December je takmer za nami a s ním aj rok, v ktorom sa zistilo, že byť spevákom populárnej hudby je ešte väčšie riziko, že zatrepete krpcami, ako si otvoriť stánok s cukrovou vatou na ulici v Aleppe. Všetci teraz síce dúfajú, že v roku 2017 už snáď okrem Justina Biebera žiadna popstar nezomrie, ale ako prívrženec teórie chaosu vám oznamujem smutnú správu – smrť nemá kalendár. Ty kokos, to je jaká múdra veta, až mám pocit, že ju uvidím budúci rok napríklad na obálke Banášovej knihy. Fuj, odporná predstava, poďme radšej na posledný tohtoročný mnohosrd.
Z domova
Za zdechlú nedeľu
Dobří holuby se vracejí, to je názov filmu, ktorý som nikdy nevidel, lebo to znie ako depresívna lyrická jakubiskovina, takže ani neviem, čo tento zvrat znamená, a teda ktoré sú to tie dobré holuby a kam sa vracajú. Navyše, u nás na Slovači sa žiadni dobrí holubovia nevracajú, zato sa ale so železnou pravidelnosťou vracajú nezmyselné pičoviny. Ako zákaz nedeľného predaja. Áno, už je to tu zase, tentokrát z dielne najobľúbenejšieho parlamentného dadaistu Danka a jeho crew a samozrejme k nim sa, ako ten váš poloretardovaný päťročný bratranec, ktorý sa dá ukecať na každú chujovinu, pridali oplani z Oľano-Nova.
Takže už zase sa nás, konzumnou hnilobou prerastených, od Boha sa odvrátivších, mamonom a matériou posadnutých odľudov, ktorí chodia na nákup aj v nedeľu, snažia presvedčiť, že:
- predavačky v maloobchode sú všetky vydaté a minimálne s troma deťmi (zrejme je to podmienka prijatia do zamestnania – „Nooo, pani Betka, my by sme vás na to miesto pokladníčky prijali, ale viete, máte len dve deti, a potom, keď vám dáme zmeny na nedeľu, tak z toho nemáme takú brutálnu radosť, že ničíme niekomu rodinu, chápete...“)
- žiadna iná skupina zamestnancov nie je taká dojebaná prácou v nedeľu, ako práve motroci v maloobchode; lebo chápete – keď manka nenarobí v nedeľu rízky a rodina sa nenažerie spolu, čo bude potom z tých detí? Určite si už v dvanástich začnú pichať heroín do päty, v štrnástich sa pridajú k ISIS a v dvadsiatke si budú jebať kečup na špagety carbonara a voliť Kotlebu. Toto chceme?
Samozrejme, že nechceme. A ako vieme, neexistuje problém, ktorý by nevyriešil správny zákaz. Tu sú hlavné argumenty politikov aj pospolitého plebsu, prečo je zákaz nedeľného predaja tá úplne najsamfasa vec po vlakových hliadkach:
„Ak sa v tento deň vyprázdnia obchodné centrá, zapĺňajú sa turistické chaty, múzeá či kultúrne pamiatky. Podporujeme takto strávený čas.“ (Anton Danko, predseda NRSR... napriek podozrivo zmysel dávajúcemu slovosledu to fakt povedal.)
Britskí vedci zistili, že tieto ustanovizne bývajú cez víkendy dosť preplnené už aj teraz, ale tak uvidíme. Len neviem, či sa u zamestnancov zakladanie rodín bude tiež riešiť legislatívne. Chápete, je žiaduce, aby zamestnanci múzeí mali deti, keď sa im potom nebudú môcť vôbec venovať?
„Majú to tak aj v Nemecku a Rakúsku!“ (Alfonz Kukura, gasterbeiter)
A v dvadsiatke iných krajín EÚ to zase tak nemajú. Ale inak chápem, keď zoberieme niečo, čo majú v Nemecku, môže to vyzerať, že sa Nemecku približujeme aj v iných veciach, napríklad v životnej úrovni. Ale nepribližujeme, nebojte. Mimochodom, tento sociálny experiment skúšali aj v susednom Maďarsku. Že to bol blbý nápad, zistili už po roku.
„Nedeľa by mala patriť oddychu a rodine!“ (Etela Zbožná, nezamestnaná)
V preklade: ja svoj voľný čas trávim nejakým spôsobom a nevidím dôvod, prečo by ho ostatní mali tráviť odlišne. Neviem vysvetliť prečo, ale po zákaze nedeľného predaja by som sa cítil lepšie. Tieto odlišnosti od môjho životného štýlu ma tak akurát desia.
„Ale predavačky v obchode si nezaslúžia voľno?“ (Peter Priemerný, pablb)
Všetkým členom Zväzu ochrancov práv predavačiek odkazujem na §93 zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.
(2) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.
TLDR verzia: aj tie zbedačené predavačky majú voľno, akurát nie v nedeľu. Za to ale majú príplatok k platu. No fakt katastrofa. Takže poďme ďalej.
„No dobre, ale veď nech sa to pokojne zakáže, ja v nedeľu nenakupujem!“ (Věra Pohlová, dôchodkyňa)
Týmto ľuďom by som zakázal rozprávať nahlas. Aj tak nemajú čo povedať.
„Tak ale čo by sa ti stalo, keby si v nedeľu nenakúpil???“ (René Hominem, filozof)
Mne nič, len reťazce by razom prestali potrebovať asi tak až 1/7 pracovníkov maloobchodu. Potom tie úbohé pokladníčky nebudú doma s rodinou iba v nedeľu, ale vlastne furt. A o to ide. Síce s holou riťou, ale zato tradične!
Kultúra
Smer hajzle
10. decembra mala naša najsamlepšia vládna strana snem, kde predstavili nové spôsoby kradnutia východiskové tézy na budúce obdobie, volili si nových consigliere podpredsedov a dohadovali sa na rozdeľovaní lupu definovali nadchádzajúce ekonomické a sociálne priority. Zúčastnil sa aj samotný preceda, čím vytrel zrak všetkým nactiutŕhačom, ktorí tvrdia, že na Slovenskú sa nerobí poriadna stand-up komédia. Samozrejme, mlel tie svoje obvyklé sračky, ktorým sa mi venovať nechce, navyše sa zmestia do tohto klasického bingo hárka.
Svetlý moment v obvyklej nude nastal až na záver, kedy predseda priamo na pódiu urobil skvelý varietný kúzelnícky trik – z rukáva vytiahol kartu, a to kartu nie len takú hocijakú, ale rovno cigánsku. Veru tak, retro fičí nielen pri nakupovaní v nedeľu, ale aj vo vládnej koalícii. No a keď nás stále nedojebali migranti, mimovládky a médiá, treba siahnuť po istote (ktoré majú v Smere radi) a hejtovaním morgošov žiadny politik nikdy nič neskazí. Veď ako k tomu príde bežný slovenský frustrát, že na našu obľúbenú menšinu ide skoro toľko prachov, koľko obávaný Ficov gang ujebe za týždeň?
Robovi inak ide karta celkovo, nielen tá pomyselná cigánska. O pár dní zavítal do bane. Lebo každý správny politik socialistického typu už od Gottwalda vie, že v lete sa chodí s vyhrnutými rukávmi na košeli na pole hladiť pšeničné klásky a potom si v limuzíne nechať pohladiť svoj klások od poradkyne a cez zimu treba zase sfárať do bane. A ukázať, že sa nebojíte špiny a smradu a baníkom sľúbiť, že ich pracovné fleky budete dotovať aj naďalej, napriek tomu, že celé to zavrieť a všetkých poslať na pracák by bolo lacnejšie. Len podpora v nezamestnanosti sa horšie balí do alobalu. Samozrejme, vždy treba pripomenúť, že bratislavským kancelárskym potkanom je osud poctivých a bohabojných baníkov úplne u prdele. A tu sa musím Roba ale zastať. Vstúpte si do svedomia, kedy ste si naposledy pri refrešovaní netu chlontajúc firemnú kávu v robote pomysleli „Hm, ktovie, ako sa majú teraz baníci v Novákoch? Je im dobre? Nič im nechýba?“. Určite za posledný rok ani raz. Pretože myslíte iba na seba! Takže to, že im celú tú srandu platíte, je najmenej, čo môžete pre nich urobiť. Veď boli kurva Vianoce!
Slovo mesiaca
Začiatkom mesiaca sinicami pokrytú hladinu fejsbúkov rozvíril asi najznámejší alternatívny historik a preborník v detskom šachu Majko Magát. Ten si objednal kulturák v Brezne na šesťhodinovú prednášku „o rase a rasizme“. Teda vlastne nie on, ale objednal to preňho nejaký mestský poslanec s tým, že má ísť o besedu so spisovateľom. Hm, ktovie prečo takto? Zrejme už vtedy Majko vedel, že prednáška rasistického kysuckého sedláka o hocičom nie je práve výchovný koncert a asi by nedostala zelenú. Len to trochu nedomyslel, lebo ego nepustí, tak si to celé odpromoval na fejsbučiku. A tam keď raz niečo dáte, tak sa to šíri rýchlejšie ako domáca lavórovica v Magátovej rodnej dedine. No a to už sa ľudia začali ozývať, že si starosta povedal „Boha, tak tentok Magátor, to už je veľa aj na dieru, ako je Brezno.“ a akciu zatrhol.
A to by mohlo byť celé a nemusel by som teraz klávesnicu drať, keby sa samozrejme neozvali neodemokrati s tým, že takto si demokraciu nepredstavovali a že ide, prosím pekne, o cenzúru. Loldpč, a hneď máme slovo mesiaca. Čo sa týka demokracie, tak ja si ju tiež predstavujem všelijako, napríklad si nemyslím, že každý jebo s názorom má právny nárok, aby mu boli poskytnuté verejné priestory a čas na jeho žvásty a dovolím si tvrdiť, že rovnako demokraticky sa môže starosta rozhodnúť, či chce mať v kulturáku šesť hodín hulákajúceho vidláka alebo nie. Ale to je samozrejme tiež len môj názor™ (ktorý podľa tejto logiky ale musia všetci nielenže rešpektovať, ale aj šíriť ďalej), preto sa pozrime, čo na slovo cenzúra hovorí odborná literatúra:
Cenzúra -y ž. lat.
1.úradne predpísané, nariadené skúmanie a kontrola obsahu písaných a tlačených prejavov, kníh, divadelných hier, filmov a pod. so zreteľom na štátne spoločenské a mravné záujmy
2. expr. prísny dozor, prísne posúdenie
3. hist. úrad starorímskeho cenzora
ŠALING, Samo, Mária IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ a Zuzana MANÍKOVÁ. Vel’ký slovník cudzích slov. 3. rev. a dopl. vyd. Bratislava: Samo, c2003, 1375 s. ISBN 80-891-2302-3.
Magátov prejav žiaden úrad neskúmal, nekontroloval, ani nemenil, akurát ho bude musieť odprednášať niekde inde. Cenzúra by bola, keby Magáta zavreli do plesnivej cely, prehľadali mu dom a všetko, čo kedy napísal, by zhabali a spálili rovno na jeho dvore. Niečo podobné, ako sa robilo v režime, z ktorého tohto zmrda tak mocne šteklí pod vajcami.
Tak, čo je a čo nie je cenzúra, je snáď už všetkým jasné, no zaregistroval som aj názor, že namiesto zrušenia prednášky, by bolo lepšie, keby sa konala a keby sa zmenila na diskusiu s tým, že Magátovi by sa prizval nejaký odborník ako oponent. To je naozaj zaujímavá myšlienka, predpokladám, že všetci historici sa len trhajú, aby nejakému dementovi argumentačne a erudovane vyvracali jeho prijebané presvedčenie, že Hitler bol mierotvorca, Slovania existovali pomaly už v Pangee a druhu svetovú vojnu začalo „svetové židovstvo“. Asi nastáva nejaká nová éra znalostnej postmoderny alebo post-neviemčoho, kedy budeme organizovať vedecké sympóziá, kde Blaha bude prednášať o trhovej ekonomike, Blážová o informatike, Járay o matematike, Urbaníková o literatúre a Boris Kollár dá spojený seminár o tom, ako rozoznávať falošné správy na internete a o nových trendoch v antikoncepcii. Fakt sa už neviem dočkať.
