Tak nám uplynul najkratší mesiac v roku, čo je super, lebo o chvíľu je výplata. A navyše bol tento mesiac úplne prelomový. Je to po dlhej dobe tuším prvý mesiac, kedy na Slovensku nevznikla žiadna politická strana. A hlavne NASA ohlásila objav sústavy nových planét, z ktorých niektoré sú potenciálne obývateľné. Asi na troch by mohol byť oceán, a to znamená, že tam môžu žiť primitívne živočíchy ako planktón alebo kotlebovoliči. Navyše to je celkom neďaleko, rýchlikom 607 Fixinela sa tam dostanete už za nejakých 400 miliónov rokov, takže vzrušenie z tohto objavu je na mieste. Inak ale nič nové...

Politika

Meh...

Aj vo februári existovala politika. Bohužiaľ. Boli to rovnaké psie sračky ako obvykle, takže len stručne.

Odvolával sa Fico. Matovič mal svoj tradičný parlamentný stand-up, v ktorom sa s kapitánom Tomtomom sporili, do koľkých centimetrov je to ešte kokot a od koľko Fico je obrázok vizuálna pomôcka. Matovič to ale dojebal, lebo babka na fotke, ktorej Fico zdvihol cenu za plyn, je až z Moravy a navyše už mŕtva. A to je škandál porovnateľný s kubánskou raketovou krízou alebo svadbou Mojsejky a Versačeho. No a v takejto napätej medzinárodnej situácii odvolávať tú bradavičnatú paranoidnú arogantnú neurotickú hranatú nechutnú kleptomanskú psychopatickú ohavnú hnisavú nákazlivú pohlavnú chorobu, ktorej hovoríme premiér, to sa faaakt že nedá.  

Sulík sa zase viac ponoril do hnedého. Kým doteraz v tom bol tak po pás, teraz si v tom vynamáčal aj ruky a pod nosom tým nakreslil fúziky. V rozhovore pre židofašistický Denník N sa (konečne) prihlásil k nacionalizmu, hejtovaniu Európskej únie a imigrantov. Nie je v tom síce ani sloboda, ani solidarita, čo má jeho strana v názve, ale tak čo? V obchodoch predávajú čokoládu Ritter Sport a tiež to má hovno spoločné s rytiermi a športom. A keď odstránime to stredné písmeno z SAS, tak už budeme bližšie. Mimochodom, ani ten excel už mu veľmi nejde. S tým odvodovým bonusom to vraj totiž tiež trošku pototok.

No a tí, ktorí sa v hnedom už otvorene kúpu, obvykle v spoločnej vírivke, tiež nezostali pozadu. Teda pozadu v učive prvého stupňa ZŠ ešte stále sú, ale pobaviť národ™ vedia. Vodca zvolal tlačovku, kde vyhlásil, že vlaková čata zabránila vo vlaku znásilneniu asociálmi a polícia prišla po 20 minútach.  Potom sa ale rýchlo zistilo, že jediné, čo je na tom celé pravdivé, je to, že sa to odohralo vo vlaku. Lebo nešlo o znásilnenie, ale o pokus o krádež, nebolo to na Slovensku, ale v Maďarsku, nebolo to 20 minút ale 8 a neprekazila to žiadna „vlaková čata“, ale obyčajný sprievodca (toto možno Vodca domotal neúmyselne, lebo síce mohol povedať „sprievodca“ ako by to povedal normálny, mentálnou retardáciou nepostihnutý človek, no vlaková čata neobsahuje žiadne písmeno „r“). Samozrejme svedkovia Mariánovi si svoj názor nenechajú ovplyvniť žiadnymi faktami, takže vytiahli obvyklé ťažkotonážne argumenty, ktoré sa dajú všetky vyliať do jednej spoločnej žumpy, nad ktorou je tabuľka „nie je to pravda, ale mohla by byť“. Preventívnu funkciu vlakových hliadok ale naozaj nikto nemôže spochybniť – veď Kotlebovci (ne)zabránili zločinu, ktorý sa nestal,  vo vlaku, v ktorom ani neboli. A teraz si predstavte, koľko fiktívnych zločinov by mohli neprekaziť tam, kde by naozaj boli.

Ekonomika

Slovenské potraviny sú smrť

Nám Slovákom vo februári ako obvykle zase všetci ubližovali. Najviac asi zahraničné potravinové koncerny, lebo ministerka pôdohospodárstva (že ste doteraz ani netušili, že nejakú máme?) vydala správu, že tie isté potraviny na Slovensku sú oveľa väčší humus ako v zahraničí. Toho sa samozrejme hneď chytili bulvárne médiá, aj tie s prívlastkom seriózne a v kontexte známeho faktu, že väčšina ľudí číta z novinových článkov iba nadpis, znovu dali slovenskému frustrátu dôvod lamentovať nad svojim neľahkým osudom tak veľmi, že keby z toho všetci urobili bluesové dvojcédéčko, tak by boli zahojení a mohli si kúpiť aj lepšiu „šunku“, jak ten želé bochník za tri eurá / kilo. Ale zase tým by prišli o dve najväčšie životné radosti, a to po prvé – nákup lacných potravín a po druhé – pičovanie. A to by bola škoda.

V každom prípade, ja už od prvej zmrzliny v kornútiku viem, že je dobré ísť do hĺbky, tak som si tie porovnania potravín aj detailnejšie pozrel a zistil som fakt neuveriteľné veci. Tak napríklad rakúsky ľadový čaj značky Pohul (teda Rauch) obsahuje 0,09% čajového extraktu, čo je slušné. Pritom ten slovenský má iba 0,08%, čo z neho robí žbrndu, ktorú vypije snáď len Golonka na dozvukoch.  Rakúska šunka má viac mäsa o astronomických 10% a je suchšia, akurát že to vyzerá tak, že potravinári porovnávali nejaké dva úplne odlišné produkty, no ale šunka jak šunka. Ďalšia michelinovská lahôdka – puding v kelímku dopadol pre Slovákov lepšie, lebo má viac šľahačky, ale na to sa rovno vyserme a poďme radšej k potravinovému benchmarku všetkých internetových someliérov – Coca cole. Tá rakúska je s cukrom a tá slovenská s fruktózovo-glukózovým sirupom. A to je vážna vec, lebo pravý cukor lieči rakovinu, zvyšuje potenciu a naučí vás hrať squash, kým fruktóza s glukózou u vás v noci zazvonia a roxorom vám rozsekajú nárty, ucpú záchod a pred odchodom vám do kompu nainštalujú Windows vistu. Aj keď teda sú tu také dva malé detaily – a síce, že keuk so sirupom je vlastne originál, lebo tak sa predáva aj Americku, no a hlavne, že v Rakúsku (okrem toho, že colu volajú Die Cola alebo možno aj nie) je asi o polovicu drahšia (čo je inak skutočnosť, ktorá platí asi na väčšinu porovnávaných produktov). No a už vidím takého priemerného slovenského zákazníka, ako má pred sebou dva rovnaké produkty, jeden za euro a druhý za euro sedemdesiat a on si vyberie ten druhý.

Podľa médií ale vyzerajú porady v Nestlé a Mondeléze asi nejako takto:

- Privítajte u nás Herr Johanna von Mehrwertsteuera, riaditeľa Sekcie pre vyjebávanie s východnými trhmi. Má pre nás nejaké návrhy.

- Guten Tag, kolegovia. Rozmýšľali sme, že by sme do kečupu určeného für Ostblok dali o 0,3 gramu menej paradajok.

- Hm, zaujímavé. Wieviel nám to ušetrí?

- Ušetrí? Prakticky gar nichts.

- Aha, und warum zum Teufel by sme to tak asi teda mali robiť? 

- Verdammt, veď rozmýšľajte. Viete si predstaviť, ako to tie Ostschweine nasere, keď to zistia?

- Ahá, už chápem... Einfach genial!

- Höhöhöhö, ozve sa sálou zborový germánsky smiech.

Takže ak patríte tiež k tým urevancom, ktorí cez sopľavé bubliny vykrikujú, že „kŕmia nás zahrančným odpadom!“, tak tu je pre vás jeden tip. Naučte sa žrať sami. Ja to tak robím už niekedy od škôlky a keď ma už nebolo treba kŕmiť, môj život sa radikálne zmenil. A ešte väčšia zmena nastala, keď som zistil, že sa sám môžem rozhodnúť, čo a v akej kvalite budem jesť. Chápem, že toto tajomné exotické umenie nie je pre každého, no kde je vôl, tam je cesto. Alebo serte na to a nasledujte radu pani ministerky a kupujte slovenské výrobky. Lebo vycapením slovenského znaku na potravinu sa tá stáva automaticky kvalitnou a spĺňa tie najnáročnejšie gurmánske kritériá. Ako napríklad „kultová“ morca-della, ktorá sa po dlhom čase konečne vrátila do Kauflandu.

Kultúra

Bol som na úrade

Súc motivovaní ustanovením o dôležitosti rodiny v Ústave SR, rozhodli sme sa s mojou polovičkou založiť si rodinu tiež a ako hovorí klasik – „hento tamto“  a teraz máme dcéru.  Okrem veľkej radosti doslova z každého prdu sú s tým spojené aj nejaké tie starosti, či už praktické, ako či na koliku nefunguje viac Coliprev alebo Infacol, ale aj administratívne. Kým taký rodný list vybavíte za pol hoďku, v čom je zarátaný aj čas na zablúdenie v budove staromestského miestneho úradu, to príspevok pri narodení dieťaťa, to je iná káva. Inak áno, keď sa vám narodí potomok, dostanete lóve, jou jou. A napriek vyhláseniam Borisa Kollára nemusíte byť dokonca ani cigán! Je to nejakých 150 éčiek, ale ďalších 600, keď sa vám malého plienkosráča podarí udržať pri živote ďalší mesiac. A to je už suma, nad ktorou ani na Sorosovu zvráskavenú bradavku pricucnutý presstitút ako ja nemávne rukou.

Na príspevok pri narodení dieťaťa potrebujete kumulatívne splniť dve podmienky: narodenie dieťaťa a trvalý pobyt v žiadateľa v SR. Obidve sú celkom logické. Celkom logické ale nie je, aké doklady k tomu potrebujete reálne. Okrem žiadosti (má 4 strany) a rodného listu ešte ďalších asi 8 tlačív, ktorých úplný zoznam nájdete skôr na dne Mariánskej priekopy než na webe ministerstva práce. A už vôbec nečakajte, že v roku 2017 a za dve miliardy na informatizáciu tam nájdete niečo ako „potrebujete totok a stiahnete to tutok na tomtok linku a potom celé totok odnesiete hentamtok“.

Tákže, na prípravu žiadosti o príspevok na dieťa potrebujeme: vajcia, múku, soľ a napríklad potvrdenie od gynekologičky, že počas tehotenstva rodička chodila na pravidelné prehliadky, lebo veď čo keby namiesto nich vykrádala banky alebo fetovala? Ďalej potrebujete extra papier, ktorý má jedinú funkciu, a síce, aby vám na ňom detská lekárka vyznačila informáciu, že dieťa sa dožilo 28 dní, aby sa náhodou náhodou nestalo, že by ste tento štát ojebali o prachy skrz vaše mŕtve decko. (Protip pre otrlých: po 28 dňoch už ale môžete, to už je štátu jedno). Zároveň musíte vypísať, v ktorý deň presne sa dožilo dieťa tých požehnaných 28 dní, lebo úradník si to zjavne zrátať nevie. Nie, že by to bola jediná nelogická chujovina, ktorú vypĺňate. Hneď vedľa kolonky o počte detí, ktoré sa vám narodili (v tomto prípade jedno) je ďalšia, či žiadate o príspevok pri narodení dvoch a viac detí. Tu som sa inak pomýlil a zažiadal. FYI: nejde to – ak sa vám narodí jedno dieťa, z nejakého dôvodu nemôžete žiadať o príspevok na dve a viac. Ale vyplnit se to musí.

Dobre, ďalšou lekciou na kurze krasopisu je „vyhlásenie o bydlisku“. Mimochodom, inštitút trvalého pobytu je pre slovenského úradníka niečo rovnako lákavé ako turecká kuchyňa pre Mazureka. Túto veličinu som vypĺňal asi na troch miestach plus toto vyhlásenie, ktoré je fakt kľúčové, lebo v ňom vyhlasujete, že bývate tam, kde bývate. Kiežby tak existovala nejaká spoľahlivá a jednoduchá možnosť, ako by úrady mohli zistiť váš trvalý pobyt. Napríklad, že by existoval nejaký register alebo čo. Alebo ešte lepšie, že by vám dali nejaký preukaz, kde by ten trvalý pobyt zapísali a vy by ste ho mohli nosiť so sebou. Mohol by sa volať napríklad... ja neviem... občiansky? Ešte dostanete možnosť nostalgicky si zaspomínať na váš prvý deň v súčasnej práci, lebo dátum odkedy kde pracujú obidvaja rodičia musíte zadať tiež. Asi aby toto tlačivo malo dve strany a vyzeralo symetrickejšie. Niekedy v tejto fáze dostanete nápad na novú reality šou, ktorá by spočívala v tom, že by dvaja účinkujúci z rôznych miest Slovenska dostali za úlohu vybaviť nejaký bežný úradnícky úkon a kto by to zvládol rýchlejšie, vyhral by napríklad balíček kolkov v hodnote 500 eur. Mohlo by sa to volať „Moja úradníčka je lemravejšia ako tvoja“. A kým sa rozhodnete, či by to lepšie odmoderoval Voštinár alebo Bičan, tak už to máte za sebou a môžete ísť vybaviť napríklad rodinné prídavky (23 eur, bejbe!). Udeľujem 9 tlačivami prepchatých euroobalov z 10.

Aha, a takmer by som zabudol na slovo mesiaca. Takže slovom mesiaca sa stáva kebab. Lebo.