Ledva sme zistili, že päťka v dátume sa chvalabohu celkom dobre prepisuje na šestku a už je aj prvý mesiac nového roka takmer za nami. Veru, január ubehol rýchlejšie ako je Fico schopný zvolať tlačovku k utečencom a keďže do volieb si ho ešte užijeme, tak prvý tohtoročný mnohosrd je 100% organický a úúúplne bez politiky.
Zo sveta
V USA to zase vrie
Keď nemajú v Americku hurikány alebo blizardy, tak sa asi dosť nudia, a preto si stimulujú svoje mozgové centra šokovanosti a pohoršenosti na nezvládnutej politickej korektnosti. Najprv si na Zlatých glóbusoch Ricky Gervais dovolil povedať vtip na Caitlyn Jenner, čo nemal robiť, lebo Jenner/ová je v USA národný/á hrdina/ka. Keby ste chceli vedieť, ako sa v USA stanete hrdinom, tak stačí, keď sa zo škaredého chlapa dáte preoperovať na škaredú ženu. Pohoršená zostala aj komička Amy Schumer, ktorej stand-upy sú z 98,6% o tom, že je strašná štetka a chrápe s 13 chlapmi za víkend, no keď niekto iný zavtipkuje na túto tému, tak už je to not funny.
No ale to najhoršie malo iba prísť. Všimli ste si, ako strašne málo farebných ľudí je nominovaných na Oscara? Asi nevšimli, že? Tentoraz to ale nie je preto, že ste do seba zahľadení ignoranti, lebo nevšimli si to ani Aziati, pretože som nezachytil, že by Jackie Chan fňukal, kde je jeho pozlátený falus za celoživotné dielo, ani čojaviem Hispánci, lebo Eva Mendes a JLo tiež nehádzali po filmových akademikoch pokazené tortilly s guacamole, že aj curvy latinas by si zaslúžili nejaké tie awardy. Vadí to tuším iba čiernym, ktorí za tým samozrejme vidia rasizmus. Na jednej strane sa teším, lebo keď jediné rasové problémy v USA sú tieto, tak to sa už majú celkom dobre, na druhej strane sa ale neteším, lebo je to ďalší dôkaz, že ľuďom stále jebe.
Prvý sa samozrejme ozval režisér Spike Lee, ale to ešte nikoho nesralo, lebo Spike Lee znamená pre film asi toľko, koľko Bc. Perný pre slovenskú kultúru, akurát namiesto bubienka má celuloid a jeho nepriateľom nie je kapitalizmus, ale rasizmus a biely útlak, ktorý vidí snáď aj v zložení trojobalu vyprážaného kuraťa (pointa zámerná). Potom sa pridali ale aj ďalší, napríklad herečka Jada Pinkett-Smith, ktorú si (ne)pamätáme ako Niobe z Matrixu a ako manželku Willa Smitha (to som napísal, aby si aj feministky prišli na svoje... a to si ešte nevšimli, že v kategórii „herec v hlavnej úlohe“ sú samí chlapi #oscartothewomen #moviefalocracy #oscarisaman) a ďalší. Niektorí tam dokonca ani nejdú. No hrozné.
Rozdiel medzi korektnosťou a politickou korektnosťou je ako rozdiel medzi komorou a plynovou komorou a už fakt nestíham každý deň sledovať, čo všetko je zase rasizmus. Ale nie je rasistické, keď o niečom poviem, že je to „príliš biele“? Navyše existujú aj čisto černošské (pardon, afroamerické) filmové ceny, ktoré sú tmavšie ako posledné dva filmy o Harrym Potterovi a nikomu to nevadí. Skúsme si teraz predstaviť, že by vznikla nejaká asociácia belošských filmárov a rozdávala ceny belochom za prínos pre belošskú kinematografiu. Máte? Tak čierne profilovky si vyzdvihnete na vrátnici a balík nasratých hashtagov dostanete za ofrankovanú obálku. Pritom sa tomuto pseudoškandálu dalo tak ľahko vyhnúť. Úplne by stačilo (teda odhliadnuc od toho, že by im nádory politickej korektnosti prestali metastázovať do mozgového centra zdravého rozumu), keby tí Spikeovi Leeovia a Jady Pinkett-Smithové nakrútili aspoň jeden film o holokauste. Šak tá akadémia, to je samý Židák!
Z domova
Já bych ty sexistický reklamy zakázala!
V Amerike majú rasizmus, u nás máme zase sexizmus. Teda o tom sa nás snažila presvedčiť výstava sexistickej reklamy, ktorá však vyzerá ako dosť silný trolling. Jednak ju organizovalo združenie s veľmi podozrivým názvom Aliancia žien – cesta späť a dvojak sa to odohrávalo v Tržnici na Trnavskom, čo je miesto, kde by výstavu hocičoho nehľadal ani ten najvác undergroundový bratislavský hipster. Takto si polonahé ženské užili zrejme len babky, ktoré sa pri nej prežehnávali, až im zo sieťoviek vypadli práve kúpené viazaničky kôpru a nejakí tí lokálni štamgasti, ktorí si možno pri lascívnych fotkách vyhudrovali pelikána fľašou od čapovaného rizlingu. A to je strašná škoda, lebo je to väčšia prdel, než Blahove FB statusy. Odporúčam prečítať celý tento článok, pre lenivých tu je TLDR verzia:
- v reklamách by nemal byť sex,
- reklamy by nemali obsahovať dvojzmysly, ani slovné hračky,
- zobrazenie viacerých žien pokope spôsobuje u mužov nutkanie mať skupinový sex,
- reklamy pripisujú ženám a mužom rôzne genderové stereotypy, napríklad, že ženy chodia na plastickú chirurgiu a muži zase k ortopédovi,
- reklama na letný hudobný festival, na ktorej je ženský zadok, sľubuje sex,
- v reklame na spodnú bielizeň by nemala byť žena v spodnej bielizni,
- keď má žena opretú a sklonenú hlavu, naznačuje to submisivitu, čím reklama upevňuje rodovú nerovnosť,
- žena by mala byť v reklame ukázaná vždy celá, lebo ukázať iba časť tela (nohy alebo zadok) je účelové,
- no ale hlavne: v reklamách by nemali byť pekné ženy, lebo pekné ženy podľa usporiadateľov výstavy v skutočnosti neexistujú.
Aby som zase nebol kritizovaný, že viem len pičovať a neponúkam žiadne riešenie, tak som sa pokúsil spraviť nástrel reklamy, ktorá by bola v súlade s posolstvom tejto výstavy. Tu je:
Trochu mi to pripomenulo, ako keď som kedysi asi pred 15 rokmi pozerával Wochenshow a bol tam gag, že obľúbená cukrovinka (taká tá silikónová sanitárna pena v čokoláde) Super Dickmann sa v politicky korektnom newspeaku musí volať Super Vollschlankmann/frau. To som sa vtedy nasmial a teraz sa smejem znova, lebo je to (takmer) pravda. Inak samozrejme nechcem zľahčovať nebezpečenstvo holých ceckov v reklame na deodorant. Veď keď vyriešime fiktívne problémy, môžeme začať riešiť tie reálne. A stačí tie úplne malé, napríklad by mi nejaká sufražetka mohla vysvetliť, prečo pred Lidlom môžu na vyhradenom fleku parkovať iba matky s deťmi a nie aj fotrovia s deťmi. Takto tu rovnoprávnosť nevybudujeme, vy moje šušky chlpaté!
Médiá
Súmrak televízie
Prichádza zlý intergalaktický lord, ktorý televíziám svojím digitálnym obojručákom nemilosrdne seká od strachu sa chvejúce antény a obrovskými päsťami ultra HD contentu zaráža patetickú pôvodnú slovenskú tvorbu hlboko do stuchnutej hliny technologickej histórie. Teda takýto pocit som nadobudol, keď som sa dočítal, že na Slovensko dorazil netflix. Na tomto názore som sa pobavil skoro tak dobre, ako na názore, že keď budeme mať netflix, prestaneme pirátiť. Muhaha!
Jasné, už vidím, ako si dôchodkyňa Zdenka z Malužinej namiesto Gizky Oňovej vo Svokre pozrie dramatickú minisériu o intrigách v americkom kongrese a nezamestnaný Pavol z Krompách sa namiesto pri Hornej Dolnej bude upíjajúc z akciového Corgoňa uchechtávať na trampotách černošskej lesbičky pracujúcej v módnom časopise na 5th Avenue. A to všetko v pôvodnom znení bez titulkov.
Jednoducho množina ľudí pozerajúcich TV a množina ľudí tvoriacich cieľovú skupinu netflixu sa nestretáva ani v jednom bode. Navyše autorské práva sú drahšie ako slovenské tendre, takže ponuka slovenského netflixu tvorí malý zlomok toho, čo môžu pozerať v USA. Zároveň by som chcel odkázať všetkým duchovne vyspelým intelektuálom, ktorí sa pri každej príležitosti hrdia tým, že nemajú / nepozerajú TV – keďže cieľovka slovenských televízií je vidiek, základné vzdelanie a generácia 50+, tak nepozeranie telky z vás nerobí prenádherné a výnimočné snehové vločky, ale naopak to má asi rovnakú výpovednú hodnotu, ako keby ste ľudí okolo seba informovali o tom, že hudbu už nepočúvate z magnetofónových kaziet a nevoláte z pevnej linky. Takže sa vás ani nejdem pýtať, kto postúpil v Moja mama varí lepšie piko ako tvoja.
Slovo mesiaca
Táto rubrika má už nejaký ten rok, takže by bolo načim ju oživiť. Týmto otváram novú podrubriku „slovo mesiaca“ a toto ocenenie dnes získava (okrem „načim“) slovo židokurvy. Za posledné asi dva roky sme zistili, že s predponou žido- sa z obyčajných slov stávajú skutočné skvosty, takže som si istý, že mesiačkári v rámci svojej verbálnej idiocie to ešte tento rok dotiahnu až na ultimatívne pejoratívum – židonacisti. Držíme naše krvou slovanských detí zašpinené palce! Na židosrd sa môžete tešiť zase o mesiac.
