December je tu, a to znamená jediné – ďalší rok v riti. Ale prežili sme ho relatívne v zdraví, napriek štyrom pádom monetárneho systému podľa Staněka, trom finálnym dejstvám už ani neviem čoho podľa Rostasa a šestnástim koncom západnej civilizácie podľa Knoura. A to je dôvod na oslavu! Ale ešte kým sa dnes nadrbete jak Skrúcaný na Kmotríkovej jachte, prečítajte si posledný tohtoročný mnohosrd. A aj posledný tohtoročný článok. Áno, dnes bude len jeden článok, lebo toto nie je tesko mobajl.
Médiá
Reklama na eurofondy
Ak by sa mal vyhlasovať najlepší vtip roka 2015, tak by to bol určite tento: Vysielanie politickej reklamy je povolené len v čase začínajúcom sa 21 dní predo dňom konania volieb a končiacom sa 48 hodín predo dňom konania volieb. © zákon o volebnej kampani. Tak, keď ste si poutierali sople smiechu z klávesnice, môžete si pozrieť novú reklamu na eurofondy.
Kedysi som si myslel, že podstatou reklamy je to, aby som si kúpil nejakú pikačuovinu, ktorú nepotrebujem, prípadne na odlíšenie toho, prečo zo všetkých existujúcich pikačuovín si mám kúpiť práve tú propagovanú. Preto sa mi reklama na eurofondy zdala trochu nepochopiteľná. Lebo najprv som si povedal „ty koki, to hentie eurofondy to neni zlá vec, by som to mohol kúpiť fotrovi k meninám“. Potom som ale zistil, že sa to nedá. Možno keby som bol autobusová stanica v Dolných Pazuchách alebo detské ihrisko v Krepej nad Hnilcom, to ale nie som.
Odhliadnuc od toho, do otravnosti sa táto reklama doťahuje aj na zeleného zmrda Alzáka, a práve vtedy mi došlo, že veď o chvíľu sú voľby, takže reklama je tiež na zmrda, len v tomto prípade červeného. To nevadí, že pol miliardy eur nám EÚ nepreplatí a 3 giga eur sme vyčerpať „zabudli“, v podstate všetci sú spokojní – hlavne betonári a ďalej určite všetci tí konzultanti a poradcovia pre eurofondy s Aston Martinmi a S-kovými Mercedesmi. Mimochodom, aj Starý Nový Most Červenej Armády sa stihol dokončiť v termíne. Síce nefunguje, ale inak je úúúplne, že hotový. Dôkazom je tá nová svetelná križovatka na Šafku – síce sa na nej dá ísť jedine rovno, ale normálne, že naskakuje červená, jak keby už chodili tie oné... elechtričky. A keďže koniec roka je na prognózy vhodný presne ako hociktorý iný deň, dovolím si aj ja jednu. Dávam po spustení električiek mostu tak pol roka. Potom sa zistí, že sa pri výstavbe niečo parádne dojebalo a budú to musieť zase na pár rokov zavrieť. Pamätáte ešte na rekonštrukciu tunela pod Hradom?
Z domova
Nepohostinný ako Slovák
Vtip roka 2015 už máme za sebou a teraz si môžeme dať vetu roka 2015. A čo iné by to mohlo byť, než univerzálny argument v každej debate o utečencoch – „Zober si ich domov“. To spoľahlivo zavrie ústa každému slniečkárovi, pseudohumanistovi, kaviarenskému intelektuálovi, prozápadnému zapredancovi a sionistickému vlastizradcovi. Problém ale nastane, keď si „ich“ naozaj niekto chce zobrať domov. No a to sa fakt stalo a dokonca na Slovensku. Akože normálne si nejakí ľudia úplne dobrovoľne chceli u seba ubytovať nejakých Sýrčanov (ale zase iba kresťanov, lebo odtiaľ potiaľ). No ale chápete, dnes tu budeme mať 150 sýrskych kresťanov a zajtra nebudeme mať kde zakopávať tie odrezané hlavy, lebo budú všade mešity. Takže je logické, že tento akt bezbrehej dobročinnosť nemohli slušní ľudia™ nechať len tak, preto sa sťažovali, spisovali petície a nakoniec aj dosiahli svoje. Veľkovezír Robert vyslyšal ich ponosy a 150 Sýrčanov pôjde pekne do arbeitslagru záchytného tábora v Humennom.
Kokos, zdrháte pred vojnou, terorom a chudobou a keď už si myslíte, že to najhoršie je za vami, tak skončíte v Humennom. Haha, život vie byť niekedy pekne ironický. Ako kedysi tá súťaž o karikatúru perfektného Európana. Tá mala cez jednu vlastnosť satiricky (ešte raz: satiricky) charakterizovať každý európsky národ, napríklad „triezvy ako Ír“, „vtipný ako Nemec“, „ukecaný ako Fín“. Za Slovensko to vtedy vďaka eurokomisárovi Figeľovi vyhralo „nepohostinný ako Slovák“, na čo mi hneď napadlo, že oveľa lepšie by teda bolo „chápavý ako Slovák“. No ale teraz to celé začína dávať trochu zmysel. Síce nie oveľa väčší, ale trochu iný. A vy ostatní už budete vedieť – domov si ich zobrať môžete, ale inde, dobre?
Zo sveta
Keanu naložil
No a spolu s koncom roka treba urobiť zadosť jednej stále populárnejšej tradícii – zobrať fotku známej osobnosti a priradiť k tomu nejakú banálnu moralistickú kokotinu. My máme Lasicu a Wericha, vo svete majú zase Keanu Reevesa. Ten je veľmi vďačnou morálnou autoritou, lebo hral Níja v Mátrixe, takže sa v ňom vidí každý protisystémový klávesnicový bojovník a navyše má všetky sociálne siete a vôbec médiá úplne v péčku, takže vždy chvíľu trvá, kým sa zistí, že to fakt nepovedal. V tomto konkrétom prípade ide o klasický pseudomotivačný kaleráb, ktorý by sa dal zrhnúť asi takto: uponáhľaná doba blabla slúchadlá na ušiach tliachtliach málo sa objímame treptrep buďte lepší človek hrkúhrkú žite pre dnešok atakďalej. Odhliadnuc od toho, že to je hoax, tak by som sa tiež neponáhľal do roboty, keby som bol holyvúdsky herec, ktorý za jeden film dostane toľko lóve, koľko ja za tri životy. Takže drž piču, Keanu!
S názorom o tom, v akom celospoločenskom marazme ale žijeme sa stretávam stále častejšie – všetci pozerajú do mobilov, na ušiach majú slúchadlá a vôbec, kedysi mali ľudia k sebe tak nejako bližšie, že áno? No sám doma gomora... Alebo tak nejako. Lebo je možné, že mi to mikrožiarenie z mobilu vymazalo pamäť, ale fakt si neviem spomenúť, že by som sa pred príchodom Eurotelu na slovenský trh nejako veľmi rozprával s cudzími ľuďmi, alebo ich nebodaj objímal. No zato mám v ruke magické zariadenie, vďaka ktorému môžem byť v neustálom kontakte s ľuďmi, ktorých poznám a niektorých z nich dokonca aj mám rád a v ušiach zase zázrak techniky, ktorý mi umožňuje počúvať zvuky, ktoré chcem počuť a nie napríklad „čo ti jebe, ja som bol úplne vybombovaný... si pamätáš jak sme tam došli, ja som mal úplné fleše a Siky, že choď zobrať nejaké bagety a ja že ty kokot jaké bagety, tak som išiel normálne na pumpu a som kúpil ja neviem asi dvasať bagiet a Siky, že ty kokot tebe úplne jebe šak ja som chcel jednu a ja mu že ty kokot ti móžem jednu bagetu...“ alebo nejaký iný bežný pouličný rozhovor. Takže všetkým tým nostalgickým moralizátorom, ktorým sa zdá, že nás táto doba odcudzuje, posielam jeden pekný obrázok a prianie, nech im v novom roku čo najviac cudzích ľudí na ulici urobí poriadny rim job, alebo čo im vlastne tak strašne chýba.
Bonus
Čo rok dal
No a na koniec roka sa treba obzrieť, zhodnotiť a poriadne si bez predohry zabilancovať. Tak napríklad najčítanejší článok je táto fikcia Miška Rovňáka, ktorá dokazuje, aké je to krásne, keď článok zdielajú tí, ktorí ho pochopili a aj tí, ktorí ho pochopili úplne zle. Lebo potom je z toho 65 tisíc kliknutí.
Najkomentovanejším článkom je vyslovene mužská téma, a síce článok o tom, ako kupovať snubák. Diskusia má takmer 1200 príspevkov, takže čítať sa mi ju nechce, no spomenul tam niekto, že pravidlo „snubák musí stáť tri platy“ si vymyslel americký dovozca diamantov? Určite nie, lebo sa viete baviť len o blbostiach!
No a keď sme pri tých komentároch, tak najviac plusiek dostal slsp za toto a najviac mínusiek hádajte kto. Čo sa týka červených znamienok, tak tu naozaj bez výnimky platí, že keď si vypýtaš, dostaneš.
Inak by sa ale rok 2015 dal vnímať ako medzinárodný rok urazených, čo sa prejavilo niekoľkými pomyselnými tresknutými dverami tunák v diskusii (čaute feťák a lochness), ale srandy kopec bolo aj na fejsbukoch. Je logické, že čím viac fanúšikov, tým viac retardov, no uplynulý rok bol už naozaj extrémny, lebo sa pomaly nedalo napísať ani „ide babka po púšti a padne na ňu balkón“ bez toho, aby medzi prvými komentármi nebolo niečo ako „No pekne ste klesli, robiť si srandu zo starých ľudí, to je nové dno? Kedysi som to tu mal rád, ale už to tu ide dolu vodou“, prípadne ešte lepšie „Vam uz to tam dobre jebe. Ako moze byt balkon na pusti??? Sa uvedomte!“. Niektoré FB hajlajty screenshotujeme, tak sa môžete pobaviť, šak je kurva Silvester!
Môj obľúbený – taký plynulý prechod od insitnej právničiny k nadávkam sa len tak nevidí:
Alebo tento – „mám rád humor a šecko, ale z pána Kollára sa sranda nerobí“
A samozrejme „explicitne sexuálny“ príspevok na facebooku sa tolerovať nebude!
No a aký by to bol článok o feministkách, keby nespôsobil poriadny riťobôľ?
Inak okrem feministiek a ďalších tradičných butthurťákov ako cyklisti, konšpirátori, psíčkari, východniari, vegáni, crossfiťáci a mamičky na materskej sa po roku 2015 môžu na zoznam humorom ohrozených druhov pripísať aj rôzni foodies a po nedávnom článku aj kávososači a variči, lebo variť kávu je brutus ťažké a takmer nikto tento tajomný skill už neovláda.
Kto sa teraz urazil, lebo nebol spomenutý medzi urážlivými kokôtikmi, môže napísať do diskusie, ale netreba zúfať, v budúcom roku naňho určite tiež príde rad. PDF 2016!
