto, lebo je totok... oné... farebná, čo je jasná multikulti propaganda, pozitívna diskriminácia, sociálne inžinierstvo a rôzne iné buzz(na)words. Čo sa dá ale ľahko vyvrátiť, keď si pozriete fotky ostatných víťaziek Miss Helsinki za posledné roky. Nič moc, čo?

Táto pseudokauza ale otvorila niektoré naozaj zaujímavé, až filozofické otázky. Napríklad, aké subjektívne je vnímanie ženskej krásy, ako internet posúva pomyselné i reálne hranice, čo na to Ibrahim Maiga, ale hlavne – aký spoločenský kripel a životný tragéd (na stupnici od nula po Miňo Mazurek) musí niekto byť, keď má potrebu riešiť, akej farby je trtko v letáku obchodného reťazca alebo kto vyhral súťaž Miss hlavného mesta krajiny, ktorú ani nevie nájsť na mape? Odpovedať môžete v diskusii. Ale nemusíte.

 

Kultúra

Štvrtková chvíľka poézie

 

K čemu jsou holky na světě?
 

Aby z nich byly maminky,
aby se pěkně usmály
na toho, kdo je malinký.
Aby nás měl kdo pohladit
a povědět nám pohádku.
Proto jsou tady maminky,
aby náš svět byl v pořádku.

Zoznámte sa, toto je básnička. Je po česky, čo má dobrý dôvod, lebo je v českých čítankách pre prvý stupeň základných škôl. Ak sa vám páči, lebo je taká, ako my z Blávy hovoríme, kjút, a ešte sa aj rýmuje a šecko, tak to si dajte poriadnu facku po tej vašej mastnej šovinistickej papuli, pretože v skutočnosti ide o manifest falokratického útlaku, ktorý hrdzavými hrotmi rodových stereotypov bodá a testosterónovou čižmou podkopáva vratké postavenie žien v spoločnosti. Áno, ako ste asi uhádli, táto téma bude zase... zív... o feministkách.

Táto pseudokauza je v podstate veľmi podobná tomu vyššie, alias prípadu majora Zemana č. 88, epizóda  „Záhada čmouda v letáku“, a nielen zhodným geografickým zasadením. V podstate sa zase ide niekto dosrať z niečoho, čo by sme si inak ani nevšimli a nestojí to nie že za dosratie sa, ale ani za taký tichý prd vo výťahu. Ale zase robenie z komára somára, teda aby sme boli korektní, zo samice komára oslicu, to k modernému feminizmu patrí ako o tri čísla menšia vestička k Zimnýkovalovi. Ako obvykle som sa cez noc stal odborníkom na pedagogiku detí prvého stupňa, a podľa mňa 7-ročné deti majú čo robiť, aby čítali bez 5-sekundových prestávok a majú úplne fpiči genderovú vyváženosť čítankového učiva. Na to budú mať čas a miesto inokedy, a to keď budú mať 22 a budú chcieť urobiť dojem na spolužiačku na chodbe pred katedrou dejín filozofie na Filozofickej fakulte, prípadne v rade na klientskom centre úradu práce. Okrem toho, pokiaľ sa niečo zásadné nezmenilo v evolúcii, mamičky sa môžu stať iba z dievčatiek, to nie je žiaden mužmi nanútený spoločenský konštrukt, ale obyčajná biológia, ktorú chápu malé deti a je divné, že dospelí nie.

Ale aby som zase nebol iba za hejtera, tak som napísal vlastnú básničku, ktorá by mohla lepšie spĺňať náročné sociálno-etické kritériá modernej doby.

K čemu jsou holky na světě?
Aby z nich byly feminky,
aby se pořádně nasráli
i na problém malinký.
Aby muže chtěli vyhladit
a nasadit jim oprátku.
Proto jsou tady feminky,
ženské, které nejsou v pořádku.
Kluci, hrajte si radši s míčem
páč tyhle ženský jsou píče.

 

Slovo mesiaca

Aby nebol tento mnohosrd úplná czech edition, tak si dáme predsa len niečo z našej rodnej svojeti. Tentokrát doslova. Neviem, či ste si všimli, ale po gangnam style, crocsoch a pokémonoch je tu nový módny trend, a to byť znepokojený. Najväčšou trendsetterkou je v tejto oblasti ministerka najzbytočnejšieho slovenského ministerstva Žitňanská. No tlak na mozgové centrum znepokojenia nevydržala ani ďalšia organizácia (užitočnosťou ešte asi o štyri úrovne nižšie ako Žitňanskej ministerstvo), Matica Slovenská. Tá vyjadrila znepokojenie nad „agresivitou bratislavskej kaviarne“, a síce vyjadrila ho tak, že sa vyjadrila o potrebe vyjadriť sa, ktorá je vyjadrená práve v tomto vyjadrení. No šak si to prečítajte, ono byť znepokojený niečím, čo v reále ani neexistuje, sa inak asi ani nedá. Ale slovo mesiaca nie je „znepokojenie“, lež slovo „národ“ (čítať nahlas, v stoji a s rukou na ľavej strane hrude a s druhou po lakeť v mise s bryndzovými haluškami) a všetky jeho odvodeniny.

A Aňuka Tóthová (Matica Slovenská po maďarsky, haha, keď som toto počul prvýkrát, tak som sa tak smial, že som si zhodil peračník z lavice) doslova píše: „Vyjadrenia predstaviteľov tzv. bratislavskej kaviarne sú stále agresívnejšie a vyvolávajú v slovenskom národe nepriateľskú atmosféru smerujúcu k podpore násilných prejavov.“ alebo "Matica slovenská sa cíti oprávnená k takýmto konaniam vyjadrovať sa, nakoľko priamo ohrozujú morálnu podstatu slovenského národa." Ja teda neviem, ale vo mne atmosféru smerujúcu k podpore násilných prejavov skôr vyvolávajú dementi pochodujúci v uniformách a spievajúci 40‘s popsongy. A ešte nadužívanie slova národný. Fakt mám niekedy pocit, že keď budem ešte raz čítať, že je niečo pre národ alebo proti národu, tak si grcnem do úst a keď mi to tam nezostane, tak to na zemi určite vyformuje na ranogotickom červenom štíte vztýčený strieborný dvojkríž na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia. Národ je ničnehovoriaca abstraktná chujovina, pritom sa to ale zjavne dá použiť ako univerzálny argument, ktorým možno odôvodniť asi úplne všetko. Fico neodpovedanie novinárom, Kotleba promo akciu vlakové hliadky a Kutica Slovenská samotnú svoju existenciu. Keď mi niekto vysvetlí, čo je na tomto národe také úžasné a hodné obdivu, sľubujem, že do konca života budem nosiť boxerky v národných farbách a svoje ďalšie dieťa pomenujem Národ (a keď to bude dievča, tak Republika). Pretože naozaj nechápem, ako môže byť národ taký fasa, keď ho tvorí toľko kokotov.